Prečo sa v kostoloch o peniazoch veľa nehovorí

Drvivá väčšina Slovákov sa hlási k nejakému vierovyznaniu. Predpokladám teda, že sa viac, či menej často objaví v kostole aj čitateľ tohto článku. Mám teda otázku: kedy ste naposledy počuli kázeň o peniazoch? No a keďže blogy zatiaľ nie sú instatne interaktívne, dovolím si predpokladať odpoveď: “Ani si nespomínam.”

Mám pravdu? Hovorí sa o peniazoch a majetku v našich kostoloch len veľmi zriedka? Je to tak v poriadku? Nie? Mali by sme o nich hovoriť (a počúvať) viac? Kde je hranica?

Prečo sa o peniazoch v cirkvi nehovorí?

1. Kázne o peniazoch sa zle počúvajú

Jedna časť každej kázne o peniazoch musí byť o dávaní. A to sa nepočúva úplne v pohode. Tie peniaze sú predsa naše. Máme pocit akéhosi ohrozenia, keď ich niekto od nás “pýta”. Ten pocit máme sčasti právom — cirkvi nemajú dobrú reputáciu narábania s peniazmi; veľa zla narobilo zo západu k nám prišlé evanjelium prosperity; ak kazateľ celkom nepochopil, čo hovorí Biblia (alebo ak pochopil, ale ovečky nepochopili jeho), väčšinou to znie ako nátlak — a to často dopadne ako keď tlačíte loptu pod hladinu vody. Na druhej strane, ten pocit ohrozenia máme úplne zbytočne. Možno nám len veci neboli správne vysvetlené a vštepované od útleho veku. To, čo počúvame teraz, nám teda znie neskutočne cudzo. A pred tým, čo je cudzie, máme strach.

2. Kázne o peniazoch sa zle kážu

Keby ste boli kazateľ, pastor alebo farár a viete, že drvivá väčšina prítomných sa necíti príjemne, keď kážete o peniazoch a dávaní, že akokoľvek skvele pripravené a dobre mienené slovo na túto tému môže vyvolať vlnu nespokojnosti (v horšom prípade odliv ovečiek), kázali by ste o tom? Pravdepodobne by ste si radšej — a je to úplne pochopiteľné — vybrali inú tému.

3. Pomýlená teológia

Za mnohé z problémov podľa mňa môžu nepresné výklady biblických textov.

Napríklad: “… koreňom všetkého zla je láska k peniazom” (1. Tim 6:10, SEP): ibaže to, kedy je ten vzťah v pohode a kedy už prerastá do lásky, je ťažko definovateľné, a tak preventívne vyhlásme peniaze ako také za zlé (veľmi dobre tento problém vystihol Joshua Becker v jeho článku o láske k peniazom).

Alebo “nezhromažďujte si poklady na zemi” (Mat 6:19, SEP): hranica medzi zodpovedným zabezpečením rodiny a kumuláciou veľkého bohatstva sa však určuje ťažko a tak buďme opatrní a zostaňme radšej pri tom, že kresťan by si vôbec nemal sporiť (veď “Pán sa postará”). A hlavne, aby sa okoliu nejavil ako boháč, by kresťan nemal vyčnievať z priemeru obyvateľstva.

Alebo “každý kresťan musí odvádzať desiatky” (tzn. 10% zo svojich príjmov; v Biblii je niekoľko desiatok citátov na podporu tohto tvrdenia): akonáhle však takúto tému postavíme do roviny “musím”, je zle. Pre odvádzanie desiatkov by mal mať kresťan úplne inú motiváciu.

Takýchto príkladov zavádzajúcich interpretácií biblických textov by sme v našich kostoloch zrejme našli viac než dosť…

4. Slovenské cirkvi zaspali dobu

Hovorí sa, že za totality mali všetci rovnako, len niektorí mali ešte “rovnejšie”. Aj v prvej, aj v druhej časti tohto trpkovtipne ladeného tvrdenia je kus pravdy. Fakt je, že aj vtedy boli bohatší a chudobnejší. Faktom je ale aj to, že mnohé otázky súvisiace s peniazmi vtedy nikto neriešil. Nebolo totiž treba: každý mal prácu, každý mal bývanie, všetci mali k dispozícii zdravotníctvo a školstvo zadarmo, neexistovali kreditky, nebankové subjekty, atď. Finančné otázky ľudia neriešili v takej miere, ako dnes. Nikto preto nepotreboval žiadne kurzy, ani školenia. Ja osobne si napríklad nepamätám, že by som niekedy — či už v škole, alebo v cirkvi — absolvoval nejaký tréning na tému financií, ich spravovania, nastavenia rozpočtu, štruktúry úspor, atď. Doba sa však zásadne zmenila a z toho, čo vidím okolo seba, nemám dojem, že by naše školy a cirkvi na túto zmenu zareagovali.

