Stratení, ktorých milujeme najviac

Čo je ťažšie ako prvýkrát hlásať evanjelium niekomu, koho milujete? Aj po desiatykrát — aj potom, keď už (opakovane) reagovali odmietnutím alebo nezáujmom.

V takej chvíli máme často dojem zaseknutia, akoby sme so svojím priateľom, dieťaťom, susedom či manželským partnerom uviazli na mŕtvom bode. Verne sme sa modlili, evanjelium jasne povedali a lásku trpezlivo preukazovali. Niet však ani náznaku, že by sa veci pohli dopredu. Čo ešte môžeme urobiť?

Nemáme v pláne vzdávať sa. V stávke je príliš veľa. No vieme, že nežiaduce opakovanie tých istých slov evanjelia môže skôr odpudzovať než priťahovať, skôr zatvrdiť než obmäkčiť. Čo si teda počať? Dávať si pri rozhovore pozor na každé slovo? Uspokojiť sa so zdvorilostnými poznámkami? Cítime sa unavení a znechutení. Možno sa z nás stávajú cynici a poddávame sa tomu, čo sa javí ako neodvrátiteľná realita, že osoba, na ktorej nám záleží, nikdy nebude nasledovať Ježiša.

Čo máme povedať, keď sme už všetko povedali? Ako môžeme vytrvať v úsilí získať stratených, ktorých milujeme?

Ako vyviaznuť

Existuje niekoľko užitočných odpovedí pre tých z nás, ktorí takto zápasíme. Po prvé, môže byť pravdou, že sa príliš zameriavame na svoju vlastnú schopnosť (či jej nedostatok) získať osobu, ktorú milujeme.

Ježiš odpútava našu pozornosť od nás samých a upozorňuje na Božiu zvrchovanosť. Môžeme veriť, že Boh v správnom čase pritiahne ľudí k svojmu Synovi (J 6:44). Môže byť pravdou, že sme príliš zaujatí nedostatkom úspechu, ktorý v súčasnosti prežívame. No apoštol Pavol nás upozorňuje skôr na budúcnosť: „V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať“ (G 6:9).

Ďalšou príčinou nášho zúfalstva a zmätku môže byť satanova lož, že máme dočinenia so statickou situáciou. Hlboko v srdci sme presvedčení, že sa nič nezmení. Dôvodom, prečo sa tak cítime, môže byť nevypovedané presvedčenie, ktoré znie asi takto: Mám za úlohu šíriť nemenné evanjelium, a už som ho šíril (veľa ráz!). Nemám viac, čo by som mohol ponúknuť. Urobil som už všetko, čo viem. Nič sa nezmení.

„Čo ak je situácia s naším strateným milovaným človekom dynamickejšia, než nám satan chce nahovoriť?“

Ale čo ak je evanjelizácia o niečom viac (nie menej) než o šírení obsahu evanjelia? Čo ak sú ľudia komplexnejší a nepredvídateľnejší, ako si možno myslíme? A čo ak je situácia s naším manželským partnerom, priateľom, dieťaťom, rodičom či susedom dynamickejšia, než nám satan chce nahovoriť? S ohľadom na slepú uličku, do ktorej sme sa očividne dostali, je osviežujúce a povzbudivé pripomenúť si tri dynamické skutočnosti v akomkoľvek vzťahu so strateným milovaným.

Ten človek sa zmení

Je až príliš ľahké uveriť tomu, že milovaný človek, ktorý vás pri rozhovore opakovane odbil či nad vami vyhral, bude evanjelium vždy odmietať. Ale ľudia sa menia. Existuje obľúbený mýtus, ktorý hovorí, že každú bunku v našom tele nahradí každých sedem rokov nová, takže každých 84 mesiacov sme doslova iní ľudia. Hoci to nie je pravda, je to užitočná metafora na vyjadrenie toho, čo je skutočne pravda. Vy ako 45-ročný ste (alebo budete) iným človekom, ako ste boli, keď ste mali 35 rokov (a ten bol iný ako človek, ktorý mal 25 rokov). To by nás malo naplniť nádejou.

Mám priateľa, ktorý sa každý rok podelí s evanjeliom so stovkami klientov žijúcich v domovoch dôchodcov. Pandémia dramatickým spôsobom zmenila jeho službu, ale vynašiel sa a často navštevuje klientov cez iPad, ktorý v rukách drží asistent domova dôchodcov. Nedávno môj priateľ poprosil priaznivcov, aby sa modlili za klienta menom Bob. Bob sa pred covidom o evanjelium veľmi nezaujímal. Ale došlo k dramatickej zmene. Dnes je Bob pre evanjelium celkom otvorený a dychtí po návštevách, modlitbe a čítaní Biblie.

Na to, aby to Boh urobil, použil vírus. Kto by to mohol predvídať? Ani jeden z nás nevie, aké životné zmeny čakajú na tých, ktorých milujeme. Keď sa zmenia ich okolnosti, môžu sa aj oni. Evanjelium už možno zrazu nebudú vnímať ako niečo bezcenné a nepodstatné, ale ako niečo vzácne a zásadné.

