Únik pred každým pokušením

Ak ste dosť starý na to, aby ste toto čítali, ste skúseným veteránom hriešneho pokušenia, s ktorým sa stretávate každý deň svojho života, odkedy ste začali rozlišovať dobré od zlého. Ako skúsený veterán určite budete súhlasiť, že potrebujeme všetku pomoc, ktorú môžeme dostať, keď v nás začne vrieť hriešny hnev alebo keď zistíme, že nás oči ťahajú k zakázanej túžbe, alebo keď oddať sa lenivosti vyzerá veľmi lákavo, alebo keď nás nejaký ľadový strach zo smrti ťahá preč od viery (o tom viac o chvíľu).

Dobrou správou je, že máme k dispozícii silnú pomoc: Ježiš je „milosrdným a verným veľkňazom“ a „môže pomáhať pokúšaným“ (Žid 2:17–18). Mohli by sme povedať, že je milosrdne ochotný a vždy schopný nám pomôcť.

Čo to však presne znamená? Ako nám Ježišova služba ako nášho veľkňaza pomáha vo chvíľach pokušenia?

Ako nám pomáha náš veľkňaz

V Liste Židom sa touto otázkou zaoberá autor v časti 2:14–18:

„A pretože deti majú účasť na krvi a mäse, aj On sám mal účasť na nich, a to preto, aby smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla, a aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život. Lebo skutočne neujíma sa anjelov, ale potomkov Abrahámových. Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu; lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným.“

Pozrime sa na tri základné spôsoby, ktorými tento text vysvetľuje, ako nám Ježiš ako náš veľkňaz pomáha v pokušení.

1. On nás robí Abrahámovým potomstvom

Po prvé, náš milosrdný a verný veľkňaz „ujíma sa Abrahámovho potomstva“ (Žid 2:16).

Nový zákon jasne hovorí, že Abrahámovo potomstvo nie je predovšetkým jeho genetické potomstvo, ale tí „čo sú z viery Abraháma“ (R 4:16). Môže to znieť jednoducho, ale od Ježiša si to vyžadovalo vážnu veľkňazskú prácu.

Ježiš „sa vo všetkom musel stať podobným bratom,“ aby mohol:

1. dokonale poslúchať svojho Otca v našom mene a 

2. obetovať sa „raz navždy“ (Žid 7:27), aby „odpykal za hriechy ľudu“ (Žid 2:17). A tým „zboril priehradný múr, nepriateľstvo“ medzi židmi a pohanmi, „aby tak z dvoch stvoril v sebe jedného, nového človeka“ (Ef 2:14–15). Teraz sú všetky Božie večné zmluvné prisľúbenia zahrnuté v novej zmluve — lepšej zmluve, ktorú sprostredkúva náš veľkňaz (Žid 8:6) –, preto sa vzťahujú na všetkých, ktorí sú v Kristovi. V Kristovi teda Boh naplnil svoj prísľub Abrahámovi, že „v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme“ (1. M 12:3).

Ježiš nám verne pomáha, pretože nám milosrdne umožnil stať sa Abrahámovým potomstvom, vďaka čomu môžeme využiť všetky Božie zasľúbenia proti pokušeniu, pretože „v Ňom sú všetky; áno“ pre nás (2. K 1:20). Strach zo smrti poskytuje niekoľko príkladov, ako to funguje.

2. Oslobodzuje nás od strachu zo smrti

Po druhé, náš milosrdný a verný veľkňaz mal účasť na „krvi a mäse… aby smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla, a aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život“ (Žid 2:14–15).

Strach zo smrti je bránou, cez ktorú do nás vchádzajú najrôznejšie pokušenia, aby nás zotročili. Tento strach sa prejavuje na dvoch úrovniach. Prvou je vedomie našej smrteľnosti. Všetci sa bojíme smrti. Naša túžba žiť a nezomrieť nie je sama osebe hriešna, rovnako ako nebola hriešna pre Ježiša. Diabol však vie, ako využiť náš inštinktívny strach zo smrti.

