Predmanželský sex

Čo je zlé na predmanželskom sexe? Ako sa len dá odpovedať na takúto otázku. Veď žijeme v dvadsiatom prvom storočí. Predsa nie je pravda, že by ma Boh tak nenávidel, že ma bude nútiť povedať niečo také smiešne a staromódne, vďaka čomu stratím všetkých kamarátov.

V evanjeliách Ježišovi kládli mnoho ťažkých otázok, a on veľa ráz skôr ako odpovedal, reagoval ďalšou otázkou. Robil to tak často, až si myslím, že pravdepodobne chcel, aby sme si to všimli a niečo sa naučili. Čo je zlé na sexe pred manželstvom? A čo tak opýtať sa: „Čo je zlé na hocičom?" Inými slovami, odkiaľ berieš morálne zásady, podľa ktorých žiješ svoj život? Odpovedať sa dá mnohými rozličnými spôsobmi: „Robím to, o čom si myslím, že je správne", morálku si teda určujem úplne individuálne a svojvoľne. Alebo: „Spoločnosť určuje, čo je správne a čo nesprávne", tvoria sa zákony, a kým ich dodržiavam, všetko je v poriadku. Ďalšie možnosti tvorí hocičo medzi týmito dvoma odpoveďami.

My, kresťania, nenechávame rozhodnutie o tom, čo je dobré a čo zlé iba na jednotlivcoch. Koniec koncov, čo sa tebe vidí dobré pre teba, mňa môže zraniť. Morálka nezávisí ani výlučne od spoločnosti. Mnohé spoločenstvá „zlegalizovali" princípy, o ktorých by sme my možno polemizovali. O tom, čo je správne alebo nesprávne, u kresťanov rozhoduje niekto vyšší ako nejaký jednotlivec alebo skupina ľudí — Boh. Stvoriteľ je zároveň zákonodarcom. Takže ak poviem, že verím, že sex patrí do manželstva, nestaviam sa do úlohy sudcu a poroty, ani som sa nerozhodla, že sťažím život slobodným ľuďom. Jednoducho dodržiavam Stvoriteľove príkazy.

Možno to znie zvláštne, ale pre mnohých, ktorí hľadajú Boha, je práve otázka o sexe rozhodujúca. Niekedy sú otázky sexu a morálnych zásad dokonca základnými prekážkami pre tých, ktorí v Boha neveria. Ateista a spisovateľ Aldous Huxley celkom otvorene písal o tom, čo ho viedlo k viere, že život nemá zmysel a Boh neexistuje:

Mal som pohnútky, prečo som nechcel, aby mal svet zmysel a následne som skonštatoval, že ho naozaj nemá. Poľahky som našiel aj uspokojujúce dôvody podporujúce túto domnienku… Pre mňa a nepochybne aj pre väčšinu mojich súčasníkov sa filozofia nezmyselnosti stala v podstate nástrojom oslobodenia… oslobodenia od určitého morálneho systému. Namietali sme voči morálke, pretože nám zasahovala do sexuálnej slobody… V našej politickej a sexuálnej vzbure sme našli jednu pozoruhodne jednoduchú metódu. Mohli sme vyhlásiť, že svet nemá absolútne nijaký zmysel. (Aldous Huxley, Ends and Means (London: Chatto and Windus, 1946), pp 270–273.)

Nechcem tým povedať, že etické prekážky brániace ľuďom, aby sa stali kresťanmi, nie sú úprimné alebo nepredstierané. Stretla som mnohých študentov, ktorí mali ku kresťanstvu už veľmi blízko a pýtali sa: „Ak sa stanem kresťanom či kresťankou, musím prestať spať so svojou priateľkou, resp. svojím priateľom?" Ide o dôležitú otázku, ktorá sa dotýka podstaty zmysluplnosti a šťastia.

Niekedy sú otázky sexu a morálnych zásad dokonca základnými prekážkami pre tých, ktorí v Boha neveria.

Inými slovami: „Ak sa stanem kresťanom, musím sa vzdať jedinej veci, ktorá ma v živote robí šťastným?" Ak skutočný problém spočíva v tomto, v odpovedi sa musíme zaoberať otázkou šťastia. Ježiš o nej v evanjeliách často rozprával. Vo svojom najznámejšom vyučovaní, kázni na vrchu, sľubuje požehnanie a šťastie tým, ktorí nasledujú Jeho cesty. Musíme si však dať pozor, nehovoríme totiž o evanjeliu prosperity. Výroky ako:„Poď k Ježišovi a celý tvoj život bude perfektný!" tu neplatia. Rozprávame o skutočne dynamickom vzťahu s Bohom, ktorý nám ponúka spokojnosť v najhlbšom zmysle slova. Trápenie ani ťažkosti ho neohrozia. Naopak, prináša nám zasľúbenie Božej blízkosti a požehnania, aj keď je život niekedy ťažký.

Sex je dobrý

Na našu otázku sa dá pozerať aj z úplne inej perspektívy. Môže sa stať, že náš priateľ je voči Kristovi naozaj nedôverčivý kvôli zastaraným názorom na sex, ktoré vidí u kresťanov. Ako môže byť sex zlý? Pre niekoho bude možno prekvapením, že biblický pohľad na sex je nadmieru pozitívny. Boh nám ho dal ako nádherné vyjadrenie lásky. V Starej zmluve je dokonca celá kniha venovaná oslavovaniu jeho krásy. Boh v nej ukazuje záľubu v tom, čo stvoril ako príjemné a dobré.

Židovsko-kresťanský postoj k sexu vychádza z Biblie. Hneď na jej začiatku, v úvodných kapitolách knihy Genesis, sa opisuje, ako Boh stvoril prvého muža a prvú ženu. Keď pozrel na svoje dielo, vyhlásil, že je „veľmi dobré". V knihe Genesis vidíme pôvodný kontext sexuálneho vzťahu, ktorý Boh naplánoval ako niečo krásne v celoživotnom manželskom zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou. Ježiš svoje učenie o sexualite zakladá práve na týchto slovách.

Tento dokonalý obraz tvoria obaja, muž i žena. Sú teda rovnocennými ľuďmi, navzdory fyzickým a anatomickým rozdielom. Keď sa v manželstve spoja ako manžel a manželka, v rozmanitosti sa prejaví ich jednota. „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom." (Genesis 2:24) Takto vyzerá plán sexuálneho vzťahu medzi ľuďmi — prostredníctvom sexuálneho aktu muž a žena prežívajú nový, neuveriteľný stupeň intímnosti. Hovorí sa tu o „jednom tele", čo znamená, že takýto vzťah máme prežiť s jediným človekom a vo vernosti. V Novej zmluve si Ježiš aj Pavol zvolili práve tento text, ktorý zdôrazňuje krásu monogamného manželstva.

Týmto spôsobom sa dá k otázke, ako môže byť sex mimo manželstva zlý, pristúpiť inak. Zamyslime sa nad krásou, dôvernosťou a výnimočnosťou sexu. Boh preňho naplánoval bezpečné prostredie vo zväzku lásky a oddanosti. Jeho Tvorca určil, že takto nám prinesie najväčšie potešenie.