Tri tipy ako byť priateľom hriešnikov

Volali Ho tak, pretože to bola pravda. Bol priateľom hriešnikov. Sám Ježiš povedal, že neprišiel kvôli zdravým, ale kvôli chorým. „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa.“ (Lukáš 5:31–32).

Tak, ako prijímal deti, čo ostatní považovali za neprístojné, prijímal aj hriešnikov, ktorých iní odmietali (Matúš 19:14; Lukáš 7:37–39). Hľadel na nich tak, ako na bohatého mládenca, o ktorom píše Marek, a miloval ich (Marek 10:21). Súcitil s nimi a najslávnejším zo všetkého bolo, že používal svoju moc na vyslovenie tých úžasných slov: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Lukáš 7:48)

Toto všetko je pre nás veľmi dôležité, pretože my kresťania žijeme svoje životy podľa Ježišovho príkladu. On nás poslal do tohto sveta s rovnakým poverením v Duchu Svätom. (Ján 20:21–22)

Ak bol Ježiš priateľom hriešnikov, my by sme mali byť tiež — nejako, nejakým spôsobom. A ihneď sa môžeme posunúť do oveľa väčšej diskusie o kresťanoch a kultúre a o tom všetkom. Ale namiesto tohto smerovania sa poďme na chvíľu rozprávať len o priateľstve. Priateľstvo, ktoré neexistuje bez následkov, je praktickejšie a dôležitejšie ako to, aké postavenie má cirkev v spoločnosti. A tak sa z tohto hľadiska pozrime na tri tipy, ako byť priateľom hriešnikov.

1. Nemajte problém s ľuďmi na okraji spoločnosti

Tak ako Ježiš, ani my by sme nemali mať problém s ľuďmi na okraji spoločnosti. Nebojte sa stýkať s ľuďmi na okraji spoločnosti, s chudobnými a núdznymi — s tými, ktorí sú tak často v spoločnosti prehliadaní. (Lukáš 7:22) Choďte tam. Buďte s týmito ľuďmi. Slúžte im. Učte sa od nich. A nebojte sa myšlienky, že aj vy ste na okraji spoločnosti (Matúš 19:6–9) alebo nepokrokoví alebo nevyvíjajúci sa alebo proti modernej sexualite — čokoľvek sa v dnešnej dobe hovorí o kresťanoch. Pravdou je, že mnohí naši susedia najmä v rámci miest, si myslia že sme čudní alebo hlúpi, úzkoprsí, posudzujúci alebo len jednoducho bez kontaktu s novým nekresťanským svetom.

Všeobecné presvedčenie o kresťanskej morálke ako staromódnej a negatívne vplývajúcej na vývoj osobnosti (Američana) bude pretrvávať. Často sa bude stávať, či už v kaviarni, na ceste alebo v divadle, že my tam budeme jediní, ktorí si nemyslia, že „manželstvo“ rovnakého pohlavia je najúžasnejšia vec na svete. Množstvo tých, ktorí zdieľajú naše presvedčenia alebo sú ochotní počúvať, sa môže zmenšovať. Ale to je naozaj v poriadku. Naše poslanie nepretrváva na základe súhlasu spoločnosti.

2. Cieľom je láska, nie popularita

Musíme to zdôrazniť. Cieľom nášho poverenia je láska, nie popularita. (1. Tim 1:5) Ježiš neustále hneval predstavených spoločnosti. A oni vedeli, že Jeho učenie je v rozpore s ich učením a tak namiesto toho, aby Ho tolerovali, snažili sa Ho umlčať. (Marek 12:12) „Keď pána domu nazývali Belzebúbom, o čo skôr jeho domácich!“ (Matúš 10:25)

Ježiš nebol obľúbený. Nezabudni, oni Ho ukrižovali. Vrchnosť aj ľud. A popri Ježišovej zlej reputácii neexistovalo nič, čím by si u ľudí získal popularitu. „Majstre, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka… “ (Marek 12:14) To znamená, že Ježiš nedovolil, aby pocity ľudí ovplyvňovali Jeho posolstvo. Alebo návštevnosť stránky, alebo predajnosť knihy.

