Príde čoskoro

Photo by 13on on Unsplash, https://unsplash.com/photos/7c9MKi2dWsc

  • 1. Máj '23
  • 5 minút
  • 601
  • 42

Ešte stále čakáte?

Kráľ sa po dlhej ceste vracia do svojho kráľovstva. Jeho hrad stojí vysoko. Nad pevnosťou vejú zástavy. Vojaci stále nosia jeho farby a hovoria jeho jazykom. Navonok je všetko ako predtým.

Keď sa prechádza medzi ľuďmi, najprv si všimne, že niečo nie je v poriadku. Stále si prezerajú jeho vzácnu knihu, ktorú im zanechal, ale bez dychtivej túžby po jeho návrate. Ľudia zachovávajú mnohé z jeho múdrych príkazov, to je pravda, ale on sám je málo vyhľadávaný, veľmi im nechýba. Počuje modlitby v jeho mene, no málokto sa pozerá ponad múry a prosí nebesá, aby sa vrátil.

Koľkí urobili z jeho návratu svoj celoživotný žalm?

Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo

očakáva moja duša.

Na Pána čaká moja duša

viac ako strážnici na ráno,

viac ako strážnici na ráno. (Ž 130:5–6)

Máme jeho zákony, jeho knihu, jeho meno, jeho ľud, jeho piesne, jeho nariadenia — ale nie jeho tak, ako to zamýšľal. Skutočne sme si to všimli? Stali sa pre nás jeho dobré dary dostatočnými? Naozaj čakáme, ja a vy, na jeho návrat?

Hľa, On prichádza

Posledný obraz cirkvi zaznamenaný v Písme ju ukazuje v postoji túžby. Jej najväčšie nádeje a očakávania nachádzame zhrnuté v jedinom slove: Príď!

„Duch a nevesta hovoria: Príď! Kto počúva, nech povie: Príď!“ (Zjav 22:17)

„Príď, Pane Ježiši!“ (Zjav 22:20)

Keď hlboké očarenie svetskosťou vyprchá, lepšie počujeme toto stonanie Ducha vo svojom vnútri, ktorý volá po tom, aby sa k nám Ježiš vrátil. Len to je pre Boží ľud zavŕšením neba:

„Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi.“ (Zjav 21:3)

Imanuel, Boh s nami, nie je len jeho vianočné meno. Musí to byť jeho večné meno, aby naše nebo nebolo niekde inde.

„Najväčšie nádeje a očakávania cirkvi nachádzame zhrnuté v jedinom slove: Príď!“

Večnosť bez sĺz? Zbytočné, ak tu nie je Kráľ slávy, aby zotrel náš smútok. Vláda na tróne vesmíru? Detská hra, ak nekraľujeme s ním. Porazenie smrti, vyhnanie hriechu, dokonalý život s anjelmi a nekonečné potešenie? Klietka a väzenie, ak s nami nebude Kristus. Naliehanie na dne každého znovuzrodeného srdca, jediná túžba, ktorú neodmietne: Príď, Pane Ježišu!

Príď skoro

Pre našu vieru nestačí len vedieť, že Ježiš sa vráti. Nakoniec pôsobí v našich srdciach ospalosť a zlomyseľnosť. Nechtiac ho vyháňame do večného Zajtrajška, vzdialeného Nikdy. Už ho neočakávame v dohľadnom čase, a tak spúšťame kotvy a zaobídeme sa aj bez Neho. „Príď kráľovstvo Tvoje,“ začneme sa modliť z pamäti, ale nie zo srdca.

A tak nám Ježiš v poslednej kapitole Písma hovorí viac.

„Ajhľa, prídem skoro!“ (Zjav 22:7)

„Ajhľa, prídem skoro.“ (Zjav 22:12)

„Áno, prídem čoskoro!“ (Zjav 22:20)

Vyhlasuje, že nielenže prichádza, ale že prichádza skoro. Táto malá príslovka posúva jeho návrat z nevyhnutného na bezprostredný, z niekedy na kedykoľvek.

