Svedomitosť v modlitbe: Tajomstvo svätosti

Obrovský rozdiel

Pýtam sa, či sa modlíš, pretože svedomitosť v modlitbe je tajomstvo nezvyčajnej svätosti.

Je nespochybniteľné, že existuje veľký rozdiel medzi skutočnými kresťanmi. Je veľká medzera medzi tým najprednejším a úplne posledným v Božej armáde. Všetci bojujú rovnaký dobrý boj, ale o koľko statočnejšie bojujú jedni ako druhí. Všetci konajú Pánovo dielo, ale o čo viac robia jedni ako druhí. Všetci sú svetlom v Pánovi, ale o čo jasnejšie svietia jedni ako druhí. Všetci bežia tie isté preteky, ale o koľko rýchlejšie jedni ako druhí. Všetci milujú toho istého Pána a Spasiteľa, ale o čo viac ho milujú jedni ako druhí. Pýtam sa každého skutočného kresťania, či to nie je tak.

Niektorí z Pánových ľudí vyzerajú, akoby od svojho obrátenia neboli schopní žiadneho pokroku. Sú znovuzrodení, ale zostávajú celý život bábätkami. Počujete od nich stále rovnakú starú skúsenosť. Pozorujete v nich rovnaký nedostatok duchovného apetítu, rovnaký nedostatok záujmu o čokoľvek, čo presahuje ich malý kruh, ako ste pozorovali pred desiatimi rokmi. Sú to skutočne pútnici, ale pútnici ako starovekí Gibeónci, ich chlieb je vždy suchý a stuchnutý, ich topánky vždy staré a ich odevy vždy zodraté a potrhané (Joz 9). Hovorím to so žiaľom a zármutkom, ale pýtam sa každého skutočného kresťana: Nie je to pravda? 

Sú iní z Pánovho ľudu, ktorí sa zdajú, akoby neustále napredovali. Rastú ako tráva po daždi. Pribúdajú ako Izrael v Egypte. Sú vytrvalí ako Gideon, aj keď niekedy slabnú, stále pokračujú. Neustále pridávajú milosť k milosti, vieru k viere a silu k sile. Zakaždým, keď ich stretneš, sa ich srdce zdá väčšie a duchovná postava vyššia a silnejšia. Zdá sa, že každý rok vidia viac, vedie viac, veria viac a cítia viac vo svojej viere. Majú nielen dobré skutky, ktorými dokazujú realitu svojej viery, ale sú v nich aj horliví. Nielenže činia dobre, ale v činení dobra neustávajú. Pokúšajú sa o veľké veci a konajú veľké veci. Keď neuspejú, skúsia to znova a keď padnú, čoskoro znova vstanú. A celý ten čas o sebe rozmýšľajú ako o biednych, neužitočných služobníkoch a nazdávajú sa, že nič nerobia (L 17:10). To sú tí, ktorí robia náboženstvo milé a krásne v očiach všetkých. Zbierajú chválu aj od neobrátených a získavajú dobré svedectvo aj od sebeckých ľudí sveta.

Je dobré ich vidieť, byť s nimi a počuť ich. Keď ich stretneš, môžeš veriť, že rovnako ako Mojžiš práve prišli z Božej prítomnosti. Keď sa s nimi rozlúčiš, cítiš, že ich spoločnosť zahrieva, ako keby bola tvoja duša blízko ohňa. Viem, že takíto ľudia sú vzácni. Pýtam sa iba: Nie sú niektorí takí?

Dôvod rozdielu

Ako dokážeme vysvetliť tento rozdiel, ktorý som práve opísal? Čo je dôvodom, prečo sú niektorí veriaci oveľa jasnejší a svätejší ako iní? Verím, že rozdiel, v devätnástich prípadoch z dvadsiatich, vyplýva z rozdielnych návykoch súkromnej modlitby. Verím, že tí, ktorí nie sú viditeľne svätí, sa modlia málo a tí, ktorí sú viditeľne svätí, sa modlia veľa.

Dovolím si tvrdiť, že tento názor niektorých čitateľov zaskočí. Nepochybujem o tom, že mnohí hľadia na viditeľnú svätosť ako na špeciálny dar, o ktorý sa môžu usilovať iba niektorí. Obdivujú ju z diaľky v knihách. Považujú za krásne, keď vidia príklad svätosti blízko seba. Ale myšlienka, že je to vec, ktorú má na dosah takmer každý, nikdy nevstúpi do ich mysle. Stručne povedané, považujú to za akýsi monopol poskytnutý niekoľkým favorizovaným veriacim, ale určite nie všetkým.

Verím, že je to veľmi nebezpečná chyba. Verím, že duchovná, ako aj prirodzená veľkosť závisí do veľkej miery od verného využitia prostriedkov, ktoré má každý k dispozícii. Nehovorím, samozrejme, že máme právo očakávať zázračné poskytnutie intelektuálnych darov, ale hovorím, že keď sa raz človek obráti k Bohu, jeho pokrok vo svätosti bude do značnej miery v súlade s tým, ako usilovne používa Bohom dané prostriedky. A s istotou tvrdím, že hlavným prostriedkom, skrze ktorý sa väčšina veriacich stáva veľkými v Kristovej cirkvi, je zvyk usilovnej súkromnej modlitby.

Modlitba je mocná

Pozri sa na životy najjasnejších a najlepších Božích služobníkov, či už v Biblii, alebo inde. Pozri, čo sa píše o Mojžišovi, Dávidovi, Danielovi a Pavlovi. Všimni si, čo je zaznamenané o Lutherovi, Bradfordovi a reformátoroch. Všimni si súkromné modlitby Whitefielda, Cecila, Venna, Bickerstetha a M’Cheynea. Povedz mi o jednom z tohto zbožného spoločenstva svätých a martýrov, ktorého najvýraznejším znakom nebolo, že to bol muž modlitby. Spoľahni sa na to — modlitba je mocná.

Modlitba prináša čerstvé a pokračujúce vyliatia Ducha. On jediný začína dielo milosti v srdci človeka. On jediný ho môže rozvíjať a zaručiť, aby prosperovalo. Dobrý Duch ale miluje, keď prosíme. A tí, ktorí najviac prosia, budú mať najviac z Jeho vplyvu.

Modlitba je najistejším prostriedkom proti diablovi a sužujúcim hriechom. Hriech nikdy neobstojí, keď sa proti nemu horlivo modlíme. Diabol nad nami nikdy nebude dlho vládnuť, keď prosíme Pána, aby ho vyhnal. Potom teda ale musíme predložiť všetky naše záležitosti pred nebeského Lekára, ak nám má poskytnúť každodennú úľavu.