Rozhovor s Becky Pippert

1. Becky, už prešiel nejaký čas, odkedy si bola na Slovensku. Aké si mala dojmy zo Slovenska, keď si prednášala na konferencii EVS v Ružomberku v roku 2011?

Na ten čas si živo spomínam! Keď som ľudí na začiatku prednášky pozdravila v slovenčine, dojala ma ich vrúcnosť a nadšené reakcie. Zvlášť som sa tešila z osobných rozhovorov, keď som podpisovala knihu Viera sa nedá skryť.

2. Tvoja kniha Viera sa nedá skryť bola úspešná aj na Slovensku (keďže sme museli robiť dotlač :)) a mala veľký vplyv aj na môj pohľad na evanjelizáciu. Prečo si sa rozhodla napísať knihu Stay Salt, neopakuješ sa v nej?

Aj keď evanjelium je stále rovnaké a vôbec sa za čas, odkedy som napísala prvú knihu, nezmenilo, svet sa zmenil zásadne. Dnes je naša západná kultúra čoraz viac postfaktuálna a postkresťanská: nielenže nie je kresťanská, ale je postavená proti kresťanstvu. Naše výzvy, najmä na Západe, vychádzajú zo života v kultúre, ktorá odráža deformácie postmoderny: rozklad absolútnej pravdy, posun od autorít smerom k osobným preferenciám, sexuálna revolúcia… a mohli by sme pokračovať ďalej.

Nesmieme však zabúdať na to, že aj keď je naša kultúra čoraz viac sekulárna, sekularizmus nemá moc vymazať ľudskú túžbu po zmysle a hodnote. Naopak, tieto túžby ešte viac prehlbuje. Boh do všetkých ľudských bytostí vložil hlad po zmysle, hodnote a zjednotení, a to všetko sa dá nájsť iba v Ňom. Neveriaci nepoznajú dôvody svojich túžob a, pravdupovediac, si svoje túžby pred ostatnými ani nechcú priznať, ale tieto túžby existujú, máme ich všetci. Preto verím, že naša doba poskytuje najväčšiu príležitosť šíriť kresťanské svedectvo od čias Ježiša a apoštolov.

Mnohí kresťania sa napriek tomu dnes boja hovoriť o svojej viere a nevedia, ako hovoriť o Ježišovi v kontexte súčasnej kultúry, najmä s rastúcou nevraživosťou voči viere. Preto som napísala novú knihu o evanjelizácii. Chcem pomôcť kresťanom, ktorí sa na to necítia, ktorí si mylne myslia, že evanjelizácia znamená zapamätať si nejakú techniku, ktorú použijú na svoju obeť, alebo sa zabúdajú sústrediť na Božiu moc a prítomnosť a boja sa, že to všetko závisí od ich komunikačných schopností (o ktorých vedia, že ich nemajú).

3. To ma vedie k otázke: Ako hovoriť o otázkach zmyslu života a nasledovania Ježiša s ľuďmi, ktorí majú iný názor ako my?

To je veľmi dobrá otázka! Keď sa rozprávame s inými o týchto témach, mali by sme pamätať na tieto tri stránky komunikácie:

VIZUÁLNA: Ježišovu LÁSKU ukazujeme iným ľuďom v tom, kým sme, a v tom, čo robíme.

Kristovu lásku a ovocie Ducha preukazujeme na osobnej úrovni, ale Ježišovu lásku ukazujeme aj vtedy, keď nám záleží na našom meste, na chudobných a spravodlivosti v spoločnosti.

VERBÁLNA: Našu nádej prinášame tak, že hovoríme PRAVDU evanjelia. Láska, aj keď je rovnako dôležitá, nestačí. Ľudia musia poznať dôvod našej nádeje, najmä v týchto nepríjemných časoch.

VYZÝVACIA: Evanjelium nás stavia pred výzvu. Naša komunikácia má vyzývať a pozývať v správnom čase a na danom mieste ľudí, aby začali dôverovať Ježišovi ako svojmu Pánovi a Spasiteľovi skrze MOC Ducha Svätého.

