Urážlivo obyčajné kroky k svätosti

Ale ako sa stávame svätými? Ako sa potkýnajúci, rozptýlení modlitebníci začnú modliť tak, že nebudú chcieť prestať? Ako sa ustarostení naučia uvrhnúť na Boha aj svoje najväčšie starosti? Ako sa pýcha mení na pokorného ducha, apatia k horlivosti za spravodlivosť, lakomstvo k otvorenej ruke, nepokoj k trvalému pokoju? Ako môžeme nielen povedať, ale aj hlboko v našom vnútri cítiť, že Ježiš Kristus je súhrnom všetkého dobrého v živote? Tak, že Ho poznáme, je žiť a zomrieť náš najväčší zisk.

Boh nás učí, ako je v Jeho Slove opísaná svätosť, ale napriek tomu často prehliadame jednu prevládajúcu lekciu: svätosť sa často skrýva v malých veciach.

Urážlivo obyčajné

Uvažujme, napríklad, o tom, ako apoštol Pavol hovorí o hľadaní svätosti v Liste Efezským. V prvých troch kapitolách nám predostiera perspektívu Božej vykupiteľskej lásky. V Kristovi nás Boh vyvolil, odpustil nám a zapečatil nás na večnosť (Ef 1:3–14). Vzkriesil nás z duchovnej smrti a posadil nás s Kristom v nebesiach (Ef 2:1–10). Miloval nás večnou láskou (Ef 3:14–19).

Možno by sme si mysleli, že okamžitá reakcia na takúto lásku by bola rovnako ďalekosiahla. Ale v nasledujúcich troch kapitolách Pavol aplikuje toto evanjelium na obyčajných každodenných malých veciach. Napríklad: Hovorte si navzájom pravdu (Ef 4:15). Zmierte sa rýchlo (Ef 4:26). Pracujte čestne vo svojej práci (Ef 4:28). Zamyslite sa nad svojimi slovami (Ef 4:29). Pestujte láskavosť a nežné srdce (Ef 4:32). Cti Krista, keď si manželka, manžel, dieťa, otec, sluha, majster (Ef 5:22–6:9).

„Ak si v Kristovi, tak ti Boh vložil do srdca túžbu po svätosti.“

Tieto kroky poslušnosti, hoci sú svojím spôsobom radikálne, len zriedka priťahujú pozornosť davu. Mnoho z nich sa odohráva v ľahko zabudnuteľných chvíľach a zastrčených miestach. Mohli by sme povedať s Gustafom Wingrenom: „Posvätenie je ukryté v urážlivo bežných úlohách“ (Luther on Vocation, 73). V skutočnosti sú také obyčajné, že by sme ich mohli prehliadnuť, ak by sme im nevenovali pozornosť.

Oči až po okraj zeme

V snahe o svätosť mnohí z nás upadnú do bláznivého omylu: „Rozumný má múdrosť pred sebou, ale oči blázna blúdia až po okraji zeme“ (Pr 17:24). Blázon sa môže pozerať do diaľky s úžasným vnímaním — a zakopnúť o skalu pri nohách. Aj my sa môžeme tak zaujímať o veľké kroky poslušnosti, ktoré dúfame, že urobíme v budúcnosti, až nám chýbajú „urážlivo obyčajné“ kroky priamo pred nami.

Niekto môže snívať o tom, že sa jedného dňa obetuje za manželku a deti, a medzitým sa mu nepodarí urobiť si prácu. Nádejný misionár sa môže modliť, aby jedného dňa založil zbor medzi nezasiahnutými, a pritom zanedbával svoju malú skupinku. Postgraduálny študent sa môže usilovať o to, aby jedného dňa začal neziskovku, a napriek tomu sa vo svojej práci ako pokladník správa nezodpovedne. Mladý kresťan chce zostať v budúcich skúškach neotrasiteľný, a napriek tomu sa teraz sťažuje pre špinavý riad svojho spolubývajúceho.

V každom prípade sa zajtrajšia poslušnosť stala nepriateľom dnešnej. Šalamún nám hovorí, že alternatívou je stať sa bystrým ako ten, kto „má múdrosť pred sebou“ (Pr 17:24). A nasmerovanie našich tvárí na múdrosť bude v prvom rade znamenať nasmerovanie našich tvárí na dnešný deň: dnešné povinnosti, dnešné bremená, dnešné rozhovory, dnešné spôsoby milosti — aj keď sa môžu zdať maličkosťami.

