Smútok, ktorý potrebujeme

https://unsplash.com/photos/kSf9S2pDhf8

  • 15. Jún '22
  • 4 minúty
  • 210
  • 1

Obraz Boha ako pastiera je na stránkach Písma známy. Prorok Izaiáš povedal o Bohu: „Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie“ (Iz 40:11).

Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce“ (J 10:11). A apoštol Peter napísal: „Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší!“ (1. Pt 2:25).

Izaiáš tiež povedal: „My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou“ (Iz 53:6).

Páči sa nám obraz Boha ako pastiera. A páči sa nám aj predstava, že sme ovce. Predstavujeme si pokojnú lúku a pastiera, ktorý stráži svoje stádo. Aký krásny obraz ľudskosti.

V skutočnosti by sme sa nemali cítiť dobre, ak nás prirovnávajú k ovciam. Biblia nás prirovnáva k ovciam z jednoduchého dôvodu: ovce sú neskutočne hlúpe a potrebujú neustálu starostlivosť. Majú tendenciu blúdiť a dostať sa do problémov. Sú to zraniteľné a bezbranné zvieratá, ktoré si vyžadujú viac pozornosti ako ktorékoľvek iné zviera.

Úlohy ovce a pastiera

W. Philip Keller, ktorý bol istý čas pastierom, vo svojej knihe Pohľad pastiera na Žalm 23 zdôraznil: „Pre ich samotnú povahu je takmer nemožné, aby si [ovce] ľahli, kým nie sú splnené tieto tri požiadavky… Musia sa cítiť oslobodené od strachu, napätia a hladu.“

Keller ďalej hovorí, že len sám pastier môže poskytnúť úplnú úľavu od týchto úzkostí.

Veď vlastne, kto môže zabudnúť na Dávidove slová v Žalme 23, keď svoj vzťah k Bohu prirovnáva k vzťahu pastiera a ovce? Povedal: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje“ (Ž 23 1–3).

Len ten, kto hovorí: „Hospodin je môj pastier,“ môže potom povedať: „Nebudem mať nedostatku.“ Keď Pán nie je tvojím pastierom, vždy budeš niečo chcieť. Nie je zlé chcieť v živote určité veci, ale dôvod, prečo to niečo alebo niekoho chceme, je ten, že sa snažíme zaplniť prázdnotu vo svojom vnútri, ktorú chce zaplniť Boh.

Napriek tomu máme prirodzenú tendenciu, podobne ako ovce, blúdiť.

V 15. kapitole Lukášovho evanjelia Ježiš rozpráva podobenstvo, v ktorom predstavuje Boha ako pastiera, ktorý hľadá stratenú ovcu. Povedal: „Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia“ (L 15 4–5).

Toto je jasný obraz Boha, nášho dobrého pastiera, ktorý nás hľadá. Našou prirodzenou tendenciou je podobne ako u oviec blúdiť. A napriek neustálej, milujúcej a súcitnej starostlivosti nášho pastiera sa túlame, pretože si myslíme, že tráva je vždy zelenšia niekde inde.

Čo robí náš pastier, aj keď zablúdime? Ide za nami, kým nás nenájde. Keď vám raz odpustí, aj keď zablúdite, nenechá vás odísť. Pôjde za vami a bude vás volať späť k pokániu.

Dávalo by zmysel, keby Ježiš povedal: „A keď nájde ovcu, ťahá ju späť a šľahá ju svojou palicou.“

Namiesto toho Ježiš povedal, že pastier „ju radostne ponesie domov na svojich pleciach.“ To je obraz náklonnosti. Pastier prináša späť unavenú, vyčerpanú, podvyživenú a smädnú ovcu.

Je to krásny obraz Boha, ktorý nás nesie, aj keď sme padli. Dávid napísal: „Spas ľud svoj a požehnaj svojmu dedičstvu, buď mu pastierom a nos ho naveky“ (Ž 28:9).

Pán prisľúbil, že to bude robiť nielen v našej mladosti, ale až do konca nášho života. Povedal: „Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim“ (Iz 46:4).

Ježiš zakončil svoje podobenstvo slovami: „Taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie“ (L 15:7).

Všimnite si, že Ježiš povedal „jeden stratený hriešnik“. Pre Boha je dôležitý aj každý jeden človek. A prináša mu radosť, keď stratený človek začne činiť pokánie.

Význam pokánia

Slovo „pokánie“ znamená viac než len ľutovať niečo alebo sa za to ospravedlniť. Druh ľútosti, ktorú mnohí ľudia pociťujú nad svojím hriechom, je smútkom nad následkami toho, čo urobili zle. Keď však tieto následky pominú, urobia to znova.

To nie je ten druh smútku, ktorý potrebujeme. Potrebujeme taký druh smútku, o ktorom Biblia hovorí, že nás privedie k pokániu. Ak je naše srdce zlomené, potom sa zmení aj naše správanie.

Myslím si, že dnes chodí do kostola veľa ľudí, ktorí si myslia, že sú kresťania, ale nikdy nečinili pokánie. Stále robia veci, ktoré by robiť nemali. Nepriniesli ovocie zodpovedajúce pokániu, o ktorom Biblia hovorí, že by sme ho mali mať.

Máte vo svojom živote takéto ovocie? Skutočne ste oľutovali svoj hriech?

Možno ste boli ako tá blúdiaca ovca v podobenstve, ktoré rozprával Ježiš. Hľadali ste naplnenie. Ale kým nepoviete: „Hospodin je môj pastier,“ nikdy nepoviete: „Nebudem mať nedostatku.“

Tento svet neponúka nič, čo by uspokojilo tú hlbokú prázdnotu vo vašom vnútri — teda nič okrem vzťahu s Bohom skrze Ježiša Krista.

GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG

4,9/5 (14 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.