Predpokladajte o druhých to najlepšie

https://unsplash.com/photos/ABGaVhJxwDQ

  • 21. Jún '21
  • 5 minút
  • 365
  • 4

Húževnatá láska v podozrievavej dobe

Tento hriech som nevidel, kým som nezbadal, aký vplyv začína mať na moju manželku. Kedysi bola veselá, dôverujúca, žiarivá. Teraz sa menej často smiala a  zriedkavo impulzívne vtipkovala. Stala sa tichšou, menej energickou, menej sama sebou. Moja krásna ľalia predo mnou vädla.

Rovnako ako každý manžel, aj ja som chcel pomôcť. Jedného dňa som sa spýtal, čo zapríčinilo túto zmenu. Čoskoro som objavil nečakaný zdroj — bol som to ja. Môj všeobecný cynizmus voči ľuďom — rovnako ako burina –, neostal iba vo mne. Moja podozrievavosť sa stala jej.

Viem z prvej ruky, že cynizmus a podozrievavosť vliezajú do našich myslí a robia z nás zradcov samých seba, nebezpečenstvom pre naše rodiny a toxínom pre naše zbory. Naše podozrievanie nás môže prinútiť zaútočiť na našich najdrahších. Obsahuje v sebe sebanaplňujúce proroctvo — čím sme podozrievavejší, tým viac dôvodov nachádzame pre podozrievanie. Čím menej dôverujeme, tým viac dôvodov nachádzame pre nedôveru. Z každého vrzgnutia podlahy sa stáva zlodej.

Je nespravodlivé a často nespoľahlivé myslieť si to najhoršie o našich blízkych alebo susedoch, ale príliš ľahko to prechádzame bez povšimnutia. Ak však boli Bohom (nepredstaviteľne) odpustené naše hriechy — a v Kristu naozaj boli –, potom môžeme slobodne odložiť naše nenápadné podozrenia, prirodzenú nedôveru a predpokladať o druhých to najlepšie.

Láska v podozrievavej dobe

Pokrivenie hriechom nás ako padlých mužov a ženy prirodzene láka. V duchu kráľa Leara by sme  povedali: „Som človek, proti ktorému sa hreší viac, ako ja hreším.“ Bez toho, aby nás to niekto učil, vidíme väčšinu našich problémov „tam vonku“ — u druhých ľudí. Najviac ma trápi ich hriech proti mne, nie môj hriech proti svätému Bohu. A ak sa sústredíme na ich hriechy, potom sme rýchli k rozprávaniu a pomalí k počúvaniu, rýchli k odpisovaniu a pomalí k znášaniu, rýchli k podozrievaniu a pomalí k odpúšťaniu.

Postavme proti tomu ducha lásky, ducha Kristovho, kresťanského ducha:

„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“ (1. K 13:4–7)

Duch dnešnej doby predpokladá to najhoršie o mätúcom komentári suseda. Kresťanský duch predpokladá to zmysluplne najlepšie o svojom blížnom a interpretuje to tak, ako chce, aby bol sám interpretovaný.

Duch tela je pohoršený členom zboru a klebetí alebo pasívno-agresívne to komentuje online. Kresťanský duch skontroluje najprv brvno vo svojom vlastnom oku — pamätá na to, že je človekom „ktorý viac hreší, ako je proti nemu hrešené“ –, láskavo limituje svoje posudzovanie na to, čo môže jasne vidieť a potom prichádza k tomu človeku a rozpráva sa o tom priamo s ním ako s bratom (Mt 18:15).

Namiesto závidenia bohatstva a vplyvu druhého, namiesto arogancie a hrubosti, namiesto manželov tvrdohlavo trvajúcich na svojom a podráždených a rozhorčených manželkách kresťanská láska je zmocnená a vybavená, aby bola odlišná — v rodine, zbore a vo svete. Keď podozrievanie dusí smiech a nedôvera ničí priateľstvá, Boží ľud by mal v našom cynickom svete žiariť — všetko znášať, všetkému sa nádejať, všetkému veriť (1. K 13:7).

