Prečo sa kresťania postia?

Pôst znamená zrieknuť sa jedla na určitý čas. Tento akt nie je vyslovene kresťanský, ale ani vyslovene duchovný; pretože môže byť len fyzický. A tak, pastor John, neustále dostávame otázky o kresťanskom pôste. Čo to je a prečo ho dodržiavame? Ako by ste túto diskusiu sformulovali a predstavili kresťanský pôst?

Definícia pôstu

Najprv si definujme pôst. Tu je všeobecne prijímaná definícia pôstu medzi kresťanmi v priebehu storočí. Pôst znamená dočasne sa zrieknuť niečoho, čo je samo osebe dobré, napríklad jedla, aby sme zintenzívnili vyjadrenie potreby niečoho väčšieho — konkrétne Boha a jeho diela v našom živote.

„Ježiš trval na tom, aby sme sa nepostili preto, aby sme urobili dojem na iných ľudí.“

Takto definovaný pôst nie je v Biblii pre kresťanov výslovne prikázaný. Pôst nemá v kresťanstve také miesto ako napríklad v islame. Pôst, ktorý moslimovia dodržiavajú počas mesiaca ramadán, je v islame požiadavkou každého skutočného moslima. V skutočnosti nemôžete tvrdiť, že ste moslim, ak hovoríte: „Ja jednoducho nebudem dodržiavať ramadán.“

Pôst nemá v kresťanstve také miesto. Aj keď v Novom zákone nie je príkaz postiť sa, predsa len existujú náznaky, že to bolo normálne a že Ježiš očakával, že sa to bude diať medzi jeho nasledovníkmi.

Tajomstvo pôstu

Napríklad v Matúšovi 6:16–18 Ježiš hovorí:

„Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“

V tomto úryvku je teda niekoľko vecí, ktoré vystupujú do popredia. Jednou z nich je, že Ježiš hovorí: „Keď sa postíte,“ nie: „Ak sa postíte.“ A presne to mám na mysli, keď hovorím, že zrejme očakáva, že sa jeho nasledovníci budú postiť.

V tomto úryvku je ešte jasnejšie, že Ježiš trval na tom, aby sme sa nepostili preto, aby sme urobili dojem na iných ľudí. V skutočnosti by sme sa podľa neho mali čo najviac snažiť — umývať si tvár, česať vlasy, aby sa ostatní ľudia nedozvedeli, že sa postíme. To dáva pôstu pre kresťanov radikálne zameranie na Boha a v tomto zmysle je pôst veľkou skúškou a potvrdením, že Boh je pre nás skutočný, pretože v mnohých situáciách je Boh jedinou osobou, ktorá vie, že sa postíte. Disciplína nemôže nikoho ohromiť a jediné, čo môže urobiť, je otestovať, či tu medzi vami a Bohom skutočne prebieha interakcia.

Dôsledky Novej zmluvy

Ďalším dôležitým úryvkom pre význam kresťanského pôstu je Matúš 9:14–17. Ježiš prirovnáva starý, predkresťanský pôst k starým mechom na víno a pôst, ktorý budú dodržiavať jeho učeníci, k novému vínu, ktoré sa do starých mechov nenalieva, lebo sa roztrhnú. Inými slovami, v kresťanskom pôste je niečo nové, čo ho odlišuje od starozákonného pôstu. Nie je to to isté. Hovorí toto:

„Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová.“

Ježiš hovorí, že jeho učeníci sa nepostia, kým je s nimi. On je prítomný Ženích. My sa nepostíme, keď je prítomný Ženích. Hovorí, že keď odíde (čo sa aj stalo, pretože sa vrátil do neba), potom sa učeníci budú postiť.

Hlad po Kristovi

To zrejme naznačuje, že kresťanský pôst je spôsob, ako vyjadriť našu túžbu po návrate Ženícha, Ježiša Krista, nášho Kráľa. To je spojenie medzi pôstom a druhým príchodom Krista.

Jedným z významov kresťanského pôstu je to, že vyjadrujeme svoj hlad po Pánovi Ježišovi, túžime, aby sa vrátil a ujal sa svojej kráľovskej moci na tomto svete. To, prečo je kresťanský pôst jedinečný — nové víno, ktoré sa nezmestí do starých mechov — je to, že Kristus už prišiel. Ženích, Kráľ, tu už bol. Videli sme ho a poznali sme ho. Milujeme ho, pretože sme okúsili jeho prítomnosť. Už sme okúsili prítomnosť Ježišovho kráľovstva.

