Sme ľuďmi nádeje

Kresťanstvo nie je vierou, ktorá hovorí „to zvládnem“, ale vierou, ktorá vraví „to zvládne Kristus vo mne“.

Naše okolnosti sa možno nezmenia, ale uprostred nich môže Boh zmeniť nás.  

Kresťanstvo nie je vierou, ktorá hovorí „to zvládnem“, ale vierou, ktorá vraví „to zvládne vo mne Kristus.“

Práve teraz sa možno nachádzate v jednom z najtemnejších období svojho života, ale Boh vie, čo sa stane. Použije tieto zážitky, aby z vás dostal veci, ktoré sa inak von dostať nedokážu.

V 5. kapitole Listu apoštola Pavla Rimanom nám Boh ukazuje, prečo sme ľuďmi nádeje:

1) Stali sa z nás ľudia rovnako spravodliví ako Ježiš skrze vieru v neho.

Vy a ja nemáme žiadnu nádej, že budeme v Božom kráľovstve alebo že budeme mať s ním vzťah, až na výnimku, že sa staneme rovnako spravodlivými ako Kristus. To sa môže stať len preto, lebo Kristus v Božích očiach vymieňa svoj doklad o dokonalom živote za ten náš. Nedovoľte, aby vám to zišlo z mysle. Každý deň to majte na pamäti: Jeho spravodlivosť je našou. To je niečo, čo vedie ku chvále. Ježiš nie je vo vašom príbehu akousi poznámkou pod čiarou. Ježiš je ten príbeh. Keď táto pravda začne prenikať do vášho srdca, premení vás.

2) Máme pokoj s Bohom.

V Liste Rimanom 5, 1 Pavol hovorí, že máme pokoj kvôli Ježišovi. Nehovorí, že máme pokoj, „lebo naše okolnosti sú priaznivé“, alebo „našim deťom sa v živote dokonale darí“ či „pretože ma neopustil môj manželský partner“. Nemáme pokoj preto, lebo všetko ide ako po masle. Máme ho skrze Ježiša Krista, skrze ktorého sme získali prístup vierou k milosti. Teraz máme prístup k Bohu Otcovi, a on nikdy neprepočuje naše volanie.

3) Vo svojom trápení sa môžeme tešiť.     

Tešiť sa vo svojom trápení neznamená, že máme radosť z toho, keď sa stane niečo zlé. Avšak znamená to, že na konci je svetlo, ktoré nás skrze trápenie priťahuje, keď veríme, že Ježiš je po našom boku a kráča spolu s nami. Ľudia sa ma často pýtajú, prečo sa stávajú zlé veci. Zlé veci sa stávajú preto, že nie sme v nebi a Kristus sa ešte nevrátil.

V Liste Židom 5:8–9 čítame, že máme takého Boha, ktorý s nami súcití dokonca aj v našom utrpení. Prežil to, čo prežívame my. Poznal to, čo poznáme my. Neexistuje nič silnejšie, ako keď vás niekto chytí za ruku a povie: „Viem, čo prežívaš, lebo som cez to prešiel.“ Kristus okúsil našu najhlbšiu bolesť, a preto môže byť naším Veľkňazom.

4) Vo svojom trápení budeme rásť vo vytrvalosti, charaktere a nádeji.

Žijeme v zložitom svete, a Boh dopustí, aby do nášho života prišli výzvy a prekážky, aby nás naučil  vytrvalosti. Moja manželka Vicki a ja sme zažili niekoľko ťažkých tehotenstiev. Pevne verím, že bez tejto skúsenosti by neexistovala žiadna Transformation Church (Cirkev Premeny). Vicki mala zdravotný problém zvaný hyperemesis gravidarum (choroba spočívajúca v nezastaviteľnom dávení v období ťarchavosti — pozn. prekl.), čo vlastne znamená, že celý deň dávite, každý deň počas tehotenstva. Bola taká zúfalá. Raz to bolo také bolestivé, že si pamätám, ako sa pozrela na mňa a povedala: „Nechcem už žiť.“ Uprostred tohto trápenia sa budoval charakter. Boh niečo buduje aj vo vás.

Naša nádej plynie z Božej lásky, nie z našich okolností. Plynie z ukrižovaného Krista, prázdneho hrobu, Kráľa kráľov. Nevyplýva z dobrého dňa. Nevyplýva zo zlého dňa. Neplynie z nejakej krízy. Má pôvod v Pánovi pánov. Boh hľadá ľudí, ktorí sa nedívajú na okolnosti — ale vzhliadajú k nemu — aby získali nádej.

Verte, že ste ľuďmi nádeje a buďte ním dnes premenení.

Nájdite si čas a uvažujte o tom.