Prečo veci tejto zeme nikdy nie sú dosť

V hĺbke duše sme takí všetci. Jedným z našich obľúbených slov je „viac“. Vždy chceme od života viac. Chceme to najnovšie, najlepšie, najčerstvejšie a najúžasnejšie. Myslím si, že Boh nás takto nastavil, pretože Biblia hovorí, že do našich sŕdc vložil večnosť (pozrite Kaz 3:11).

Tu je však problém: Nech žijeme život akokoľvek, akokoľvek veľa zažívame, akokoľvek veľa vidíme, vždy sa nám zdá, že to nie je dosť. Máme vrodené poznanie, že tento svet nebude schopný splniť svoje sľuby.

Túžba po niečom viac

Keď uveríš v Ježiša Krista, staneš sa občanom neba. To je tvoj domov. Apoštol Pavol napísal: „Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista“ (F 3:20).

Preto túžime po niečom, čo nám táto zem nikdy nemôže poskytnúť. To dokáže len nebo. Aj preto budeme ako kresťania vždy trochu mimo tohto sveta a všetkého, čo oslavuje. Niektoré veci, ktoré nám svet predvádza, nás nechajú chladnými, pretože ako Ježišovi nasledovníci chceme niečo viac — oveľa viac.

C. S. Lewis to vyjadril takto: „Niekedy si myslím, že netúžime po nebi, ale častejšie sa zamýšľam nad tým, či sme v hĺbke srdca niekedy túžili po niečom inom.“ Lewis túto túžbu opísal ako „neutíšiteľnú túžbu“.

Mohli by sme si ju predstaviť ako domovský inštinkt. Zvieratá majú schopnosť prekonávať pri svojich migráciách veľké vzdialenosti, pretože Boh do nich takpovediac vložil zabudované GPS. Každú chvíľu vidíme v správach príbehy o mačkách, ktoré sa stratili, a po niekoľkých rokoch sa vrátili domov.

Jedného dňa sa aj my, ktorí sme uverili v Ježiša Krista, vrátime domov. Nebo je pre mňa teraz skutočnejšie ako kedykoľvek predtým, pretože tam sú moji milovaní ľudia. Je tam môj syn Christopher. Je tam moja matka, ako aj môj otec, ktorý ma adoptoval. Sú tam niektorí moji priatelia a aj ľudia z nášho zboru.

O nebo som sa začal zaujímať ešte viac ako kedykoľvek predtým.

Ale myslím si, že všetci potrebujeme vedieť o nebi viac. Koniec-koncov, keď sa chystáte niekam vycestovať, je dobré si najprv urobiť malý prieskum. A Biblia nám vlastne hovorí, aby sme o nebi premýšľali.

Realita neba

V liste veriacim v Kolosách apoštol Pavol píše: „Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi“ (Kol 3:1–2).

Pavol hovoril, že každý kresťan by mal usilovne a cieľavedome skúmať nebo. V pôvodnom jazyku Pavol použil prítomný čas, ktorý by sme mohli preložiť takto: „Neustále hľadajte nebo.“

Možno ste už počuli vyjadrenie: „Zmýšľajú tak nebesky, že nie sú dosť dobrí pre túto zem.“ Skutočnosť je však taká, že mnohí ľudia zmýšľajú tak pozemsky, že nie sú dosť dobrí pre nebo.

Ja chcem zmýšľať nebesky v pravom zmysle slova, a myslím si, že by sme po ňom ako kresťania mali túžiť všetci.

O nebi máme tendenciu uvažovať ako o neskutočnom a o zemi ako o skutočnej. Inými slovami, naším referenčným bodom je zem. Nebo je však skutočné a zem je dočasná. Preto C. S. Lewis opísal život na zemi ako krajinu tieňov. Zem je len nejasnou verziou neba, nie naopak.

Keď Boh prikázal Mojžišovi, aby postavil stánok na púšti, varoval ho: „Hľaď, aby si vyhotovil všetko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu“ (Žid 8:5). To preto, lebo to bola kópia, tieň originálu, ktorý je v nebi.

Keď vidíme krásny západ slnka alebo niečo v prírode, čo nám vyrazí dych, je to len záblesk toho skutočného, čo nás čaká v nebi.

Pisateľ Listu Židom nám hovorí: „Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou“ (Žid 12:1).

Toto tvrdenie nadväzuje na List Židom 11, ktorý je záznamom o veľkých mužoch a ženách viery, ktorí zomreli v službe Bohu. Niekedy ho nazývame sieňou viery. Práve tu čítame o Abrahámovi, Jozefovi, Mojžišovi, Rachab, Gideonovi, Samsonovi, Dávidovi a ďalších hrdinoch viery.

Jedným zo spôsobov, ako sa na to pozrieť, je, že nám dali príklad, ktorý môžeme nasledovať. Iný spôsob výkladu je, že boli nielen vzorom ako žiť, ale že nás aj pozorujú a možno nás aj povzbudzujú. Sú oni tým „obrovským zástupom svedkov,“ o ktorom hovorí pisateľ? Neviem. Ale viem toľko. Na tejto zemi sme na ceste naším životom. A viem určite, že Ježiš sa pozerá.

Vo svojom poslednom liste Pavol povedal: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie“ (2. Tim 4:7–8).

Všetci máme pred sebou preteky, ktoré musíme dokončiť, ale nevieme, ako dlho budú trvať. Tak sa uistime, že to bude dobrý beh.