Ste si istí svojím duchovným životom? Nebuďte.

Tieto slová napísal pastier Dávid. Biblia totiž hovorí veľa o ovciach a často spomína skutočnosť, že my sami sme ako ovce. Starozákonná kniha Izaiáš nám hovorí: „My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby Ho zasiahla neprávosť všetkých nás“ (53:6).

Ide o to, že ovce potrebujú okolo seba neustále pastierov, aby ich viedli, strážili a pomáhali im. Ovce sa nemajú ako brániť. Nie sú rýchle. Nemajú pazúry. Potrebujú pastiera, aby ich chránil, rovnako ako my potrebujeme, Pána, nášho pastiera, aby chránil nás.

Dávid ďalej hovorí: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú“ (verš 4). Pastieri palicami viedli ovce a držali ich tam, kde mali byť.

Tak aj Boh musí niekedy použiť, takpovediac, palicu, aby nás priviedol späť, keď zablúdime.

Ale pastieri používali ďalší nástroj: prút. V podstate to bol kyjak. Pastieri ho používali, aby dali nevypočítateľným ovciam vedieť, aby sa radšej zaradili do radu, lebo na tom môže závisieť ich život.

Niekedy Boh použije v našich životoch prút a niekedy palicu. Je zaujímavé, že Biblia nám hovorí, že jedným zo znakov posledných časov, posledných dní, je to, že ľudia odpadnú od viery.

Kresťanský život je životom neustáleho rastu a transformácie, v ktorom sa stávame viac ako Ježiš. Ale moment, keď sa nám nedarí duchovne kráčať vpred, je okamihom, keď potenciálne začíname odpadať.

Nedeje sa to zo dňa na deň. Ide skôr o sériu krokov, ktoré vždy vedú človeka z kopca. A vedzte: my všetci máme potenciál odpadnúť. Ako hovorí klasická duchovná pieseň: „Náchylný k túlaniu, Pane, cítim to, náchylný opustiť Boha, ktorého milujem.“

Prvým krokom v smere akéhokoľvek pádu je sebavedomie. Biblia hovorí: „Pýcha prichádza pred skazou a namyslenosť ducha pred pádom“ (Pr 16:18).

Predstavte si tenis. Na chvíľu si predstavte, že hráte — a vyhrávate. Tak sa možno stanete trochu namyslenými, trochu sebaistými a zrazu začnete prehrávať. Stáva sa to vo všetkých oblastiach života. Určite sa to môže stať aj v duchovnej oblasti.

Tu je to, čo by sme o sebe mali vedieť. Vždy môžeme odpadnúť. Nikdy si nemysli, že sa ti to nemôže stať, pretože sa môže. Rovnako ako ovce máme tendenciu zablúdiť. Musíme byť preto neustále v strehu.

Ukážte mi veriaceho, ktorý sa snaží mať všetko a stále byť kresťanom, a ja vám ukážem niekoho, kto je presne na ceste do odpadnutia. Nie je dobré, keď sa kresťan pýta: „Môžeš to ešte urobiť a technicky byť kresťanom?“ Alebo: „Môžeš spraviť túto ďalšiu vec a stále ísť do neba?“

Nesprávne otázky. Skutočná otázka by mala znieť: „Som kresťan. Ježiš Kristus vstúpil do môjho života a odpustil mi hriechy — ako sa k Nemu môžem dostať bližšie? Ako môžem odhaliť Jeho plán a zmysel svojho života?“

Ak ste niekedy pozerali nejakú reláciu o zvieratách v divočine, v ktorých ukazujú leva ako prenasleduje korisť, možno ste si všimli, že je to vždy zviera, ktoré zaostáva za zvyškom stáda, na ktoré lev útočí.

Keď sme vzdialení od Božieho ľudu, keď sme vzdialení od cirkvi, nastávajú problémy. Keď sa stretávame s nesprávnymi ľuďmi na zlom mieste v nesprávny čas, je len otázkou času, kedy urobíme nesprávnu vec.

Ale bez ohľadu na to, čo sme urobili, bez ohľadu na to, aké hriechy sme spáchali, vždy existuje priestor na odpustenie. Keď Boh hovoril prostredníctvom proroka Jeremiáša, povedal: „Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh!“ (3:22).

Možno sa práve nachádzaš v odpadlíckom stave. Dostal si sa na dno a nevidíš východisko. Vždy existuje východisko. V skutočnosti existuje cesta hore, prostredníctvom Ježiša Krista. Keď sa chytíme Jeho ruky a prijímame Jeho odpustenie, odvracajúc sa od svojho hriechu.

Musíme neustále duchovne napredovať. Žalm 1 hovorí: „Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ (verše 1–2).

Sme v duchovnom boji. Ak chceme v tomto duchovnom boji vyhrať, musíme bojovať ohňom proti ohňu.

Akú výzbroj nám Boh dal ako kresťanom? Najprv je tu modlitba. V skutočnosti si myslím, že nedostatok modlitby je priamym dôsledkom sebavedomia. Zamyslite sa. Kedy sa zvyčajne modlíme? Odpoveď: Keď sme v problémoch. Keď veci idú primerane dobre, keď sú zaplatené účty a máme dobré zdravie, keď nie sú na obzore žiadne problémy (prinajmenšom o ktorých vieme), možno sa toľko nemodlíme. Ale keď príde kríza, keď prídu problémy, začneme sa modliť.

Potom je tu dnes zriedka používaná zbraň vo výzbroji cirkvi: ohlasovanie evanjelia. Keď sa pozeráme na svoju spoločnosť a vidíme, ako to ide dole kopcom, premýšľame, ako by sa to všetko ešte mohlo zmeniť. Odpoveďou však nie sú bojkoty ani protesty. Odpoveď nie je ani politická. Odpoveď je skôr duchovná.

Musíme sa modliť za našu krajinu. A musíme hlásať evanjelium.