Kresťanský pôst teda nie je len dúfanie, hlad a túžba po niečom budúcom. Je založený na tom, čo sa už stalo — nie iba na tom, čo ešte len bude. Kráľ už prišiel. Zomrel za naše hriechy. Vstal z mŕtvych. A odišiel do neba.

V našich srdciach sme už zažili jeho prítomnosť a jeho Ducha, ale túžime a očakávame deň jeho návratu, jeho príchodu a kraľovania.

Kresťanský pôst je teda jedinečný medzi všetkými pôstmi na svete. Je jedinečný v tom, že vyjadruje viac než len túžbu po Kristovi alebo hlad po Kristovej prítomnosti. Je to hlad, ktorý je zakorenený — vychádza z už prítomnej, zažitej skutočnosti Krista v dejinách a v našich srdciach.

Vyjadrenie našich potrieb

Dovoľte mi uviesť ešte jeden úryvok, ktorý približuje význam pôstu pre kresťanov. V Skutkoch apoštolov 13:1–3 je táto krásna ilustrácia toho, ako sa pôst stal nástrojom na to, aby sa Boh ujal formovania služby, ktorá zmení svet. Píše sa tu toto:

„V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul. Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal. Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich.“

Zdá sa teda, že vedúci cirkvi sa postili, aby Bohu vyjadrili svoju vlastnú potrebu, túžbu a želanie, aby ich Boh viedol k misijnému úspechu. A Božia odpoveď úplne zmenila svet, pretože misia Barnabáša a Saula (alebo Pavla) bola jedným z najdôležitejších misijných počinov v dejinách sveta. Evanjelium preniklo do západnej časti Rímskej ríše a od tohto prelomu už nič na svete nebolo také, ako predtým.

Prostriedky uctievania

Dovoľte mi zhrnúť podstatu kresťanského pôstu a dôvody, prečo ho my kresťania dodržiavame. Dá sa to povedať aj tak, že pôst je hladným kresťanským sluhom viery. Pôst nenahrádza vieru v Ježiša. Je služobníkom viery v Ježiša.

Pôst je spôsob, ako svojím žalúdkom a celým telom povedať, ako veľmi potrebujeme, chceme a dôverujeme Ježišovi. Je to spôsob, ako povedať, že sa nenecháme zotročiť jedlom ako zdrojom nášho uspokojenia. Z času na čas sa zriekneme jedla, aby sme vyjadrili, že Ježiš je lepší ako jedlo. Ježiš je potrebnejší ako jedlo.

„Pôst je spôsob, ako svojím žalúdkom a celým telom povedať, ako veľmi potrebujeme, chceme a dôverujeme Ježišovi.“

Jedlo je dobré. Nech v tomto nedôjde k omylu. Nie sme askéti v tom zmysle, že by sme popierali dobrotu Božieho stvorenia. Jedlo je dobré. Je to Boží dar a oslavujeme ním Boha dvoma spôsobmi, nielen jedným. Vychutnávame si ho s vďačnosťou za Božiu dobrotu a z hladu po samotnom Bohu si jedlo odopierame.

Keď hodujeme, s radosťou ochutnávame symbol nášho nebeského pokrmu: chlieb života, samotného Ježiša. A keď sa postíme, hovoríme: „Milujem skutočnosť viac ako symbol.“ Hostina aj pôst sú pre kresťana bohoslužbou. Obe oslavujú Krista. Samozrejme, obe majú svoje osobitné nebezpečenstvá. Nebezpečenstvo hodovania spočíva v tom, že sa zamilujeme do daru, a nebezpečenstvo pôstu spočíva v tom, že znevažujeme dar a chválime sa svojou silou vôle, svojou disciplínou.

V najlepšom prípade kresťanský pôst nie je znevažovaním dobrého daru jedla. Je to jednoducho úprimný, telom precítený výkričník na konci vety: „Milujem ťa, Bože. Potrebujem ťa viac ako jedlo — viac ako život.“