Ježiš by chcel, aby sme čakali, očakávali, znovu a znovu s detským očakávaním nazerali na oblaky. Skoro nás posiela žiť na vrchol strážnej veže, s prižmúrenými očami očakávajúc jeho zjavenie na obzore. Ježiš by nechcel, aby si jeho ľud zdriemol pri správe o jeho návrate.

„Tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva a či ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte! (Mk 13:35–37)

Chce, aby sme hovorili o jeho návrate, dúfali v jeho návrat a modlili sa za jeho návrat. Očakáva od nás, že budeme udržiavať svetlo, pripravovať dom a pripravovať Majstrovo obľúbené jedlo. On sa vráti, a to čoskoro.

Počítanie času

Ako si prisvojíme toto zjavenie po dvetisíc rokoch? Skoro, myslí si posmievač. Dvetisíc rokov naťahuje slovo za hranicu dôveryhodnosti. Ako môžeme skutočne veriť takémuto zasľúbeniu?

Čo je toto, len hmyz hovoriaci horám o čase? Boh rozprestierajúci sa od vekov na veky — nie komár žijúci pár sekúnd — hovorí skoro. Libanonský les — nie mucha — hlása: „Prídem skoro.“ Ráno vyklíčime a popoludní zomrieme; jeho korene siahajú hlboko. Prastarý dní je jeho meno.

Pokorný žalmista učí Izrael spievať svojmu Stvoriteľovi: „Lebo v Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž“ (Ž 90:4). Apoštol nám hovorí, aby sme neprehliadali túto skutočnosť, že „jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň“ (2. Pt 3:8). Prišli a odišli generácie ľudí, jeho mesiac videl len dve noci. On „nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká“ (2. Pt 3:9).

A cieľavedome čaká. Čaká na poslednú ovcu, ktorá príde do ovčinca, a potom sa vráti. Jeho návrat však bude rýchly a vtedy, keď to väčšina nečaká. Podobne ako v prípade posledných dní Sodomy a Gomory alebo posledného rána pred potopou, keď príde, všetky svadobné plány, futbalové zápasy a dovolenky budú zastarané.

„Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov! Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec.“ (Zjav 22:12–13)

Ľudia budú žať to, čo zasiali. Kajajte sa a verte.

Pre lásku a boj

Kresťan, tvoj Pán prichádza rýchlo. Nehovorí to o láske tvojho Spasiteľa?

Keď nevesta volá: „Príď! Príď! Príď!“ neodpovedá: „Nebojte sa, vrátim sa, keď sa k tomu dostanem.“ Nehovorí, že to pridá na svoj zoznam. Ale ubezpečuje: „Hľa, prídem skoro, s úmyslom a s vážnosťou.“ Skoro nám kladie na srdce tento prísľub: „Nebudem otáľať ani chvíľu nad rámec toho, čo je najlepšie.“

Keď bude posledný príjemca mojej karmínovej krvi obmytý, keď sa posledná ovca dostane do ovčinca, budem tam a privediem vás tam, kde som ja. V okamihu kratšom ako blesk tam budem. Nepôjdem pešo. Nebudem meškať.

„Ale o chvíľu zaznie trúba, múr medzi týmto a oným svetom padne a Pán bude pred nami.“

Nájde nás, ako sa pozeráme ponad múry na jeho príchod?

Tento svet nie je naším domovom. Ešte nie sme vo svojom živle. Otvárame okno a posielame našu holubicu sem a tam po tejto zemi a zisťujeme, že sa k nám vracia, keďže nenašla žiadnu pevnú vlasť. Ale o chvíľu zaznie trúba, múr medzi týmto a oným svetom padne a On bude pred nami, s nami. Pán pánov a Kráľ kráľov, oslňujúci ako slnko v celej svojej sile. Tento terajší svet pominie ako sen. Budeme sa pozerať a kričať a ukazovať:

„Ajhľa, toto je náš Boh, v Neho sme dúfali,

že nám pomôže!

Toto je Hospodin, v Neho sme dúfali,

plesajme a radujme sa z Jeho pomoci!“ (Iz 25:9)

Greg Morse © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

5/5 (13 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.