Sedem dôvodov, prečo sláviť advent

Tradíciu adventu mi predstavili až po mojej dvadsiatke a, úprimne povedané, nezdala sa mi hneď príťažlivá. Aký význam mali štyri týždne túžobného očakávania? Zdá sa, že advent je pravým opakom prevládajúcej atmosféry živo žiariacich vianočných svetiel v nákupných strediskách.

Ale dospel som k tomu, že som začal advent milovať. Hoci jeho dodržiavanie nie je v Písme predpísané, existuje pár užitočných dôvodov, pre ktoré sa oplatí urobiť advent súčasťou vášho sviatočného poriadku. Nájdete tu sedem možných prínosov plynúcich z dodržiavania adventu.

1. Advent nám pripomína, že stredobodom Božieho plánu nie sme my.

Advent je príležitosťou uvedomiť si, že Boh má v priebehu dejín veľkolepý plán, nezahŕňajúci len vás a vašich príbuzných. Vinou toho, že kladieme dôraz na dávanie darčekov a sentimentálnosť, ktoré charakterizujú našu kultúru prežívania sviatku, môžeme mať sklon k zameraniu sa na náš malý okruh priateľov. Uprostred sviatočného obdobia, ktoré môže zúžiť náš pohľad, nám advent pripomína, aby sme objektívom nášho videnia vecí zachytili širší záber Božích plánov v priebehu dejín.

Pred založením sveta Boh napísal „knihu života zabitého Baránka“ (Zjv 13:8), príbeh  vrcholiaci svadbou Baránka a Jeho nevesty (Zjv 19:7). Aký to zázrak, že sme okázalým spôsobom začlenení do tohto veľkolepého plánu, ale ako jednotlivci nie sme v tomto príbehu hlavnými postavami.

Čas adventu obracia náš pohľad na omnoho veľkolepejší príbeh, než sú naše sentimentálne pocity a sklony spojené s vianočným obdobím.  

2. Advent nám pripomína generácie svätých, ktorí túžili po Mesiášovi.

Nie je to tak dávno, keď bolo 2-dňové doručenie tovaru objednaného cez internet prepychom. Dnes môže byť doručenie objednaného tovaru záležitosťou niekoľkých hodín. Majú ľudia v súčasnosti vôbec zmysel za niečím túžiť, bažiť, na niečo čakať?

Advent nám dáva možnosť predstaviť si dlho očakávaný príchod Mesiáša, ktorý bol zasľúbený tisíce rokov pred tým, než prišiel do Betlehema (Jn 8:56; Heb 11:13). Celé pokolenia svätých mali v Písme od Boha sľuby a okolo seba typy ľudí, ktorí stupňovali ich hlbokú túžbu po Tom, ktorý prichádza.    
Keď si v takomto očakávaní predstavíme samých seba, začneme aspoň v náznakoch chápať, ako Ježiš čakal od svojich učeníkov, že pochopia predpovede Jeho vlastnej služby, o ktorej hovorila celá zbierka citátov z Písma (Lk 24:27, 44), nielen niekoľko izolovaných proroctiev. Takouto hlbokou túžbou po Ňom šuchocú stránky hebrejskej Biblie od knihy Genezis po Knihy kroník.

3. Advent nás spája so stáročiami trvajúcou cirkevnou tradíciou.       

Cirkevná tradícia nie je našou konečnou autoritou ako Písmo, ale my nie sme prvou generáciou, ktorá sa usiluje žiť verne podľa Božieho slova. Sme naivní, keď slepo odmietame zvyk, ktorý už toľkým občanom Božieho kráľovstva priniesol ovocie.

Mali by sme pamätať na svojich vodcov a pouvažovať nad tým, čo priniesla ich viera (Heb 13:7). Slávenie adventu je príležitosťou napodobňovať vieru mnohých verných vodcov, ktorí nás predišli. Možeme sa vyhnúť tomu, čo C. S. Lewis nazval „snobstvom časovej postupnosti“, tým, že dovolíme osvedčeným svätým, aby nám ich hlasy ponúkli múdrosť do našej doby.       

4. Advent prináša spomalenie uprostred hektického obdobia.

Zdá sa, že vianočné sviatky, najmä tie na Západe, naberajú kurz vedúci k šialenstvu. Čierny piatok (v USA piatok po Dni vďakyvzdania, vždy štvrtý piatok v novembri — pozn. prekl.) sa javí ako taký, ktorý nemá v úmysle dať sa zaškatuľkovať do 24-hodinového časového úseku, hoci nájazdy kupujúcich na predajne sú známe. Študenti sú zaneprázdnení štúdiom na záverečné skúšky, rodičia sú zaneprázdnení nakupovaním darčekov, rodiny sú zaneprázdnené cestovaním a návštevami príbuzných — počas decembra sa dokonca aj kalendáre nepríjemne zapĺňajú plánovanými spoločenskými stretnutiami.