4. Ak je evanjelium tá najlepšia správa, aká kedy dorazila na našu planétu, prečo majú kresťania tak často problém podeliť sa o ňu s ostatnými?

Opäť to súvisí s nepochopením toho, čo sa spája so sprostredkovaním evanjelia. Neviete si predstaviť, ako často počujem veriacich hovoriť: „Len sa snažím žiť svoju vieru, ale nech o nej rozprávajú iní.” Tento pohľad je mylný.

Zdráhame sa hovoriť o svojej viere, pretože sa cítime nedostatoční. Ale pravdou je, že takí VŠETCI sme! Evanjelium vlastne prináša Boh, nie my. Teší sa však, keď nás používa v našej slabosti. Apoštol Pavol trikrát prosil Pána, aby mu vzal jeho ,,tŕň v tele”. Aj keď nevieme, čo ten tŕň je, Pán odpovedal Pavlovi: „Moja milosť ti stačí, pretože moja moc sa dokonáva v slabosti.“

Pavol pochopil, že pre úspech a efektivitu evanjelizácie nie je dôležité, či má človek správnu osobnosť alebo dar hovoriť evanjelium. Evanjelium nedokážu obmedziť ani naše slabosti. Účinnosť svedectva sa zakladá na Božej moci a Boh na svoju slávu použije aj našu slabosť! To všetko zmenilo Pavla, keď povedal: „Preto sa budem o to viac chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova moc.“

Prvou podmienkou, aby si nás Boh mohol použiť, je, že sa budeme chváliť vlastnou slabosťou a o to viac sa budeme spoliehať na to, čo dal Boh na pomoc nášmu svedectvu — moc Ducha Svätého, moc evanjelia a moc Kristovej lásky. Je veľmi oslobodzujúce si uvedomiť, že prinášanie evanjelia nezávisí na nás a ani nie je o nás — je o Bohu!  Musíme sa sústrediť na Božiu moc a Jeho lásku k ľuďom a prestať sa trápiť pre svoje nedostatky. Veď nakoniec nie je dôležité, koľko vieme, dôležitá je Božia prítomnosť a moc.

5. Aké najväčšie chyby robia kresťania, keď šíria evanjelium?

Zabúdame, že základom je modlitba. Každý deň pros Boha, aby ťa viedol k ľuďom, ktorých hľadá, a potom čakaj, že to urobí! Pri rozhovore s neveriacimi ako šíp vystreľte tichú modlitbu a požiadajte Boha, aby sa pripojil k rozhovoru, aby vám dal svoju múdrosť a lásku, aby im otvoril oči a zjemnil srdce. Keď prosíme Ducha Svätého, aby prišiel, vždy to robí!

Potrebujeme nasledovať Ježišov príklad: počúval a vzbudzoval u ľudí zvedavosť. Ježiš sa nikdy k ľuďom nesprával ako k veciam, ktoré chce nejakým spôsobom opraviť. Neponáhľal sa, aby sa mohol dostať k ďalšiemu človeku. Nemal pri rozhovore s ľuďmi tri základné otázky ani nejaké vzorce. Keď ľudia cítili Jeho lásku a skutočný záujem o ich život, keď videli Jeho moc uzdravovať, ťahalo ich počúvať Jeho posolstvo a spoznávať Ho viac.

Myslím si, že si dosť dobre neuvedomujeme, ako mocne pôsobí osobnosť Ježiša na ľudí, ktorí Ho nepoznajú vo chvíli, keď sa s Ním nejakým spôsobom stretnú. Väčšina ľudí je dnes biblicky negramotná, vôbec netušia, aký Ježiš v skutočnosti bol. Zvyčajne si teda myslia, že cirkev je nudná (alebo ešte horšie!), a Ježiš je iba „krotký ako baránok“. Ale Ježiš bol radikálny, vášnivý a vedel sa aj poriadne rozohniť! Prudko kritizoval náboženské pokrytectvo, všetkých šokoval svojou láskou a empatiou k ľuďom, ktorých považovali za hriešnikov a vyvrheľov. Musíme svojim priateľom ukázať skutočného Ježiša, ako Ho opisujú evanjeliá!

