Si tu vítaný

Ježišova smrť bola vykúpením pre každého jednotlivca, avšak znamená viac než len to. Vytvorila spoločenstvá ľudí, ktorí navštevujú kostoly a žijú ako jedna rodina. 

V Liste Rímskym, v 15. kapitole a 7. verši apoštol Pavol poukazuje na podstatu a cieľ pravého spoločenstva: „Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus prijal na oslávenie Boha.“

Každý zbor, ktorý poznám, chce byť zborom, ktorý prijíma ľudí. Ale „prijatie“ tak ako si ho my predstavujeme, je mnohokrát povrchné, obmedzené na milý pozdrav s úsmevom, potrasením ruky a uvítacím balíčkom v nedeľu ráno. Pavlovo chápanie „prijatia“ je hlbšie a obšírnejšie než toto. Ide o hlboké zakorenenie sa v evanjeliu a dosiahnutie niečoho, čo má nepredstaviteľnú hodnotu. 

Korene kresťanského spoločenstva

„Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus prijal na oslávenie Boha.“ 

Pavol napísal tieto slová zboru v Ríme, ktorý zažíval značné napätie medzi židovskými a nežidovskými kresťanmi, ktorí nesúhlasili so zdržiavaním sa jesť určité jedlá alebo dodržiavaním niektorých dní. V tomto konflikte im Pavol ukázal pravdu z evanjelia: Ježiš vás prijal. 

Kristovo prijatie nie je len priateľské potrasenie rukou a príjemný úsmev. Je to vykúpenie (Rímskym 10:13), zmierenie (Rímskym 5:10) a prijatie do Božej rodiny (Rímskym 8:16). To všetko je nesmierne drahé: Vyžadovalo si to Kristovu smrť a vzkriesenie, aby sme v ňom mohli byť prijatí. Napriek tomu to bola cena, ktorú Syn zaplatil s radosťou, aby nás získal (Ján 10:18). 

Kristovo prijatie je základom a vzorom toho, ako by sme sa mali prijímať navzájom: „Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus prijal.“ Pretože Ježiš zomrel, aby nás prijal do Božej rodiny. To, že prijímame jeden druhého, znamená, že žijeme ako rodina. 

Dynamika kresťanského spoločenstva

Ako sa k sebe navzájom správa zdravá rodina? Táto otázka vedie náš spoločný život v kresťanskom spoločenstve. Milujeme sa navzájom, aj keď spolu nesúhlasíme, presne ako zdravá rodina. Sme ochotní zmieriť sa navzájom, chváliť sa a taktiež spoločne pracovať. Nevyhýbame sa a ani neopovrhujeme členmi  rodiny, ktorí majú zvláštnu či inú povahu, alebo otravné vlastnosti — alebo jednoducho tými, ktorí sa od nás líšia štýlom obliekania, tým ako hovoria, alebo vyzerajú. 

Akceptujeme jeden druhého, pretože sme súčasťou rodiny. Stretávame sa v spoločenstve a slúžime si navzájom, pretože toto robí zdravá rodina. V malých či veľkých veciach, ktoré robíme, hovoríme: „Si pre mňa rodina, takže sa obetujem, aby som Ti poslúžil.“ Slúžime si navzájom tým, že sedíme vedľa niekoho v nemocnici, odvezieme niekoho, ak je to potrebné, modlíme sa, riešime konflikty — existuje samozrejme mnoho iných spôsobov, ako si navzájom slúžiť. 

Pavol  od nás nechce len „uvítací výbor“, ale chce celý zbor. Prijatie nie je iba udalosť, ale spôsob života. Milovať našu rodinu v zbore si vyžaduje čas, obetu a pokoru, ako aj to, že Kristus prijal nás do svojej rodiny, si vyžadovalo smrť na kríži. 

Cieľ kresťanského spoločenstva

Výsledky kresťanského spoločenstva, ktoré žije tak, ako sme spomenuli vyššie, sú dych berúce. Pavol hovorí, že máme prijímať jeden druhého, ako aj Kristus prijal nás: „na oslávenie Boha.“ Pre vykúpené spoločenstvo je možné, aby odzrkadľovalo Božiu hodnotu tomuto svetu. Žiadne vyššie ciele pre zbor nie sú. Pavlovo učenie je veľkou novinou pre malé, obyčajné zbory. Znamená, že nepotrebujeme nádherné budovy alebo slávnych farárov, úžasnú hudbu či skvelý program pre všetky vekové kategórie, aby sme priniesli Božiu slávu. Váš zbor oslavuje Boha tým, že je jednou rodinou, tým, že prijíma všetkých tak, ako Kristus prijal všetkých nás.