Obdobie adventu poskytuje príležitosť zvoľniť tempo, či dokonca sa postupne úplne zastaviť. Nezabudnite na Božiu rozvážnosť. On naplnil svoj sľub, „keď prišla plnosť času“ (Gal 4:4). Či už prostredníctvom každodenného čítania, zapaľovania sviečok, alebo iných adventných tradícií robíme rozhodnutie zastaviť sa a rozjímať v období, ktoré by inak rozjímanie prehlušilo — a utíšiť sa.

5. Advent nás učí zhovievavosti.

Zhovievavosť je jedným z druhov ovocia Božieho Ducha (Gal 5:22). Ale aj keď je to Jeho dielo, asi by sme mali hľadať prostriedky, ktoré môže Duch Boží použiť na zušľachtenie zhovievavosti v našom srdci.

Počas slávenia adventu Boh môže v našom srdci pestovať zhovievavosť poukazovaním na svoju vlastnú zhovievavosť, ktorá nie je totožná s pomalosťou (2. Pet 3:9). Tým, že si pripomíname túžobné očakávanie Kristovho prvého príchodu, vidíme Božiu milosť.      
On sa nevrhol bezhlavo do rýchleho zničenia svojich nepriateľov a víťazstva svojho kráľovstva — slávneho, aké aj bude.

Každá chvíľa Božej zhovievavosti je príležitosťou na pokánie pre tých, ktorí by inak boli zničení pri Jeho poslednom príchode (Rim 2:4). Počas adventu sa dívame na Ježišovu zhovievavosť a tým, že sa dívame na Neho, sme viac premieňaní na Jeho obraz Božím Duchom (2. Kor 3:18).

6. Advent ukazuje na vzácnejší šperk nespokojnosti kresťana.   

Puritánsky spisovateľ Jeremiah Burroughs písal o Vzácnom šperku spokojnosti kresťana (pôvodný názov The Rare Jewel of Christian Contentment). A vskutku si zaslúži tento vzácny šperk, aby bol zušľachťovaný, najmä pri hromadnom odboji reklám, ktoré boli vymyslené len preto, aby vám ho ulúpili. Ale nie každej nespokojnosti by sme sa mali vyhýbať.

Tam, kde je spokojnosť kresťana v obrovskom mori nespokojných ľudí vzácna, je nespokojnosť kresťana zjavne ešte vzácnejšia. Ako inak môžu prvotiny Ducha vyústiť do vzdychania vo vnútri (Rim 8:23)? Ako máme pochopiť duše mučeníkov pod Božím oltárom, ktoré volajú: „Dokedy, Pane?“ (Zjv 6:10). Nemusíme dlho hľadať, aby sme našli dôvod na spravodlivú nespokojnosť so svetom okolo nás,  ktorý je poznačený hriechom, a pozdvihli svoj hlas v žalospeve.

Advent toto jedinečným spôsobom modeluje v kresťanskom kalendári, keď si pripomíname podobné túžby, volajúce po prvom Kristovom príchode, a pripájame sa k ich refrénu s túžbou po druhom príchode.

7. Advent upevňuje dôveru v Božie prisľúbenia.            

Nakoniec, tou najlepšou aplikáciou celého obdobia, silne prežívaného v zámernom pripomínaní si a očakávaní, je nasmerovanie na slávny druhý príchod Kráľa Ježiša.

Keď rozjímame o Božej vernosti Jeho sľubov v minulosti, sme nanovo uistení o sľuboch, ktorých naplnenie ešte len očakávame. Ježiš povedal, že príde skoro (Zjv 22:12). Hoci naša predstava krátkosti času sa môže javiť odlišnou od toho, ako na čas hľadí náš Pán, Svätý Duch posilňuje našu vieru, aby sme šli po stopách dokonalého načasovania Božej vernosti prejavenej svätým v dávnej dobe. Istota druhého Kristovho príchodu inšpiruje misie (Mt 24:14), umožňuje spoločenstvo kresťanov a vzájomné povzbudzovanie (Heb 10:25) a vybavuje nás všetkým potrebným na radostné znášanie utrpenia (Heb 10:34).

Ak ste teda takí ako ja a neboli ste vedení k tradícii adventu vo svojej rodine alebo cirkvi, pouvažujte nad tým, ako by ste mohli svoju kresťanskú cestu obohatiť tento rok tým, že sa pripojíte k mnohým, ktorí majú kresťanskú vieru a ktorí už našli veľký prínos v tom, keď sa počas adventu dôsledne pripravovali na veľké slávenie Vianoc. Pripojme sa k hlasom generácií svätých z minulosti a prítomnosti v tom známom refréne Príď, ó, príď, Imanuel.