Rímskym 1 naruby

Zosnulý R. C. Sproul s obľubou obrátil konkrétnu biblickú pasáž, aby poukázal na teologickú pravdu. Napríklad, keď sa snažil poslucháčom priblížiť hrôzy Božieho hnevu, obrátil sa k áronovskému požehnaniu:

Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje!

Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý!

Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! (4. M 6:24–26)

Sproul obracia požehnanie naruby a mení ho na prekliatie:

Nech ťa prekľaje Hospodin a nech ťa opustí!

Nech ťa zachová Hospodin v temnote a nech ťa súdi bez milosti!

Nech sa ti obráti Hospodin chrbtom a odníme od teba navždy svoj pokoj!

Jeho zámerom bolo zdôrazniť realitu Božieho súdu a zázraky Kristovho kríža, pričom pozmenil známe slová tak, aby sme žasli nad Božou milosťou, ktorá poslala Krista, aby niesol kliatbu namiesto nás. Pred rokmi som sa inšpirovaný Sproulovým príkladom pustil do vlastnej inverzie, tentoraz som najpodrobnejší biblický opis ľudskej vzbury premenil na víziu života podľa Boha.

Život bez Boha

V Liste Rímskym 1:18–32 Pavol vykresľuje dôsledky modloslužby a nevďačnosti na ľudský život a kultúru — odplatu za bezbožný život. Zjavuje sa Boží hnev proti našej bezbožnosti, ktorou potláčame pravdu o jeho zvrchovanosti, moci a prirodzenosti. Tým, že sa odmietame poďakovať a uctiť si Boha, ktorý nám dáva každý dobrý dar, naša myseľ upadá do márnosti a naše srdce sa zatemňuje. Naša vzdorovitá hlúposť sa jasne prejavuje v temnej zámene, ktorú robíme — vymieňame slávu nesmrteľného Boha za stvorené veci.

V dôsledku tejto základnej vzbury a falošného uctievania nás Boh vydáva napospas nečistote, lži, nečestným vášňam a poníženej mysli. Výsledok sa rozširuje do všetkých oblastí ľudského života. Jednotlivec je skazený v mysli a srdci, v myslení a ochote. Dôsledky vzbury sa rozširujú z vnútorného človeka na vonkajšieho, z duše na telo. Naša sexualita je skazená, pretože nám vládnu hriešne túžby a bezbožné vášne narúšajú vzťahy medzi mužmi a ženami.

Odtiaľ sa odvíja a je ovplyvnený náš spoločenský život. „Plní závisti, vraždy, sváru, ľsti, zlomyseľnosti; utŕhači, ohovárači, nenávistníci Boha, pyšní, spupní, chvastaví, výmyselníci zla, neposlušní rodičom, nerozumní, vierolomní, neláskaví, nemilosrdní“ (R 1:29–31). Rodina, priatelia a spoločnosť sú pokrivené našou skazenou mysľou, pretože milujúce spoločenstvo a komunita sú úplne zničené a preorientované našou spoločnou vzburou.

Život s Bohom

Ak je teda toto desivý obraz ľudskej vzbury a bezbožnosti, čo by mohlo byť jeho opakom? Mohol by nám List Rímskym 1 obrátený naruby poskytnúť obnovenú víziu života s Bohom?

Božie potešenie sa zjavuje z neba cez každú zbožnosť a spravodlivosť ľudí, ktorí svojou spravodlivosťou oslavujú pravdu. Lebo to, čo možno vedieť o Bohu, je im jasné, pretože im to Boh ukázal. Veď jeho neviditeľné vlastnosti, totiž jeho večná moc a božská prirodzenosť, sú od stvorenia sveta jasne viditeľné vo veciach, ktoré boli stvorené. Pretože poznajú Boha, ctia ho ako Boha a vzdávajú mu vďaky, sú plodní vo svojom myslení a ich pokorné srdcia sú osvietené. Keď sa stali bláznami pre Krista, stali sa tým múdrymi, prijímajú slávu nesmrteľného Boha a vidia, ako sa táto sláva odráža v smrteľnom človeku, vtákoch, zvieratách a plazoch.

Preto ich Boh obnovil v túžbe ich sŕdc po čistote, aby si medzi sebou ctili svoje telá, lebo namiesto lží radi prijali pravdu o Bohu a radšej sa klaňali a slúžili Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky, než stvoreniu. Amen.