5. Peniaze považujeme za náš osobný majetok, na ktorý nemá nikto iný právo

Myslím, že na vysvetlenie tejto vety nepotrebujeme nič iné, ako sa pozrieť na skupinu malých detí, ktoré sa bijú o “svoje” hračky (ktoré im na nejaký čas zverili do opatery rodičia). O tom, komu patria peniaze, ktorými ako veriaci ľudia disponujeme, som viac napísal v článku Kresťan: finančný manažér.

6. Máme finančné problémy

Všetci. Aj kazatelia a farári, aj tí, ktorí sedia v laviciach. Ľudí, ktorí sú spokojní so stavom svojho účtu, je zúfalo málo. Oveľa viac je tých, ktorým sa nedarí zvládať svoj finančný život, tých, ktorí s peniazmi neustále bojujú (buď s ich nedostatkom alebo prebytkom) a úplne najviac je tých, ktorí neustále šomrú (ale nič pre zmenu neurobia — to je taká naša slovenská črta). Myslím, že si môžme úprimne priznať, že s peniazmi máme problémy. No a o problémoch hovoríme medzi spoluveriacimi veľmi neradi, v ideálnom prípade vôbec.

Prečo by sa o peniazoch hovoriť malo

1. Hovoril o nich Ježiš

A nie málo: 11 z 39 podobenstiev sa týka peňazí; zo všetkých tém, o ktorých hovoril, sú peniaze druhá najfrekventovanejšia (po téme Božieho kráľovstva). To by znamenalo, že keby naši farári a kazatelia mali na túto tému kázať toľko, ako Ježiš, kázeň o peniazoch by sme si vypočuli zhruba každú tretiu nedeľu. Fakt, že sám Ježiš hovoril o peniazoch a majetku tak strašne veľa, by samo o sebe malo byť dostatočným dôvodom na to, aby sme o tom hovorili aj my. Je na to totiž pádny dôvod (pozri nižšie).

2. Peniaze sú konkurenciou pre Boha

Ježiš povedal, že nemôžeme “slúžiť Bohu i mamone” (Mat 6:24, SEP), postavil teda Boha a peniaze v tomto kontexte na rovnakú úroveň. Prečo? Ide Bohu o naše peniaze, potrebuje ich na niečo? Nie. Bohu ide o naše srdce. Vie, že kúsoček z neho ide s každým €, ktoré odchádza z nášho účtu. Vie, že to srdce napokon bude tam, kde je teraz náš poklad (Mat 6:21), kde je to, čo máme radi, čo pokladáme za dôležité, čomu “slúžime”. A zdá sa, že máme na výber z dvoch možností. Buď zhromažďujeme poklady tu na zemi, alebo v nebi (Mat 6:19–20).

3. Peniaze ničia vzťahy

Obrovské percento rozvodov viac, či menej súvisí s peniazmi (v USA, po ktorých sa prostredníctvom Hollywoodu tak radi “opičíme”, je to ich najčastejšia príčina). Mnohé rodiny sú nezvratne rozbité kvôli nezhodám vo veci dedičstva. Stále viac a viac sa snažíme dosiahnuť nejaký štandard, ktorý sa nám vždy, keď sa k nemu priblížime, zase vzdiali; stále viac sa zadlžujeme; stále viac pracujeme a stále menej času trávime s rodinami a priateľmi. A to je, ako všetci vieme, spoľahlivý recept na narušenie akýchkoľvek vzťahov…

4. Máme finančné problémy

Vyskúšali sme socializmus, nefungoval. Teraz skúšame nejaký pseudo voľný trh. Máte pocit, že funguje? Ja nie. Dali sme si poradiť poradcom z jednej finančníckej firmy, oklamal nás. Teraz vyskúšame iného. Dali sme peniaze do Drukosu, BMG Investu, prišli sme o ne. Teraz ich dáme inam. Mám ale pocit, že vo svojej podstate ide stále o to isté, menia sa iba logá na šanónoch a farby kravát. Na konci sú však tak, či onak nespokojnosť a sklamanie.

Možno je preto čas vyskúšať niečo iné (iné nie v zmysle “z toho istého súdka”; iné ako odlišné, protichodné). A ak sa považujeme za kresťanov (drvivá väčšina Slovákov sa hlási k tomu či onému kresťanskému vierovyznaniu), možno je čas skúsiť aplikovať v našich životoch princípy Božej ekonómie, ktoré sú zaznamenané v Biblii (v tej Biblii, ktorú všetci kresťania bez rozdielu denominačnej príslušnosti považujú za základ svojej viery). Tieto princípy sú diametrálne odlišné od toho, čo sa nám snaží vnútiť akýkoľvek systém sveta, v ktorom žijeme…

Ak vás zaujímajú princípy fungovania Božej ekonómie, sledujte tento blog a čoskoro sa dozviete viac…

(Pozn.: Vo väčšine prípadov je slovo “peniaze” v tomto texte je zameniteľné za “majetok”, “bohatstvo” a podobné výrazy týkajúce sa materiálnych statkov… )