Sabrinina svadba — vrátane Otca

Priznávam, bola som skeptická. Neverila som, že existuje muž pre mňa. Cítila som sa podobne ako Micky Dolenz zo skupiny The Monkees: „Myslel som si, že láska je len v rozprávkach, určená pre niekoho iného, no nie pre mňa… “

Zažívala som nesmierne šťastie. David predstavoval všetko, o čom som kedy snívala. Mali sme rovnaké povahy, ten istý svojrázny zmysel pre humor, rovnaký vkus i štýl. Žasla som, ako nás môj milovaný Otec utvoril tak jedinečne, že sme sa vo všetkom dokonale dopĺňali.

Vzťah sme začali správne. Vedeli sme, že chceme, aby Kristus stál uprostred všetkého. Každý týždeň sme spolu študovali Bibliu, a dokonca sme si navzájom pomáhali učiť sa naspamäť veršíky. Boli sme na správnej ceste k zdravému vzťahu medzi nami tromi — Davidom, mnou a Otcom.

„Byť zasnúbení deväť mesiacov bude ideálne,“ rozmýšľala som, keď som si prezerala svoj nový diamantový prsteň skvejúci sa na slnku. „Vyhneme sa zmätku a časovej tiesni, ktorú prežívajú všetci ostatní. Máme kopec času.“

Páni, ako som sa mýlila!

Pár mesiacov pred svadbou som si uvedomila, že len zháňam a vybavujem všetko možné počas každej voľnej chvíľky. Hľadám šaty, jedny svadobné a ďalšie na prezlečenie, porovnávam ceny, plánujem stretnutie s družičkami a treba ešte zarezervovať kostol i reštauráciu, zabezpečiť kvetinovú výzdobu, zapísať sa na prípravu pred sobášom… nekonečný zoznam!

Netrvalo dlho a pristihla som sa, ako upadám do stále hlbšej a hlbšej frustrácie, bola som smutná a preťažená. Dokázali ma nahnevať i úplné maličkosti. Zameriavala som sa na seba a cítila som sa celá nesvoja. Stres a emocionálne vypätie na mňa doliehali čoraz viac, až kým som sa jedného dňa nespýtala samej seba: „Čo sa to so mnou deje?“

Nachádzala som sa predsa uprostred zdanlivo dokonalých okolností. Život bol krásny. Prečo som sa teda cítila taká vyprázdnená? Nikdy dovtedy som neprežívala toľko požehnania, no napriek tomu som pociťovala nespokojnosť, podobne ako Šalamún, ktorý popri všetkom svojom bohatstve povedal: „Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, a hľa — všetko to je márnosť a honba za vetrom.“ (Kazateľ 1:14).

Takto vyzerajú svadobné prípravy? Aký to má všetko zmysel? Pozrela som sa do neba a opýtala sa znova: „Čo sa so mnou deje, Ježiš?“

Ježiš? Ježiš. Koľko času už ubehlo, odkedy som sa s Ním naposledy úprimne rozprávala. Plánovanie svadby ma tak pohltilo, že som dovolila požehnaniu, aby prevýšilo Darcu, ktorý ma ním zahrnul.

Duševné vypätie sa stalo neznesiteľným, na vine však neboli okolnosti. Stres sa pri príprave svadby dá predsa očakávať. Bol však neúnosným, lebo som zabudla na Toho, ktorý mi dáva zmysel. „Lebo z Neho a skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.“ (Rímskym 11:36).

Aj keď mi ostávalo už len málo času, aby som všetko naplánovala a pripravila sa na nový život, uvedomila som si, že som z príprav vynechala Otca, takže niečo bolo treba zmeniť.

Prvá zmena, ktorú sme s Davidom podnikli, sa týkala spoločnej modlitby. Každé ráno mi David o 6:30 zavolal a modlili sme sa spolu cez telefón. Ďakovali sme Pánovi jeden za druhého a za požehnanie, ktoré sme smeli prežívať. Pripomínali sme si, že On je ten, kto nám ho daroval, nie my. Tak ako Boh hovoril Izraelcom v 5. knihe Mojžišovej 6:10–12:

„Keď ťa privedie Hospodin, tvoj Boh, do krajiny, ktorú prísahou tvojim otcom… sľúbil dať tebe i veľké a pekné mestá, ktoré si ty nestaval, a domy plné všetkého dobrého, ktoré si ty nenaplnil, … vinice a olivové sady, ktoré si ty nesadil, a keď sa naješ a nasýtiš, dávaj pozor, aby si nezabudol na Hospodina, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej krajiny, z domu otroctva.“

Po druhé, zistili sme, aké je dôležité vyhradiť si raz za týždeň čas na štúdium Biblie. Mám kalendár, ktorý využívame na plánovanie našich stretnutí. Každý týždeň si v ňom vyhradím jeden večer na naše spoločné štúdium Biblie a pripisujem mu rovnakú dôležitosť ako všetkým ostatným stretnutiam a povinnostiam. Ak sa niečo vyskytne v rovnakom čase, nájdeme spôsob, ako preložiť novú schôdzku alebo naše stretnutie na inokedy.

Tento spoločný čas je dôležitý nielen pre náš duchovný rast, ale aj pre spojenie nás ako dvojice. Počas štúdia Biblie sa dozviem o Davidovi omnoho viac ako pri akomkoľvek inom rozhovore, najmä v týchto dňoch, kedy sa rozprávame takmer výlučne o veciach súvisiacich s plánovaním svadby a ďalšieho života. Študovanie a rozoberanie Písma podnecuje hlbší rozhovor a pomáha nám otvoriť sa jeden druhému do ešte väčšej hĺbky.

Nakoniec sme sa zamerali aj na osobný rast. Je dobré, ak duchovne rastieme spolu ako dvojica, no aby sme s Ježišom zažívali osobný vzťah, musí takým byť — osobným. Aj keď by som najradšej trávila hodiny pri štúdiu Biblie a na modlitbách, pre povinnosti si teraz taký luxus nemôžem dovoliť, takže musím nájsť iné spôsoby, ako zostať v spojení s Otcom aj napriek zmätku okolo plánovania svadby a zlučovania dvoch životov.

Pomáha mi v tom, napríklad, keď si cestou do práce namiesto zapnutého rádia spievam chválospevy. Pri šoférovaní sa často i modlím. V práci si sem-tam pošepnem krátku modlitbičku a na stole nechávam Písmo, kde si môžem prečítať „veršík na tento deň“ a premýšľať o ňom. Občas vstanem o 15 minút skôr a čítam si Bibliu alebo si niečo zapíšem do denníka.

Aby ste obstáli, je dôležité dať Boha na prvé miesto v zhone každodenného života. V Kazateľovi 4:12 sa píše: „Trojitý povraz sa rýchlo nepretrhne.“ Ak máte pocit, že sa vám život v strese rozmotáva, možno vám chýba jeden motúz. S Kristom uprostred je oveľa ľahšie udržať veci v pevnom spojení.