Múdri vedia, že kresťan sa stáva svätým, podobne ako sa stáva katedrála vysokou: jeden kameň po druhom. A kamene sú urážlivo bežnými vecami.

Čokoľvek, čo robíš

Snaha o svätosť je potom zároveň jednoduchšia aj ťažšia, ako si mnohí z nás dokážu predstaviť: jednoduchšia, pretože náš rast v milosti sa často stáva postupne, vždy o jeden malý krok. Ťažšia, pretože posvätenie teraz preniklo do celého života. Svätosť sa skrýva v urážlivo bežných úlohách a tieto úlohy sú všade okolo nás.

Pavol hovorí Kolosenským: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ (Kol 3:17). Naša duchovná zrelosť spočíva v týchto dvoch slovách — čo a všetko. Poslúchajte Boha nielen vo viditeľných veciach, ale aj v neviditeľných, a to nielen vo výnimočných, ale aj vo všedných, nielen v krízových chvíľach života, ale aj v zdanlivo náhodných chvíľach, ktoré sa objavujú v našich dňoch.

Otázka, ktorú sa musíme každý deň pýtať, nie je to, čo by nás Boh mohol donútiť urobiť za desať rokov, ale skôr: „Budem poslúchať Boha teraz, v tomto okamihu?“ Zastavím to fantazírovanie hneď na začiatku? Budem sa modliť namiesto toho, aby som si znova skontroloval mobil? Nedovolím svojim očiam druhý pohľad? Budem hovoriť milujúce, ale pravdivé slová?

Ak nás táto myšlienka zastrašuje, mala by nás tiež povzbudiť. Pravda, Pán Ježiš nás v každom okamihu považuje za zodpovedných, neexistuje nič také ako „moje načasovanie“. On je tiež pripravený v každom čase si všimnúť naše mdlé pokusy o poslušnosť a, zázrak zázrakov, byť potešený. Ježišovi neunikne ani najmenší skutok, ktorý bol urobený v Jeho mene, ani pohár studenej vody (Mt 10:42), ale zaznamená si to, a pripraví vhodnú odmenu. To znamená, že „kto dobre robí, prijme odmenu od Pána.“ (Ef 6:8). A za akékoľvek nedostatky, ktoré zostanú v našej poslušnosti (a chyby vždy budú), má dosť milosti, aby ich zakryl.

Začni tam, kde si

Kde teda začína toto hľadanie svätosti? Začína presne tam, kde sme. Vo svojom diele Listy Malcolmovi navrhuje C. S. Lewis: „začni tam, kde si“ ako ponuku k modlitbe. Namiesto toho, aby sme cítili tlak pri začatí každej modlitby „zvolaním toho, čo veríme o Božej dobrote a veľkosti, premýšľaním o stvorení a vykúpení a všetkých požehnaniach tohto života“ (88), zvážte začať v menšom, dokonca aj tam, kde ste: Ďakuj Mu za strom za oknom, raňajky, ktoré si si práve užil, za dieťa vo vedľajšej miestnosti. Lebo, ako píše Lewis: „nebudeme schopní uctievať Boha pri veľkých príležitostiach, ak by sme nemali naučený zvyk robiť to na najnižšej úrovni“ (91).

Podobný princíp platí aj pre našu poslušnosť. „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom“ (L 16:10), Ježiš hovorí. V skutočnosti, až na pár výnimiek, iba tí, ktorí sa najprv naučili byť verní v malom, môžu byť verní aj vo veľkom. Málo je to najlepšie cvičisko pre mnoho.

„Veľmi často sa svätosť skrýva v malých veciach.“

Dôverovať Bohu pri popoludňajších zničených plánoch nás vedie k tomu, aby sme Mu dôverovali pri spáse našich detí. Dávať obetavo s nízkym príjmom nás pripravuje k tomu, aby sme vedeli dávať, aj keď budeme mať dobrý plat. Hovoriť o Ježišovi bez hanby pred susedom nás pripraví na deň, keď máme vyznať Jeho meno pred prenasledovateľmi. Nateraz nepohŕdajte dňom malej poslušnosti.

Dnešok možno nebude mať veľké príležitosti na poslušnosť, ale pribúdajúce okamihy otestujú náš charakter formovaný v priebehu rokov. Tieto dni prídu, ak budeme žiť dosť dlho. Dnes sú však naše úlohy pravdepodobne menšie: požiadaj o odpustenie. Zrieknite sa neslušnej myšlienky. Venuj deťom plnú pozornosť. Vyslov prekvapujúco povzbudivé slovo. Uchovaj si Božie Slovo vo svojom srdci. Začni tam, kde si.