Tichá sila obyčajných pobožností

Každý verný čitateľ Biblie vie, že veľakrát pobožnosti nie sú sprevádzané ohňostrojom. Môžeme zostať osamote, požiadať Boha o pomoc, pozorne čítať a potom vstať a cítiť sa — normálne. Čas, ktorý trávime nad živým, aktívnym a inšpiratívnym Božím slovom, nám pripadá úplne obyčajný.

A tento pocit obyčajnosti niekedy prichádza ako výsledok našej neschopnosti vidieť slávu. Mám pochopenie pre tých učeníkov na ceste do Emauz, ktorým Ježiš povedal: „Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci!“ (L 24:25) Boh nás zachránil pred nerozumnosťou a lenivosťou sŕdc, ktoré tak často zatvárajú naše oči pred svetlom Jeho zjavenia.

„Božia milosť na nás niekedy dopadá ako svetlo a inokedy padá ako rosa.“

Príčina však nie vždy spočíva v nás. Ak čítame Bibliu správne, mali by sme očakávať mnohé rána obyčajných pobožností: pobožnosti, ktoré neiskria nadhľadom alebo priamou aplikáciou do života, a aj napriek tomu sú pre nás dobré. Rovnako ako väčšina jedál je obyčajná, ale výživná, a ako väčšina rozhovorov s priateľmi je obyčajná, ale aj tak prehlbuje priateľstvo, tak aj väčšina pobožností je obyčajná, no aj tak v nás stále rastie milosť a poznanie Ježiša Krista.

Nasýtení Písmom

Ako nový kresťan na vysokej škole som nosil vo vrecku balík kartičiek s veršami na zapamätanie. Na jednej z prvých kariet som našiel 2. Tim 3:16: „Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti.“ Ľahko som uveril Pavlovým slovám, pretože som na vlastnej koži pocítil úžitok z kníh ako Evanjelium podľa Jána, List Rímskym, Filipským a Jakuba. Vtedy som si však neuvedomil, že Pavol by mal na mysli dosť odlišné pasáže — pasáže, v ktorých som sa snažil nájsť (a stále sa o to snažím) rovnaké povzbudenie.

Zamyslite sa, napríklad, nad niektorým Bohom vdýchnutým prospešným Slovom, ktoré mal Pavol na mysli, keď napísal Druhý list Timoteovi:

• Šalamúnova diskusia o múdrosti v Prísloviach 2:6 (2. Tim 2:7)
• Izaiášovo proroctvo o základnom kameni v Izaiášovi 28:16 (2. Tim 2:19)
• Príbeh o Kórachovej vzbure v 4. knihe Mojžišovej 16 (2. Tim 2:19)
• Správa o egyptských čarodejníkoch v 2. knihe Mojžišovej 7:9 (2. Tim 3:8)

Málokto z nás by sa ponoril do týchto pasáží pre rýchle poučenie. Málokto z nás by ich ponúkol ako prvý príklad Božieho prospešného Slova. Mnohí z nás, keď narazia na takéto stránky Biblie, sa po ich prečítaní necítia zmenení ani inšpirovaní — ale obyčajní.

Môžeme sa snažiť takýmto zážitkom vyhnúť tak, že zostaneme bezpečne v tých častiach Písma, kde sme najsilnejšie pocítili Boží dych. A napriek tomu, ak nechceme, aby bola naša duša iba posypaná, ale presiaknutá Božím Slovom, našou jedinou možnosťou je trpezlivo pokračovať v zoznamovaní s pasážami, ktoré sa nám zdajú nejasné. Také, ktoré keď si prečítame prvý, druhý alebo piatykrát, a potom sa cítime celkom obyčajne, ale ktoré zároveň pomaly odhaľujú rozsah Božej slávy a robia nás „múdrymi na spasenie vierou v Krista Ježiša“ (2. Tim 3:15).

Pobožnosť bez zamyslenia

Možno naša netrpezlivosť so všednými pobožnosťami pochádza z očakávania, že denné čítanie by malo byť ako denné zamyslenia. Každodenné zamyslenia zhromažďujú čítanie na mesiac alebo rok, z ktorých každé má povzbudiť myslenie a život podľa Boha. A tie najlepšie z nich to robia celkom dobre.

Denné zamyslenia majú v živote kresťana svoje miesto. (Musel by som zahodiť knihu od Charlesa Spurgeona — Morning and Evening, ak by som si myslel niečo iné). No musíme si zapamätať, že keď nám Boh daroval Písmo, nemal v úmysle dať nám typické denné zamyslenia. Ak by to mal v úmysle, kronikár by nás možno ušetril svojho rodokmeňa, Ezechiel by možno vynechal svoj rozšírený opis chrámu a autor Listu Židom by mohol vynechať Melchizedeka.