Toto všetko je pre nás veľmi dôležité, pretože my kresťania žijeme svoje životy podľa Ježišovho príkladu. On nás poslal do tohto sveta s rovnakým poverením v Duchu Svätom.

V určitom slova zmysle, ide o ignorovanie toho, čo si myslia tí, ktorí sú mimo cirkvi, ale nejde len o to. V apoštolskom liste Pavol poukazuje na to, že biskup musí mať okrem iných vlastností „aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo cirkvi“ (1. Tim 3:7). Ako píše David Mathis, zaujímame sa o to, čo si myslia druhí, lebo aj Boh sa o to zaujíma. Napokon, my chceme, aby sa z nekresťanov stali kresťania. „Ježiš neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil (Marek 10:45) a to isté platí aj pre nás. Sme tu preto, aby sme slúžili, nie aby sme boli rozmaznávaní. Aby sme milovali, nie aby nám tlieskali. Žehnali, a nie aby si nás všímali. A tak, mali by sme sa starať o našu povesť — slúžiť, milovať a žehnať— ale to neznamená snažiť sa, aby nás mal každý rád. Mať rešpekt je jedna vec, ale snažiť sa, aby všetci boli našimi priateľmi, je druhá vec.

3. Pracujme s evanjeliom

To znamená, že prvá a najdôležitejšia vec, ktorú by sme mohli povedať je, že Ježiš je Pán. On je Kráľom vesmíru, žije a panuje vo svojej láske a milosti a prikazuje všetkým ľuďom aby činili pokánie a navrátili sa k Nemu. Toto je úžasná zvesť a zároveň je kontroverzná. Ak tomu veríme a hovoríme o tom, niektorí hriešnici nebudú chcieť byť našimi priateľmi. Napriek tomu, je to stále dobrá správa. Pravda je stále pôsobivá. Jej nádhera sa nikdy nezmenší.

V knihe Center Church Tim Keller zachytil niekoľko najpraktickejších spôsobov ako by sme mohli použiť evanjelium v priateľstve s hriešnikmi. Simon Gathercole vysvetľuje evanjelium ako Ježišove vtelenie, premenenie a vzkriesenie a opierajúc sa o toto vysvetlenie, Keller uvažuje o tom, ako evanjelium ovplyvňuje naše životy z troch hľadísk Tieto hľadiská pomenoval ako hľadisko „hore nohami“, „zvnútra von“ a „vpred a späť“ — všetky v protiklade so spôsobom myslenia tohto sveta (46–48). Hľadisko „hore nohami“ je zakorenené v najslávnejšej a pokorujúcej udalosti v histórii. Boh sa stal človekom. Trpel a zomrel. Naše poslanie a životy sú poznačené touto nesmiernou obetou. Hľadisko „zvnútra von“ ukazuje na dôležité dielo, ktoré Ježiš urobil, keď bol pribitý na kríž namiesto nás. Zomrel za nás, hriešnikov a vstúpil na nebesá, aby nás prijal a priviedol k Bohu a to nie pre naše zásluhy, ale jedine z milosti. Jeho milosť je bezpodmienečná. Boh „plytvá“ milosťou na najhorších hriešnikov aj farizejov, uisťujúc nás o Jeho milosti. A hľadisko „vpred a späť“ — Ježiš nám svojím víťazstvom nad smrťou pripomína, že sme určení pre iný, lepší svet. Nebo bude na zemi, ale ešte nie teraz. Bude stvorený úplne nový svet, ale zatiaľ stále pracujeme a čakáme, milujeme stratených a hovoríme Boží príbeh.

Keď tieto pravdy ovplyvnia naše životy a vzťahy, budeme nasledovať nášho Spasiteľa. Keď tento úžasný zázrak ovplyvní to, ako sa my omilostení, pozeráme na tých, ktorí ešte nie sú zachránení, len vtedy sa staneme dobrými priateľmi hriešnikov. Rovnako ako ten pravý a najlepší „priateľ hriešnikov“.