Tvoj hriech začína pocitom nedostatku

Čo sa týka nášho boja s hriechom, musíme poznať oboch — aj seba, aj protivníka. Náš protivník, satan, je zlovestne aktívny v našom boji s hriechom (1. Pt 5:8). Pokúša, podvádza, klame a ničí.

Ale čo by sme mohli povedať o našom vzťahu k hriechu? Spojenie medzi tým, ako koná satan a ako konáme my, je dôkladne zachytené v Biblii. Satan naplnil Ananiášove srdce lžou voči Duchu Svätému (Sk 5:3). Satan môže pokúšať v dôsledku nedostatku sebakontroly (1. K 7:5). Satan nás môže oklamať a vedie tým naše myšlienky k bludu (1. K 11:3).

Ako funguje toto prepojenie medzi satanovým pokúšaním a našimi činmi? Ak chceme pochopiť samých seba a stratégiu nášho protivníka, musíme si odpovedať na túto otázku.

Túžba predchádza pokušeniu

Zrejme najlepší spôsob, ako porozumieť tomu, ako funguje pokušenie a naše následné činy, je v Jakubovi 1:14: „Každý človek je v pokušení, keď je lákaný a priťahovaný svojimi vlastnými túžbami.“ Zatiaľ čo sústredenie na seba samého, namiesto sústredenia na protivníka ťa môže prekvapiť, Jakub vyučuje dôležitý fakt o tom, ako funguje hriech. Hovorí, že túžba predchádza pokušeniu. Nie je to o samotnom pokušení, ale o určitej túžbe nášho srdca, ktorá nás vedie k hriechu (Jk 4:1–2). 

Nie si v pokušení urobiť niečo, po čom netúžiš. Nemôžem ťa pokúšať zjesť plnú misku štrku. Nezáleží na tom, ako oduševnene by som ti ňou mával pred tvárou a ako veľmi by som ťa presviedčal sladkými rečami o jeho úžasnej chuti a dokonalom zložení. Jednoducho by to pre teba nebolo vôbec pokušením. Prečo? Pretože netúžiš po jedení štrku.

Skutočne pokúšaní môžeme byť len tým, po čom túžime. V tom prípade pokušenie nie je niečo, čo sa nám stane, ale je to niečo, čo sa deje priamo v nás. Ako Jakub hovorí, naše vlastné túžby nás lákajú a priťahujú do hriechu. Naše túžby sú naším hlavným pokušiteľom. Toto by malo byť niečo, čo nás poriadne zobudí. Spôsob, ako bojovať proti hriechu, nie je, že sa budeme snažiť odolať pokušeniu. Najefektívnejším spôsobom, ako bojovať s hriechom, je zmena našich túžob.

Odkiaľ pochádzajú túžby

Aby sme boli schopní meniť naše túžby, musíme najprv vedieť, odkiaľ pochádzajú. Túžba môže existovať, iba ak nám niečo chýba. Túžby sa rodia z určitej potreby, relatívnej alebo skutočnej, ktorú chceme uspokojiť (1. M 3:6). Túžime po jedle práve vtedy, keď je náš žalúdok prázdny. Túžime po teple, keď nám je zima. Túžby sa rodia z určitej potreby.

Z toho vyplýva, že hriešne túžby musia tiež vychádzať z pocitu, že nám niečo chýba. Prečo by niekto zneužíval alebo týral iného človeka? Pretože mu chýba pocit moci a autority. Prečo by niekto trávil toľko času v práci, že by to išlo na úkor jeho rodiny? Pretože mu chýba pocit užitočnosti a dostatočného úspechu. Prečo by niekto podvádzal svojho/svoju manžela/ku? Pretože im chýba pocit naplnenia. Pokušenie je ponuka, ktorú poskytuje hriech našim túžbam. Ponúka naplnenie miest, ktoré sú prázdne.

Ale prečo si vyberáme hriech, aby zaplnil tieto prázdne miesta, namiesto toho aby sme ich zapĺňali niečím lepším? Prečo by sme robili niečo, pred čím nás Izaiáš 55:2 jasne varuje: „Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlieb, a vašu robotu za to, čo nezasýti?“ Odpoveď je koreňom každého hriechu.

Každý hriech pochádza z nevery

Nevera je koreňom každého hriechu (R 14:23). Vyberáme si hriech, aby zaplnil prázdne miesta v našom živote, pretože neveríme, že Boh je schopný to miesto zaplniť sebou samým. Ježiš nás učí tento princíp v Reči na vrchu. Hovorí, že sme ustarostení preto, lebo neveríme, kým je Boh pre nás. Ježiš nám ukazuje, že keďže sa Boh stará o nebeské vtáky a poľné ľalie, o to skôr sa postará o nás (Mt 6:25–34).

Keď neveríme týmto pravdám o Božej starostlivosti, hrešíme prostredníctvom našej ustarostenosti. Podľa Ježišovho učenia o ustarostenosti môžeme popísať nasledujúcu reťazovú reakciu, akúsi analógiu medzi nevierou a hriechom:

• Neviera: Neveríme, že sa o nás Boh postará („vy maloverní“).
• Nedostatok: Chýba nám pocit istoty a bezpečia („Čo budeme jesť?“).
• Túžba: Túžime po pocite ochrany a kontroly nad situáciou („Toto všetko zháňajú pohania“).
• Pokušenie: Hriech nás vedie do pokušenia, aby sme veci vzali do vlastných rúk („Nebuďte ustarostení“).
• Hriech: Zbytočne sa strachujeme („Kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo  len o jediný lakeť?“).

Ako bojovať proti hriechu

Takže, ako nám môže poznanie seba samého a poznanie nášho nepriateľa pomôcť v boji s hriechom? Ak chceme bojovať proti hriechu, musíme najskôr zmeniť to, čomu veríme. 

Porozmýšľajme nad hriechom ustarostenosti, o ktorom Ježiš rozprával. Ako môžeme prestať byť ustarostení? No, nie je to iba o tom, že odmietneme pokušenie. Je to o zmene pohľadu na Božiu starostlivosť o nás. Pamätajme, že keďže sa Boh stará o „nebeské vtáky“ (Mt 6:26) a „poľné ľalie“ (Mt 6:28), postará sa omnoho skôr o nás, ktorí sme „oveľa viac“ ako ony (Mt 6:26). Nebojujeme proti ustarostenosti tým, že prestaneme byť ustarostení. Bojujeme proti nej tým, že „hľadáme najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť,“ vediac, že „toto všetko sa nám pridá“ (Mt 6:33).

Čím viac veríme tomu, kým sa pre nás Boh stal v Kristovi, tým viac mu dovolíme zaplniť miesta v našom vnútri, ktoré sú prázdne. Keď sa v nás toto deje, Duch Svätý vytvára v našich srdciach nové túžby (R 8:1–11). Tieto nové túžby hasia moc pokušenia, vedú nás ďalej od hriechu a bližšie ku svätosti.