Príbehy o Ježišovi?

Vymysleli a prekrútili Ježišovi nasledovníci mnohé Ježišove slová a príbehy? V knihe Da Vinciho kód kladie Dan Brown, autor knihy, otázku a zároveň prináša aj odpoveď v diskusii medzi dvoma postavami — Teabingom a Sofiou.

Ak by sa nasledujúce slová zakladali na pravde, znamenali by totálne zrútenie a vyvrátenie skutočného kresťanstva:

„V tomto zhromaždení, bolo prediskutovaných a schválených mnoho záležitostí týkajúcich sa kresťanstva.“, vraví Teabing a pokračuje: „prisluhovanie sviatostí, a pravdaže Ježišova božskosť.“
„Nerozumiem. Jeho božskosť?“
„Moja drahá.“, hovorí Teabing, „do tohto času v histórii bol Ježiš považovaný svojimi nasledovníkmi za mŕtveho proroka… veľkého a silného muža, ale nič viac, iba za muža. Smrteľného človeka.“
„Nie za Syna Božieho?“
„To áno, ale Ježišovo pomenovanie „Boží Syn“ bolo oficiálne ustanovené až na Koncile v Nicei.“
„Počkaj, chceš povedať, že Ježišova božskosť je iba výsledok nejakého hlasovania?
„Relatívne, blízko takému niečomu.“

Dan Brown nie je jediný, kto má takýto pohľad. Thomas Sheehan, profesor filozofie v Loyle a autor diela Prvý príchod: Ako sa stalo Kráľovstvo Božie kresťanstvom. Taktiež obhajuje podobný názor, keď hovorí: „Ježiš si o sebe nemyslel, že je božský, ani o sebe nevyhlasoval mesiášske výpovede tak, ako mu ich pripisuje Nová zmluva“.

Tak prečo Nová zmluva rozpráva úplne iný príbeh? Je biblický Ježiš, ktorý o sebe tvrdí, že je Boh, naozaj iba zveličená a okrášlená obeť raných kresťanov, ktorí to možno nemysleli zle, ale v skutočnosti klamali? Zmenila naozaj cirkev a učeníci veci týkajúce sa Ježiša? Toto je dobrá otázka. Väčšina kresťanov sa prikláňa k presvedčeniu, že sa tak nikdy nestalo. Ale je tento pohľad naozaj hodnoverný a prijateľný? Dáva nám zmysel? Čo by asi mohol premýšľajúci človek povedať ako odpoveď na tieto otázky?

1. V prvom rade môžu kresťania ponúknuť dobré dôvody na to, aby sa Evanjelium prijalo ako historicky hodnoverné.

To môže poskytnúť dobrý základ na rozhovory, na Ježišove výroky a činy.

2. Existuje tvrdenie, že ranokresťanské komunity vniesli do Ježišových slov svoje vlastné záujmy, ale je vidieť že tieto polemiky neobstoja pred hlbším skúmaním, a to z niekoľkých dôvodov:

— Mnoho kontroverzných tém v Epištolách nie je vôbec spomínaných v evanjeliách (obriezka, hovorenie jazykmi, jedenie mäsa obetovaného modlám atď… ).

— Keď Matúš, Marek a Lukáš podávajú Ježišov portrét, sú ešte obklopení generáciou, ktorá zažila Jeho smrť. Matúš pochádzal dokonca z dvanástich Ježišových učeníkov. Potvrdzuje nám to príklad Skutkov apoštolov, ktoré boli pravdepodobne napísané ešte pre Pavlovou smrťou ( r. 64 po Kr.), čo znamená, že Lukášovo evanjelium bolo napísané skôr ako Skutky apoštolov a Markovo evanjelium bolo napísané ešte skôr ako Evanjelium podľa Lukáša.

— Židia, žijúci v prvom storočí v Palestíne, dbali dôkladne na to, aby bola presne zachovaná tradícia. Táto ich precíznosť sa odráža aj v tom, že Ježišove reči na vrchu sú rozoberané v Liste Jakuba a tradícia Poslednej večere je zmieňovaná v 1. liste Korintským v 11. kapitole.

— V evanjeliách sa neodrážajú žiadne vymyslené reči alebo skutky. Ich jednoduchosť vylučuje vykonštruovanie vecí. Ženy sú napriek nízkemu spoločenskému postaveniu svedkami Ježišovho vzkriesenia. Ak by boli evanjeliá pozmenené ľuďmi, mnohé „trápne“ momenty by z nich boli určite vyškrtnuté: Ježišovo pokrstenie Jánom Krstiteľom, skutočnosť, že ako Boží Syn nevedel, kedy bude koniec sveta, alebo že na niektorých miestach vôbec nečinil zázraky.

— Prečo vymýšľať toľko zázračných príbehov, ak väčšina Židov očakávala politického vodcu a nie divotvorcu?

3. Je známe, že keď Matúš, Marek a Lukáš podávajú Ježišov portrét, sú ešte obklopení generáciou, ktorá zažila Jeho smrť.

Títo ľudia sú vždy najlepšou zárukou, že tradovanie Ježišových skutkov a slov bude veľmi presné.

4. Jednoduchý a nie vznešený charakter evanjelií poukazuje viac na ich hodnovernosť ako na to, že boli upravené a vykonštruované.

V závere treba povedať, že to, že niekto píše s evanjeliovým alebo apologetickým zámerom ešte neznamená, že jeho slová sú nespoľahlivé. Spomeňme vášeň a túžbu, akú mali tí, ktorí prežili holokaust a nechceli dovoliť, aby boli akékoľvek fakty prekrútené. Aj my môžeme ukázať miesta, kde sa evanjeliá ukazujú ako historicky a archeologicky hodnovernými. Toto poskytuje dôveryhodnosť tomu, čo nemôže byť úplne presne overené, a to Ježišove slová a skutky.