Ak je denné zamyslenie ako fotoalbum, pričom každá strana ponúka samostatný obraz slávy, samotné Písmo je ako nástenná maľba, a jej každodenné čítanie predstavuje iba kúsok celku. Niektoré dni nachádzame centimeter presvetlený slávou, možno Žalm 23 alebo Rímskym 8. Inokedy sa pred nami objavuje temný obraz, keď čítame proroctvá alebo Knihu sudcov. V iné dni zas nachádzame pasáž, ktorá nás mätie a ktorú by sme nikdy nenašli pri denných zamysleniach.

Postupom času však porozumieme sláve na tejto maľbe, a to by sa snímke nikdy nepodarilo: špirála jasu a tmy, jasnosti a nejasnosti, ktorá sa spája v majstrovské dielo. A v tých dňoch si nebudeme želať, aby sme zostali bezpečne pri snímkach slávy.

Milosť ako rosa

Len ťažko môžeme hodnotiť zmysel našich denných pobožností, ak budeme brať do úvahy len akýkoľvek jeden deň sám osebe. Počiatočné dojmy môžu v skutočnosti klamať. Dynamické pobožnosti nie vždy vedú k duchovnému rastu a obyčajné pobožnosti často prinášajú viac ovocia ako by sme očakávali. J. C. Ryle raz povedal:

„Nemyslite si, že vám Biblia neprináša nič dobré len preto, že to dobré nevidíte zo dňa na deň. Najväčšie výsledky nie sú v žiadnom prípade tie, ktoré robia najväčší hluk a sú najľahšie pozorovateľné. Najväčšie výsledky sú často tiché, nenápadné a ťažko pozorovateľné v čase ich tvorenia. Zamyslite sa nad vplyvom Mesiaca na Zem a vzduchu na ľudské pľúca. Spomeňte si, ako ticho padá rosa a ako nenápadne rastie tráva. Pri čítaní Biblie sa toho môže diať vo vašej duši oveľa viac, ako si myslíte.“

„Obyčajná pobožnosť nie je nepriateľom. Rovnako ako manna na púšti, aj tú nám dal Boh.“

Božia milosť na nás niekedy dopadá ako svetlo a inokedy padá ako rosa. Počas niektorých pobožností nás Boh umiestni do skalnej štrbiny a umožňuje nám zachytiť okraj Jeho slávy, keď prechádza okolo (2. M 33:18–23). Počas ďalších nás zas zahaľuje do tmy, aby sme nevideli (Iz 50:10). Ak však budeme čítať Písmo trpezlivo a verne, a nebudeme dôverovať len vlastnej múdrosti, ale prosiť o Božiu múdrosť, potom Božia milosť, aj keď je možno v danom okamihu skrytá, v pravý čas odhalí to, ako funguje v tichosti.

Niekedy potom urobíme dobre, ak sa pri svojich ranných pobožnostiach nebudeme pýtať: „Aké som mal pocity?“ ale „Aké výsledky to prinieslo?“ Bez ohľadu na to, čo v dané ráno cítim, budem si viac vážiť Kristovu mnohostrannú slávu? Robí ma Božie Slovo svätejším manželom, manželkou, bratom, sestrou, priateľom? Rastie moja pripravenosť na každú dobrú prácu (2. Tim 3:17)?

Manna a mlieko

Obyčajné pobožnosti, samozrejme, nie sú dokonalé. Nedúfame v to, že sa nás po čítaní Biblie nič nedotkne — alebo čo je horšie, že zostaneme zmätení. Skôr dúfame v to, že „uvidíme zázraky Tvojho zákona“ (Ž 119:18) a odídeme plní chvály. Ale ak nemáme túto nádej, potom sme z toho nešťastní.

Ani obyčajná pobožnosť však nie je nepriateľom. Rovnako ako manna na púšti, aj tú nám dal Boh. Tiež nám dáva výživu a posilňuje nás, aj keď to nie je také zjavné. Ak budeme trpezlivo a verne jesť jedlo, ktoré Boh poskytuje, všedné dni nám prinesú mlieko a med, ktoré túžime opäť ochutnať.

A medzitým, aké dobré je pre nás prísť späť k Bohu, vediac oveľa lepšie ako kedykoľvek predtým, že ak chceme vôbec vidieť, On nám musí dať zrak. Aké dobré je spievať so žalmistom: „Ako oči služobníkov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobnice na ruku jej panej, tak naše oči hľadia na Hospodina, nášho Boha, kým sa nad nami nezmiluje“ (Ž 123:2). Ak sa nevzdáme, v správnom Božom načasovaní, nás výklad Jeho slova osvieti (Ž 119:130).