Slzy záchrancu, plné zvrchovanej milosti

Kvetnou nedeľou označujeme v cirkvi deň, ktorý značí vstup Ježiša do Jeruzalema v posledný týždeň jeho života. 

Ako cestoval do mesta, bol si vedomý toho, čo sa mu stane. Jeho nepriatelia získajú prevahu, bude zavrhnutý a ukrižovaný. A ešte tej generácie bude mesto zrovnané. Takto o tom hovorí Ježiš v evanjeliu podľa Lukáša, 19, 43 — 44:

Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. Zrovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe, a nenechajú ti kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.

V Ježišovi, jeho synovi, ich Boh navštívil: Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali (Ján 1:11). Ale oni nespoznali čas svojho navštívenia. Potkli sa na Jeho kameni. Stavitelia kameň odmietli a zahodili. Ježiš o tom všetkom vedel. 

Kráľ plače 

Ako na to odpovedal? Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním a povedal: Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami (Lukáš 19:42–43). Ježiš plakal nad slepotou a blížiacim sa utrpením Jeruzalema. 

Ako by si tieto slzy popísal? Ja by som ich nazval slzami zvrchovanej milosti. Efekt týchto sĺz by nás mal priviesť k obdivu Krista, aby sme si ho strážili a uctievali nad všetkým ostatným, ako nášho milostivého Vládcu. A keď uvidíme nádheru jeho milosti, staneme sa spolu s ním milostiví. A to všetko na Jeho slávu. 

Poďme spolu obdivovať Krista v túto Kvetnú nedeľu.

Obdivovanie Jeho moci 

Čo robí Krista tak iným oproti ostatným a hodným obdivovania je to, že v sebe spája toľko vlastností, ktoré by v druhých spôsobovali nepriazeň. Vieme si predstaviť nadradenú moc a nežnú milosť. Ale na koho sa pozrieme, ak chceme spojiť milosrdnú moc a panujúcu milosť? Pozeráme na Ježiša. Žiaden iný náboženský či politický uchádzač sa mu ani len nepribližuje. 

Pozrime sa na tri ukazovatele jeho moci.

Prvým je, ako davy chválili Boha za Ježišove zázraky (Lukáš 19:37). Vyliečil malomocenstvo dotykom, slepých učinil vidieť, hluchých počuť a chromých chodiť. Porúčal nečistým duchom a tí ho poslúchali. Zastavil búrky, chodil po vode, premenil 5 chlebov a 2 ryby na jedlo pre tisíce. Ako vchádzal do Jeruzalema, vedeli, že ho nemožno zastaviť. Stačilo slovo a Pilát by zmizol. Rimania by sa rozohnali. Bol mocný.

Ako druhé, sa pozrime na verš 38. Volali: Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Ježiš bol kráľom, a nielen hocijakým. Bol zoslaný a menovaný samotným Pánom Bohom. Vedeli, ako ho Izaiáš opisoval — ako vládcu nad celým neporaziteľným, nikdy nekončiacim kráľovstvom.

Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí (Izaiáš 9:6).

Všestranné, nikdy nekončiace kráľovstvo istené horlivosťou všemocného Boha. Bol to kráľ vesmíru, ktorý dnes vládne národom a galaxiám. Oproti nemu sú USA, ISIS alebo hociktorý iný politický štát len zrnkom piesku a parou.

Tretím ukazovateľom je verš číslo 40. Keď mu farizeji hovorili, aby zakázal ľuďom nazývať ho kráľom, odpovedal: „Hovorím vám, ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“ (Lukáš 19:40) Prečo? Pretože Ježiš bude oslavovaný! Celý význam vesmíru je to, že Kristus bude velebený. A ak to neurobia ľudia, zaistí, že to budú robiť kamene. 

Inak povedané, On je moc. Všetko bude tak, ako chce. Ak my odmietneme ho chváliť, kamene budú mať tú radosť.

Naplnenie, nie zlyhanie

Je pozoruhodné, ako sú Ježišove slzy vo verši 41 tak často použité na popretie jeho mocnosti. Niektorí hovoria: „Pozri, plače nad Jeruzalemom, pretože jeho plán sa nenaplní. Tešil by sa ich spáse, ale oni vzdorujú. Zamietnu ho. Odovzdajú ho, aby bol ukrižovaný. A tak jeho plán zlyhal.“ Ale s popieraním jeho moci takýmto štýlom nie je niečo v poriadku.

Veď dokáže priviesť kamene ku chvále. Takže by bol schopný urobiť to isté aj so stvrdnutými srdcami v Jeruzaleme. Avšak všetko to odmietnutie, prenasledovanie a zabitie Ježiša nie je zlyhaním jeho plánu, je to jeho naplnením.

Vypočuj si, čo tesne pred tým povedal v evanjeliu podľa Lukáša 18:31–33: 

Vtedy si vzal so sebou dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.

Zrada, posmievanie, hanba, pľuvanie, bičovanie, vražda a všetko ostatné bolo plánované. Všetok ten vzdor, odmietnutie, nevera a nepriateľstvo neboli pre Ježiša prekvapením. Boli súčasťou plánu, ako to sám hovorí. 

Pravdepodobne preto sa na konci 42. verša píše: „Teraz je to však skryté pred tvojimi očami.“ Pamätaj si, čo Ježiš hovorí o jeho podobenstvách v Lukášovom evanjeliu 8:10: „Vám bolo dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva, ostatným je dané len v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počúvali, a nechápali.“ Boh ich nechával v ťažkostiach. Bol to rozsudok.

Milostivý a mocný

Božia milosť je mocná. „Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.“ (Rímskym 9:15) Ale tu je zmysel, ktorý vidíme v Kvetnej nedeli: tento všemocný Kristus plače nad zatvrdnutými ľuďmi Jeruzalema, zatiaľ čo naplňujú jeho plán. Je nebiblické a zlé používať tieto slzy milosti na popretie jeho absolútnej moci. Ježiš bol pokojný v žiali, a zarmútený v moci. Ježišove slzy sú slzami zvrchovanej milosti.

A preto je jeho moc o to viac obdivuhodná a nádherná. Harmónia vecí, ktoré sa zdajú byť inak v napätí, ho robí tak veľkým — milostivým a mocným — ako spievame. Obdivujeme moc viac, ak je to moc milostivá. A milosť obdivujeme viac, ak je mocná.

Nech túto Kvetnú nedeľu vidíme a okúsime Ježišovu nádheru. Jeho slzy plné silnej radosti, obetavej lásky a poslušnosti, ktoré ho previedli každým krokom počas jeho Svätého týždňa. A zatiaľ čo ho tento týždeň obdivujeme a chválime, nech sa vďaka tomu,čo vidíme staneme lepšími ľuďmi.