Satan nás často pokúša opačným spôsobom, ako pokúšal Adama a Evu. Teraz nám môže povedať: „Určite nebudeš žiť. Večný život je klamstvo a váš život je len para. Preto si radšej vezmite od života čo najviac, kým ho máte.“ Do tej miery, do akej mu uveríme, budeme plytvať neprimeraným množstvom času, energie a peňazí v snahe zmierniť hrozby smrti. A tak možno svoj život orientujeme na to, aby sme čo najviac oddialili smrť tým, že sa budeme usilovať predovšetkým o zachovanie svojho zdravia, namiesto toho, aby sme dôverovali Ježišovmu prísľubu: „ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie… a všetko toto bude vám pridané“ (Mt 6:33). Alebo môžeme uprednostňovať rôzne zážitky a pôžitky zo strachu, že prídeme o život, namiesto toho, aby sme dôverovali Ježišovmu prísľubu, že „kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho“ (Mt 16:25). Alebo sa môžeme pokúšať odvrátiť pozornosť od myšlienky na smrť otupujúcou, banálnou zábavou a posadnutosťou aktuálnymi udalosťami a spormi namiesto toho, aby sme dôverovali Ježišovmu prísľubu, že v ňom nájdeme pokoj, lebo on „premohol svet“ (J 16:33).

Ježiš nám však verne pomáha tým, že sa pre nás milosrdne stane „vzkriesením a životom.“ Tým, ktorí mu uveria, sľubuje život v hojnosti, ktorý sa začína teraz a potrvá až do večnosti (J 11:25; 10:10; 3:16).

„Diabol robí všetko, čo je v jeho silách, aby nás presvedčil, že Ježišovo vykupiteľské dielo nás nezachráni pred vinou za naše hriechy.“

Druhou úrovňou, na ktorej prežívame strach zo smrti, je vedomie našej hriešnosti. S vedomím, že po smrti „príde súd“ (Žid 9:27), keď „každý z nás (Bohu) vydá počet za seba“ (R 14:12), sa môžeme stať zraniteľnými voči lákavému strachu z odsúdenia. Diabol robí všetko, čo je v jeho silách, aby nás presvedčil, že Ježišovo vykupiteľské dielo nás nezachráni pred vinou za naše hriechy, a preto sa nás snaží zotročiť do nekonečného úsilia dosiahnuť našu vlastnú spravodlivosť.

Ježiš je však verný v pomoci, pretože milosrdne odstránil našu vinu za hriech, ktorá je „ostňom smrti,“ tým, že „sám sa stal zlorečenstvom za nás,“ takže teraz môžeme mať vďaka láske „dôveru v deň súdu,“ čím „nám dal víťazstvo“ (1. K 15:56–57; G 3:13; 1. J 4:17).

Na oboch úrovniach je Ježiš milosrdne ochotný a vždy schopný vyslobodiť nás z celoživotného zotročenia strachom zo smrti.

3. Vždy sa za nás prihovára

Po tretie, náš milosrdný a verný veľkňaz „vo všetkom sa musel stať podobným bratom,“ a tak, „tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným“ (Žid 2:17–18).

To znamená, že Ježiš je schopný v milosti „cítiť s našimi slabosťami,“ pretože „bol podobne pokúšaný vo všetkom, (ale) bez hriechu“ (Žid 4:15). A „keďže vždy žije, aby sa prihováral za [nás]“ u Otca, verne nám poskytuje „cestu úniku“ pre každé pokušenie, ktorému čelíme, aby sme ho mohli verne znášať (Žid 7:25; 1. K 10:13).

A aj keď zlyháme a podľahneme pokušeniu, vzhľadom na celý rozsah Ježišovej veľkňazskej služby: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti“ (1. J 1:9). On je verný v pomoci a zároveň milosrdne ochotný odpúšťať.

Pomoc v každom pokušení

Toto je dobrá správa, ktorú máme, keď čelíme pokušeniu: máme k dispozícii obrovskú pomoc. Ježiš, náš veľký veľkňaz, nám túži pomôcť, pretože je milosrdný a súcitný, a je schopný nám pomôcť, pretože je verný vo svojej službe Bohu za nás.

„Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.“ (1. K 10:13)

„Toto je dobrá správa, ktorú máme, keď čelíme pokušeniu: máme k dispozícii obrovskú pomoc.“

Keď sme pokúšaní, Ježiš nám pomáha mať na zreteli skutočný príbeh vykúpenia, aby sme neboli vtiahnutí do skresleného, klamlivého príbehu, ktorý nám hovorí pokušenie. A keď máme tento príbeh na zreteli, objavíme únik, ktorý nám poskytuje náš veľkňaz.

A keď zlyháme a zhrešíme, nemusíme sa utápať v odsúdení (R 8:1–2), ale musíme vyznať svoj hriech, prijať sľúbené odpustenie a opäť sa postaviť na nohy.

Preto, keď sme dnes vystavení pokušeniu: „Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ (Žid 4:16). Pretože náš najvyšší kňaz je milosrdne ochotný a verný v pomoci, ktorú nám zasľúbil.