Vy sa zmeníte

Počas svojho štúdia na univerzite som býval v jednom dome spolu s niekoľkými ďalšími študentmi, z ktorých jeden bol Angličan. Pomerne často sme sa stretli v kuchyni, kde sme si pripravovali jedlo, a v priebehu mnohých našich rozhovorov bolo pre mňa prirodzené povedať niečo ako: „Dnes ráno som v Biblii čítal niečo zaujímavé,“ alebo „Naozaj ma oslovilo, čo som dnes počul v kostole.“ To som bol celý ja, keď som hovoril o niečom zo svojho vlastného života (ako to robia priatelia).

Časom som bol schopný podeliť sa so svojím priateľom o evanjelium prostredníctvom týchto rozhovorov v kuchyni. V tom čase som si neuvedomoval to všetko, čo sa odohrávalo v jeho živote. Trápil sa a hľadal, a evanjelium mu vtedy prišlo ako niečo príťažlivé. V jeden konkrétny večer, na ktorý nikdy nezabudnem, ma zastavil v obývačke toho domu, kde sme bývali, a povedal mi, že sa stal kresťanom.

Jedným z dôvodov, prečo máme pri evanjelizácii pocit zaseknutia, môže byť to, že sme svoju úlohu nesprávne zredukovali na šírenie posolstva o tom, ako byť spasený. Toto posolstvo je kľúčové a hlavné, ale ak je to všetko, čo máme, už sme ho rozpovedali a už bolo odmietnuté, môžeme mať pocit zaseknutia. Ale naša úloha je širšia, hlbšia a plnšia než toto. My sa máme s druhými deliť o evanjelium a o samých seba (1. Tes 2:8), pretože život človeka vykúpeného evanjeliom toto evanjelium prerozpráva, ale poskytne pri tom jedinečné, osobné a ľuďom zrozumiteľné detaily.

Takže aj potom, keď náš milovaný človek odmietne evanjelium, ešte prídu mnohé dodatočné, plodné rozhovory. Napríklad môžeme pokračovať tak, že vyjadríme, čo znamená evanjelium pre nás. Môžeme sa podeliť o to, ako nám nové zápasy a prekážky pomáhajú viac dôverovať Kristovi. Je celkom možné urobiť to spôsobom, ktorý je prirodzený, nesilený a nevyznie moralisticky. Keď budeme v živote zakúšať viac Krista, ktorého milujeme, môžeme to vyjadriť pred ľuďmi, ktorých milujeme. Nezostávame zaseknutí len pri jednom, čo by sme mohli povedať.

Vaše priateľstvo sa zmení

Mám dlhoročného priateľa, ktorý nepozná Ježiša. Veľa rokov pravidelne navštevujem jeho podnik, nie preto, že potrebujem, čo predáva, ale preto, lebo on potrebuje, čo ja rozdávam.

Zo začiatku nášho priateľstva sme tárali o počasí a o športe. Potom sme začali preberať naše deti a rodiny. Neskôr sme prešli na témy, ako cirkev, evanjelium, smrť a priateľstvo. Keď sa ocitnem v jeho obchode sám, rozhovor sa vie stočiť rýchlo na veľmi hlbokú tému. Už veľa ráz som ho pozval do kostola, a nikdy neprijal moje pozvanie. Vysvetlil som mu evanjelium, a on neuveril. Ale mám nádej, čiastočne preto, lebo naše priateľstvo nie je statické.

„Neverte klamstvu, že sa už nič nezmení, že nie je už nič, čo by ste mohli povedať alebo urobiť.“

Dnes mu môžem povedať viac, ako som mohol pred piatimi rokmi. Čo možno budem môcť povedať o päť rokov neskôr? Nepredpokladajte, že váš vzťah s priateľom, dieťaťom, susedom či manželským partnerom bude vždy tam, kde je dnes. V skutočnosti predpokladajte, že sa zmení. A proste Boha, aby cez tieto zmeny otvoril dvere.

Nevzdávajte sa

Môj priateľ, ktorý slúži v domovoch dôchodcov, mi raz povedal o mužovi menom Rich, bývalom inžinierovi, ktorý žije v domove dôchodcov. V jedno júlové popoludnie pred rokom alebo dvoma, po rozhovore v jeho izbe, sa Rich rozhodol, že chce poznať Ježiša. Modlil sa a pozval Ježiša, aby sa stal jeho Spasiteľom. Krátko nato nastúpil do kurzu učeníctva, ktorý viedol môj priateľ a spolu si postupne čítali Jánovo evanjelium. Rich mal 98 rokov.

Rozmýšľam o tom, koľko ľudí dovtedy hlásalo Richovi evanjelium, ale neboli úspešní. Rozmýšľam o tom, koľkí z nich stratili nádej. Ale po 98 rokoch ho Boh spasil.

Prosím vás, neklesajte na mysli. Neverte klamstvu, že sa už nič nezmení, že nie je už nič, čo by ste mohli povedať alebo urobiť. Neprepadnite presvedčeniu, že váš manželský partner, dieťa, sused či priateľ nikdy nespoznajú Ježiša. Neprestávajte sa modliť. Neprestávajte trpezlivo hovoriť, keď na to máte príležitosť. Neprestávajte milovať láskou, akou miluje Ježiš. Neprestávajte sa deliť o to, aké rôzne zmeny a prekážky prežívate vo svojom vlastnom živote počas toho, ako sa držíte Ježiša a rastiete v ňom. Neustále vytrvávajte v úsilí získavať stratených, ktorých milujete.