Prečo sa modliť, keď aj tak sa stane, ako Boh chce?

Je len jeden spôsob, jedna cesta. K dispozícii máme vždy len jedno správne rozhodnutie. Nič mimo plánu sa nemôže stať, inak Boh nedovedie tento svet do dobrého konca. Takéto rozmýšľanie má blízko k myšlienkovému smeru, ktorý nazývame determinizmus. 

Ak si takto predstavujeme Boha, tak je v skutočnosti malý. Ak náš život a tento svet majú len jedno riešenie, tak by bol Boh, v ktorého veríme, málo kreatívny a veľmi obmedzený. Napokon, načo sa učiť, keď Boh už vopred určil, aký život prežijeme? Načo hľadať životného partnera, keď Boh už určil, či ho budeme mať? Načo ísť k lekárovi, keď Boh vie, či budeme zdraví? Prečo sa modliť, keď Boh dá aj tak len to, čo On už rozhodol?

Avšak Biblia hovorí, že Boh je oveľa väčší, ako si myslíme. Je zvrchovaný Vládca.

Nevládne jednoducho, deterministicky, ale ako dobrý Otec.

Dobrý Otec býva spolu s deťmi v dome. Je to On, kto robí základné rozhodnutia. On sa stará. Ale deťom dáva slobodu a načúva im. Neurčuje všetko v ich živote. Môžu tráviť svoj čas, ako chcú, môžu si vybrať, čo budú jesť, môžu si vyberať kamarátov, vybrať školu, partnera… Je to On, kto na dom dozerá, avšak svoje deti nenúti do správania a rozhodnutí proti ich slobodnej vôli.

Pre naše životy nemá len jedinú vopred určenú cestu. 

Je tak veľký, že má nekonečné množstvo možností, ako naplniť svoje dobré zámery s nami a s týmto svetom. 

A Je tak dobrý, že aj nám dal nekonečné množstvo možností, ako môžeme v týchto zámeroch kráčať s Ním.

Má teda význam modliť sa? 

Má to väčší význam, než si bežne myslíme. 

Môžeme zmeniť Božiu vôľu?

Znamená to teda, že môžeme zmeniť Jeho zvrchovanú vôľu? Kam by mal smerovať svet? Nemôžeme.

Nemáme pre Boha žiadnu novú informáciu, o ktorej by nevedel. Nemáme pre Neho nič, na čo by povedal — Aha, na to som nemyslel, preto musím zmeniť svoju vôľu.

Máme ale šancu kreatívne tvoriť a vyjadriť náš život a ovplyvniť život ľudí a komunity okolo nás? Máme.

Často sme ale leniví. Chceme, aby sa zmeny v našom živote diali formou zázrakov, epických modlitieb, výhier v lotérii. Pritom máme v rukách malé každodenné rozhodnutia, malé kroky dôvery, malé rozhovory s Ním, ktoré zmenia naše životy viac ako zázraky a lotéria. 

Nedokonalý príklad

Predstavme si, že sme vo futbalovom tíme. Máme skvelého Trénera. Vie, čo robí. Vedie nás, vedie celý tím, aby sme uspeli. 

Za tým Trénerom môžeme kedykoľvek prísť a povedať mu, ako chceme hrať, na akom poste chceme byť umiestnení, ako chceme prispieť k úspechu tímu. A dobrý Tréner to zvažuje, rozpráva sa s nami, snaží sa nám čo najviac vyjsť v ústrety, dáva nám spätnú väzbu a dáva nám na výber rôzne možnosti. Ale nakoniec On rozhodne o taktike, o tom, ako pôjdeme do zápasu. 

A možno nám dá iné úlohy, ako sme chceli. A možno nám povie, že ešte na to nemáme. Lebo vidí viac, vidí celý tím, vidí spoločný cieľ. 

A môžeme si povedať, že sa chceme zlepšovať? Môžeme začať viac trénovať, túžiť po tom, aby sme hrali v tíme viac tam, kde chceme? 

Môžeme. 

Chce to dobrý Tréner? Chce to Boh? 

Ó, absolútne áno. 

Chce nás používať v tíme oveľa viac. Aj tam, kde doposiaľ nemohol. Naplno pre náš osobný aj spoločný cieľ. 

