Tvoj zbor potrebuje tvoj spev

Chvály môžu polarizovať. Pre niektorých ľudí je spievanie najobľúbenejšou súčasťou spoločenstva. Iní zas prídu radšej v nedeľu ráno, presne vtedy, keď kapela končí a začína kázeň. Ak patríš do druhej skupiny, možno si si príliš istý svojou neschopnosťou trafiť tón, alebo sa nestotožňuješ so štýlom hudby, ktorú vyberá hipsterský vedúci vášho zboru.

Nech je tvoj dôvod akýkoľvek, chcem, aby si počul, že tvoj zbor trpí, ak si ticho.

Dostaň to do srdca

Biblia je plná spevu a piesní. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by božský prejav Boha, ktorým stvoril svet, znel skôr ako pieseň než ako výklad. Prvé Adamove slová Eve sú krásne poetické (1. M 2:23). Najväčšia kniha Biblie je zbierkou piesní. Minimálne raz Pavol citoval alebo tvoril niečo, čo vyzerá ako raná kresťanská hymna (Kol 1:15–20). Aj sám Ježiš spieval (Mt 26:30, Mk 14:26).

Mal na to dobrý dôvod: spev výnimočne zamestnáva našu hlavu a srdce, náš intelekt a náklonnosť. Presne to vraví Pavol v Liste Kolosenským 3:16, kde spája „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato“ so „žalmami, hymnami, duchovnými piesňami“.

Dobré piesne chytia pravdu, ktorá sa vznáša v našej mysli, a zaboria ju nižšie, aby prebývala v našom srdci.

„Keď sa život rúca, tvoj spev sa stáva silným svedectvom vernosti Boha.“

Silu spevu zažívame v piesňach, akou je slávna Je to v poriadku od Horatia Spafforda. Keď spievame tretiu strofu, cítime vážnosť verša: „Môj hriech, och, blaženosť Jeho slávnej myšlienky, môj hriech, nie časť z neho, ale celý… “ No zrazu molová časť prvej polovice strofy dáva cestu jasným durovým akordom druhej polovice a my sebaisto vyhlasujeme: „… je pribitý na kríži a nenesiem ho viac: chváľ Pána, chváľ Pána, ó moja duša!“ Pri speve cítime, ako nám hudba pozdvihuje srdcia, aby sa vznášali spolu so slávou tejto pravdy.

Samozrejme, že by sme mohli tento text len hovoriť, a pravda v ňom by nás stále mala viesť k uctievaniu, ale prvky rytmu a melódie chytajú našu náklonnosť spôsobom, ktorý mení a ktorý nie je typický pre samotnú reč.

Vyučuj a napomínaj

Spev v spoločenstve nie je len o tebe a zapájaní tvojich emócií. Je za tým aj niečo viac. „Vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa… “ káže Pavol v Liste Kolosenským 3:16 a naznačuje, že chvály sú jedným zo spôsobov, ako tak robiť. V Liste Efezským 5:19 to už hovorí priamo, keď vraví zboru: „hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach.“

Spev je nevyhnutý pre osvetu cirkvi. Nestačí, že spieva pár ľudí. Pavol vraví priamo tebe, aby si spieval pre dobro svojich bratov a sestier. Aké dobro však prináša zboru tvoj spev? Predovšetkým keď tvoj spev znie ako zavýjanie psa? Sila tvojej účasti na chválach nie je v kvalite tvojho tónu, ale vo svedectve tvojho hlasu o Božej vernosti. Tvoja účasť pre všetkých okolo znamená, že miluješ Ježiša a veríš Jeho evanjeliu. Keď spievaš so srdcom „Čo dokáže zmyť môj hriech? Nič, len krv Kristova!“ vyzývaš tých okolo seba, aby sa pridržiavali tejto vzácnej pravdy. Spievaním o hriechu a spasení vedieš svoj zbor, manželku, deti, priateľov a susedov pravdou z evanjelia.

Vyznaj Jeho vernosť

Čo ak sa na to necítiš? Keď je tvoja duša skleslá a tvoja viera malá? Práve v tom čase potrebuje zbor tvoj hlas najviac.

„Dobré piesne chytia pravdu, ktorá sa vznáša v našej mysli, a zaboria ju nižšie, aby prebývala v našom srdci.“

Evanjelium je všetkým na očiach práve v našej slabosti. Keď sa ti darí, keď ide život ako po masle, mal by si spievať, no ak to robíš, nie je to pre nikoho prekvapením. Prekvapením by bolo, ak by sa ti darilo, a nespieval by si.

Keď sa ti ale život rúca a skúšky ohrozujú tvoju istotu, vtedy sa tvoj spev stáva mocným svedectvom vernosti Boha.

Možno sú pri speve na pódiu tí najvýznamnejší vedúci z tvojho zboru. Tí najvýznamnejší vedúci ale nemusia byť vždy zároveň tými najsilnejšími vedúcimi. Ako pastor som zistil, že v skutočnosti tých najsilnejších vedúcich chvál nájdeme takmer vždy v laviciach:

• Matka, ktorá deň predtým potratila, no spieva cez slzy: „Iba v Kristovi nájdem svoju nádej, je mojím svetlom, mojou silou, mojou piesňou.“
• Šikovný mladík, ktorého kvôli jeho kresťanským názorom na sexualitu vyhodili v piatok z vysnívanej práce a ktorý v nedeľu príde a spieva na plné hrdlo: „Aký pevný základ, svätí Pána, je položený pre tvoju vieru v Jeho znamenité slovo.“
• Rozvedená žena bojujúca s osamelosťou a depresiou, ktorá vyhlasuje: „Ježiš, Ježiš, ako len Mu verím, dokazujem Mu to znovu a znovu.“
• 76-roční manželia, ktorí nedávno pochovali svoju najmladšiu dcéru a dve vnučky, no stále sedia v nedeľu v druhej lavici, presne tak ako posledných štyridsať rokov a spievajú: „Bude ma pevne držať. Bude ma pevne držať. Bude ma pevne držať, pretože môj Spasiteľ ma miluje. Bude ma pevne držať.“

Spev týchto ľudí dokáže popohnať moju vieru tak ako akákoľvek kázeň. Ich prehlásenie vernosti Boha ich účasťou na chválach ma núti milovať pravdu, ktorú spievame s náklonnosťou, ktorú by som nikdy nenašiel, ak by som spieval sám. Piesne trpiacich svätých dávajú život mojej duši.

Takže keď tento víkend začne hrať hudba, nepodceňuj, čo sa deje počas tvojho spevu. Zapájaš svoje srdce, učíš tých okolo teba (a oni učia teba) a deklaruješ Božiu vernosť. Ten jednoduchý čin, keď pozdvihneš svoj hlas v nedeľu, môže byť tým najdôležitejším spôsobom tvojej služby pre zbor.