6. To znie fajn, ale ako privedieš skeptikov k tomu, aby si vôbec otvorili Bibliu a začali ju čítať?

Požiadajte Pána v modlitbe, aby vás viedol k duchovne otvoreným skeptikom. Keď sa začnete rozprávať o duchovných veciach, pokúste sa porozumieť ich otázkam o viere a živote. Potom, keď to bude vhodné, môžete povedať niečo ako: „Vieš, veľmi rád sa s tebou rozprávam, pretože máš veľmi dobré otázky. Ale zaujímalo by ma, či si niekedy v dospelosti čítal Bibliu? Ako môžeš urobiť rozumné rozhodnutie o niečom, čo si nikdy nečítal? A, mimochodom, myslím si, že Ježiš ťa bude fascinovať."

Na tomto prístupe sa mi páči, že nikomu nič nevnucuje. Áno, my sme zistili, že kresťanstvo odpovedá na najťažšie otázky, ktoré si ľudstvo kladie. Ale my takto skeptikov jednoducho pozývame „poď a pozri sa“ rovnako, ako to robil Ježiš.

Ak tvrdia, že neveria, že Biblia je Božie slovo, môžeme povedať: „Na to, aby si mohol čítať Bibliu, nemusíš hneď veriť, že je to Božie slovo! Bibliu si treba prečítať preto, aby si pochopil, kto je Ježiš, a mohol sa rozumne rozhodnúť, čomu budeš veriť. “ Okrem modlitby a rozvíjania autentických vzťahov si myslím, že vystaviť ľudí Ježišovi je najväčšou skratkou v evanjelizácii, pretože Ježiš je neodolateľný!

7. Myšlienka študovať si osobu Ježiša v Biblii so skeptikmi a hľadajúcimi je pôsobivá. Je to niečo, čo by sme mohli robiť aj dnes počas krízy Covid-19? Myslíš si, že ľudia sú otvorení takýmto myšlienkam práve v dôsledku tejto krízy?

S určitosťou viem potvrdiť, že je tu väčšia duchovná otvorenosť. Z histórie vieme, že v čase katastrofy sme schopní jasnejšie vidieť, akí sme malí a zraniteľní, že vo svojich rukách NEMÁME absolútne nič a že neriadime svoj osud. Uvedomujeme si viac aj svoju smrteľnosť. A presne toto sa teraz deje.

Nedávno mi zavolala priateľka Mary, agnostička, a povedala: „Becky, vždy som verila, že sme bohovia a páni svojho osudu. Ale keď jednoduchý mikroskopický organizmus dokáže zastaviť celú planétu, ukazuje to na našu obrovskú zraniteľnosť. Veľmi jasne som pochopila, že nič nemám pod kontrolou. Pretože ak som bohom, aký boh musí brať tabletky na úzkosť? Pravdupovediac, som mizerný boh!”

Po telefóne sa ďalej bavíme o viere a ona je prvýkrát otvorená bližšie sa pozrieť na Ježiša v evanjeliách! Počas covidu to môže znamenať, že budeme Bibliu spoločne študovať cez Zoom alebo aj telefón. Ideálne je to, samozrejme, osobne.

Predovšetkým si pamätajme, že Ježiš volá VŠETKÝCH kresťanov, bez ohľadu na osobnosť alebo nadanie, aby činili učeníkov. Nie každý je povolaný byť evanjelistom, ale všetci sme povolaní byť Jeho svedkami, ktorí žijú v prvej línii ako Boží služobníci, aby si ich On sám použil pre vykúpenie nášho zničeného a týraného sveta.