Dva nesprávne postoje

V živote sa nám môže stať, že sa ocitneme v dvoch nesprávnych postojoch. Jedným je, že sa nemodlíme, lebo sa bojíme sklamania. Modlíme sa len za také veci, ktoré sa zdajú byť možné. Boha robíme malým bohom. Limitujeme ho naším úsudkom. Ten druhý postoj je, že si myslíme, že všetko, za čo sa budeme vytrvalo modliť, si „vymodlíme“. Boh nám musí všetko dať. Vtedy si o sebe myslíme príliš veľa. A aj vtedy robíme Boha malým. Pomocou prirovnaní, že Boh je ako dobrý Otec, alebo že je ako dobrý Tréner, vidíme, ako tieto postoje nedávajú zmysel. 

Modlitba mení náš pohľad

Keď sa narodí dieťa, mama aj bábätko túžia po kontakte. Mama chce, aby sa s ňou dieťa postupne rozprávalo, aby vyjadrovalo svoje pocity a vety, lebo ho miluje. 

Ale hlavný prospech z kontaktu má dieťa. Môže nahliadnuť do sveta, premýšľania a pocitov svojej mamy,  na základe čoho múdrie a rastie. Zároveň skrze rozhovor získava hlbší pohľad na seba, na svet okolo a dokáže rozumnejšie a emočne zdravo zvládnuť život. 

Boh nám dal modlitbu, aby sme mohli nazrieť k Nemu.

Aby sme lepšie videli naše životy, rozhodnutia, srdcia a svet okolo nás. 

Modlitba nás mení. 

A pravdepodobne, viac nás mení modlitba plná vďaky, lásky a načúvania ako modlitba plná prosieb. 

Nevypočutá modlitba

Pavol vo svojich listoch píše aj o tom, že Boh nevypočul jeho modlitbu. Ale Pavol z toho nie je zdeptaný. Jeho zápal v nasledovaní Krista nie je menší. Vie, že Božie zámery sú dobré. Bohu dôveruje. Vie, že to, že má dar viery a milosti je neporovnateľne väčšie než čokoľvek iné. Dokonca na mnohých miestach píše, že má radosť. Pavol nie je sklamaný, zatrpknutý kresťan. Má nadšenie a zápal. 

Dietrich Bonhoefer hovorí, že naplnený život, môžeme prežiť aj napriek nesplneným prianiam. 

Z histórie máme veľa príkladov ľudí, ktorí zažili obrovskú traumu alebo boli nevyliečiteľne chorí, alebo boli otrokmi, alebo zostali sami, alebo nemali deti, a predsa boli obrovským prínosom pre ľudí okolo seba a prežili naplnené životy.

Život nie je len o okolnostiach, ktoré sa nám udejú, ale viac o tom, ako sa k nim postavíme. 

Namiesto toho, aby sme snívali o živote, aký nemôžeme mať, žime ten, ktorý máme, a premieňajme ho na život, ktorý bude požehnaním pre ostatných.

Modlitba je dôvera

Modlitba nie je o tom, či získam od Boha maximum. Modlitba nie je len prosba. Je to dôvera, že Boh pre mňa robí viac, ako si viem predstaviť. 

Je to dôvera, že Boh sa o mňa stará a vie lepšie ako ja. Vie lepšie, čo je dobré pre mňa a ľudí naokolo. 

Keď sa Pán Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade, povedal: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ Mt 26:39

Timothy Keller hovorí, že ak nedokážeme z celého srdca povedať Bohu — buď Tvoja vôľa, nikdy nezažijeme pokoj. 

Ak Boh pre nás nie je všetkým, naše modlitby budú vždy skôr sebecké. 

Záver

Boh sa o nás a o tento svet stará. Všetko vie. Múdro a s láskou všetko spravuje. Pozýva nás, aby sme sa modlili. 

To znamená, že nemusíme len pasívne pozorovať, čo sa deje.

Môžeme spolu s Ním zápasiť o tento svet a byť súčasťou krásnych a kreatívnych zmien. 

Teraz vidíme hmlisto. Ale raz budeme s Ním a všetkému porozumieme. 

Zažijeme svoj „aha moment“. Pochopíme, ako krásne a s láskou spravoval nás a tento svet. 

Pochopíme, aký dar bola v našom živote modlitba. 

Tak ju využívajme.