Preto Boh obnovuje ich túžby, potešenia a vášne. Lebo ženy sa chvália mužnosťou mužov a muži sa rovnako vyžívajú v ženskosti žien a manželia a manželky sú pohltení vzájomnou vášňou, muži a ženy si ctia manželské lôžko a dostávajú medzi sebou náležitú odmenu za svoju poslušnosť.

A keďže považujú za vhodné uznať Boha, Boh obnovuje ich myseľ, aby robili to, čo sa má robiť. Sú naplnení všetkou spravodlivosťou, dobrotou, spokojnosťou a láskavosťou. Sú plní vďačnosti za dary iných ľudí, bratskej lásky, pokoja, pravdovravnosti a veľkodušnosti. Sú buditeľmi, povzbudzovateľmi, milovníkmi Boha, zdvorilí, tichí, pokorní, vynálezcovia dobra, poslušní rodičom, múdri, vytrvalí, súcitní a milosrdní. Pretože poznajú Božie nariadenie, že tí, ktorí robia takéto veci, dostanú večný život, nielenže ich robia, ale aj srdečne schvaľujú tých, ktorí ich praktizujú.

Keď túto kapitolu postavíme hore nohami, objavíme zásadne odlišnú víziu ľudského života — takú, ktorá sa nezačína Božím hnevom, ale jeho potešením.

Spoločná cesta k Bohu

Keď spoločne obraciame svoje životy, ambície a uctievanie k Bohu, oslavujeme pravdu a nepotláčame ju. Božie zjavenie vo stvorení, vo svedomí a v Písme je rovnaké, ale teraz nás vedie k úprimnému uctievaniu a vďačnosti Bohu skrze Krista. Takéto uctievanie zahŕňa obnovenú a plodnú myseľ a pokorné a osvietené srdce, keď múdro a radi prijímame Božiu slávu vo veciach a prostredníctvom vecí, ktoré stvoril.

Uctievanie a vzdávanie vďaky sa šíri z našich duší do našich tiel, keď prinášame svoje telá ako živú, svätú a Bohu príjemnú obeť (R 12:1). Toto uctievanie a vďačnosť preorientujú náš sexuálny život tak, aby nás naše obnovené túžby viedli do manželstiev, rodín a plodnosti. Namiesto boja medzi pohlaviami, v ktorom sa navzájom odmietame a opovrhujeme, muži obdivujú slávu žien a ženy obdivujú a tešia sa zo sily mužov, pretože naše rodiny žijú pod Božím požehnaním.

A potom sa naše usporiadané túžby rozlejú cez brehy našich rodín a zaplavia všetky aspekty nášho spoločenského života, vytvárajúc spoločenstvá a kultúry, ktoré spája hlboká láska k Bohu a k druhým. Boží zákon je našou radosťou. Zlo ustupuje dobru, žiadostivosť spokojnosti a zloba láskavosti. Odhadzujeme závisť, ktorá zabíja spoločenstvo, a namiesto toho ďakujeme Bohu za jeho požehnania pre druhých. Končia sa spory a nastáva mier. Odkladáme zlomyseľné lži a namiesto toho hovoríme pravdu s veľkodušným srdcom. Namiesto toho, aby sme používali slová na búranie a ničenie, budujeme a povzbudzujeme. Drzá pýcha sa mení na miernosť a pokoru. Z Božieho potešenia a milosti sa „nerozumní, vierolomní, neláskaví a nemilosrdní“ stávajú „múdrymi, vytrvalými, súcitnými a milosrdnými.“

Toto je cesta života, ktorú pred nás postavil Boh — život s Bohom — a nebolo to bez veľkej ceny. Sám Boh v osobe svojho Syna prijal naše telo, prebýval medzi nami a vydal sa za nás, aby obrátil prekliatie naruby a urobil z neho požehnanie. A toto semeno zasieva do každého obnoveného srdca prostredníctvom znovuzrodenia, keď vidíme a vychutnávame Kristovu dobrotu a milosť. A keď na nás vylieva svoju milosť, táto nádherná vízia sa rozmnožuje v kostoloch, domovoch a spoločenstvách na celom svete na jeho slávu a našu radosť.