„Kristus nás pobáda, aby sme vyšli z tieňa podozrievania a ako deti dňa žili na slnku.“

Takáto komunita lásky, milosti a znášanlivosti rastie pomaly, ale isto. Nedokonale, s obchádzkami a neúspechmi pozdĺž cesty, ale skutočne a neustále. Toto je dedičstvo Božieho Ducha, ktorý prebýva v ľuďoch a to, čo z nás spraví svedkov pozorujúcemu, bojujúcemu svetu: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35)

Slobodní predpokladať najlepšie

Čo teda vidia? Vidia rodiny, ktoré sa podriaďujú Kristovej vláde lásky a odpustenia, sociálne média prekvapivo prázdne od unáhlených záverov, nedokonalé komunity naplnené nádejou a láskavosťou, zbory, ktoré vzájomne nesú bremená a ktoré sú pomalé v posudzovaní svojich členov, za ktorých zomrel Kristus? Alebo vidia viac menej to isté rozdelenie, nedôveru, nejednotu?

„Bolo by lepšie stokrát byť podvedený,“ povedal Charles Spurgeon svojim študentom, „ako žiť podozrievavý život“ (Lectures to My Students, 327). Nezdá sa ti to pravdivé? Lepšie prehliadnuť možnú urážku v emaile, správaní, texte alebo na sociálnych médiách. Často je lepšie prehliadnuť možný rasizmus, možný sexizmus, možnú necitlivosť, hrubosť a hriech — aj tam, kde môže existovať. Tam, kde je hriech zjavný, sa veci môžu zmeniť, ale podozrievanie nás núti konfrontovať možné hriechy rovnako tvrdo a prísne ako zjavné.

Kristus nás skutočne oslobodil, aby sme mali nádej v to najlepšie, predpokladali najlepšie úmysly druhých a prenechali skryté hriechy druhých ich Tvorcovi. Toto je láska, ktorá prikrýva mnoho hriechov, skutočných alebo domnelých. Toto je sláva zbožného človeka, ktorá si nevšíma urážky: „Chápavosť robí človeka zhovievavým, a je mu cťou prehliadnuť hriech.“ (Pr 19:11)

Deti dňa

Ako kresťania sme boli draho vykúpení, nepatríme už sebe, žijeme pre Krista. Spurgeon to ukazuje svojim študentom ako protijed:

„Bratia, vyhýbajte sa tomuto zlozvyku [neustáleho podozrievania] tým, že sa zrieknete lásky k sebe samému. Posudzujte ako nepodstatné to, čo si o vás myslia alebo hovoria ľudia. Nech vám záleží iba na tom, čo si myslia alebo hovoria o vašom Pánovi.“ (328)

To, ako sa správajú ku mne, aké dostávam možnosti, ako som chápaný, videný a známy nie je vecou kresťanského života. Ako na nás hľadia — hoci to nie je nedôležité –, už nie je najdôležitejšie. To, ako o nás hovoria za našimi chrbtami, ako o nás rozmýšľajú, či nás majú radi alebo nie, alebo to, čo ten alebo onen skutočne zamýšľal, je príliš prízemná vec pre znovuzrodený život.

„Ak boli Bohom (nepredstaviteľne) odpustené naše hriechy, potom sme slobodní predpokladať o druhých to najlepšie.“

Zatiaľ čo tí, ktorí sa pokladajú za dôležitých, umŕtvujú nádherné kvety okolo seba, Kristus dvíha ovisnuté ľalie a učí nás všetkého sa nádejať, najmä u ostatných veriacich. Milovať Boha nadovšetko a našich blížnych ako seba samých dáva jas a požehnanie našim vzťahom, čerstvý pokrm a nápoj našim vlastným dušiam a poslušnosť a česť Kristovmu menu.

Si podozrievavý voči iným? Všetci sme dosť dlho „trávili život v zlobe a v závisti; boli sme nenávidení a navzájom sme sa nenávideli“ (Tit 3:3). Kristus nás pobáda, aby sme vyšli z tieňa podozrievania a ako deti dňa žili na slnku, všetko znášali, všetkého sa nádejali, všetko pretrpeli (1. K 13:7). Toto je vzduch zhora — vzduch, ktorý nás udrží zdravých a jednotných v tejto znečistenej a podozrievavej dobe.

Greg Morse © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,5/5 (15 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.