V zlom aj dobrom

Mali ste už niekedy pocit, že vaše manželstvo je len nešťastná náhoda? Nenapadne vám niekedy „Nespravil/a som chybu?“ Možno bol váš nový spoločný život na začiatku silný a plný nádejí, ktoré žiarili ako slnko na obzore vášho života. Teraz však vaše sny stratili svoju výšku a niektoré dokonca spadli až na zem. Celkom úprimne, manželstvo nie je to, čo ste očakávali.

John a Teresa to poznajú. Svoje áno si povedali pred 13 rokmi, no pri otázke ako často si nájdu čas pre seba teraz, priznajú, že nenájdu. Rozdiel medzi tým, v čo dúfali pred manželstvom, a tým, v akej manželskej realite sa ocitli, sa ťažko porovnáva. Manželstvo sa stalo miestom, kam chodia umierať ich sny. Myslel/a som si, že teraz to už bude iné, uvažujú obaja.

Čo spravíte, keď vám manželstvo začne pripadať ako náhoda — ako chyba, ktorá unikla vševidiacemu oku Boha? Ako môže byť nejaký pár spokojný a sebavedomý, keď sa ukáže, že ich manželstvo je oveľa menej než to, po čom túžili?

Odhalené sny

Túžiť po dobrých veciach v manželstve nie je, samozrejme, zlé. Chcieť prosperovať so svojím partnerom je znakom zdravia. Problémom je, aký máme vzťah s Bohom a ako reagujeme na nášho manžela/ku, keď sa naše sny neuskutočňujú — keď nedostaneme, čo chceme vtedy, keď to chceme.

Keď majú naše sny meškanie, bojíme sa, že nikdy nedostaneme naše najviac vytúžené veci — skvelý sexuálny život, zdravé deti, spoločnú víziu života a práce, manžela/ku, ktorí nás podporujú, namiesto toho, aby nás sekírovali (alebo možno, ktorí nás nechajú pár minút osamote). Obávať sa môžeme aj toho, že ostaneme trčať naveky s presným opakom toho, po čom túžime. V nejakej forme opačnej prozreteľnosti naše sny vypršia, zatiaľ čo naše najväčšie obavy ožijú.

Keď Kenesha snívala o manželstve, predstavovala si vždy hojnosť. Nikdy si nepredstavovala život z mesiaca na mesiac, alebo žeby lepila body na zľavové kupóniky v potravinách. „Nie je to len ťažké, je to ponižujúce,“ vraví svojmu manželovi. Peniaze sú medzi nimi zdrojom neustáleho konfliktu. Minulú noc sa prichytila pri myšlienke: „Milujem svojho manžela, no určite nemám rada manželstvo. Bola to chyba?“

Keď sa sny nenaplnia, z našich túžob sa zrazu nebezpečne stanú nároky pred Bohom. Potom zistíme, že slepo túžime po niečom, čo cítime, že nášmu životu chýba. Keď sa z túžob stanú nároky, nespokojnosť začne požierať naše sebavedomie v Božej láskavej suverenite. Veľkosť Boha sa scvrkne a manželstvo pociťujeme ako nešťastnú náhodu.

Prispôsobené sny

Predstavte si, že čítate túto pasáž prvýkrát:

„Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje“ (F 4:11–13).

Verte či nie, apoštol Pavol napísal tieto slová vo väzení. Bol spútaný a uväznený, no nebál sa povedať: „Nemám nedostatok.“ Ako to?

Pavol sa naučil prispôsobiť svoje túžby jeho okolnostiam. Či sa mal dobre, alebo, naopak, bol na dne, či už čelil dostatku alebo hladu, mal nadbytok alebo nedostatok, mohol byť spokojný. Neuvažoval — kvôli svojim neočakávaným stratám –, či jeho životná cesta bola kolosálnou chybou. Pre Pavla prosperovanie a šťastie nespočívali v naplnených snoch.

Ako to funguje? Som v pokušení myslieť si, že to dokázal len Pavol. „Samozrejme, ak by som mohol zaznamenať poobedie v treťom nebi, tiež by som bol spokojný!“ No nefunguje to takto. Pavlova spokojnosť nebola nejakou výnimočnou milosťou alebo duchovným darom nedostupným pre iných kresťanov. Dala sa naučiť: „… ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť… “

Čo to znamená pre vaše manželstvo? Predstavte si spokojnosť ako srdce, ktoré dôveruje Bohu a sebavedomo sa prispôsobuje nenaplneným túžbam. Je to v poriadku, ak máte sny pre svoje manželstvo, veľkosť svojej rodiny, životný štandard, úrovne stresu a sexuálny život. Manželstvo sa však často zmení podľa toho, akým spôsobom spracovávame svoje oneskorené alebo nenaplnené sny. Čím viac rastie v duši spokojnosť, tým menej budú naše neopätované sny potláčať naše sebavedomie v Božej suverenite. Veríme, že Božia dobrota je zámerná a nie náhodná. Prispôsobujeme svoje túžby odkrývajúcej sa Božej vôli. Reagujeme na svojich manželov a manželky spôsobom, ktorý vraví: „Áno, je to náročné a neočakávané, ale Boh je verný a, mimochodom, ja ťa milujem!“

Richard Selzer bol chirurg, ktorý pozoroval manželov v mukách jednej takejto rozhodujúcej chvíli:

Stojím pri posteli, na ktorej leží mladá žena s tvárou po operácii. Jej ústa sú vytočené v paralýze, klaunovské. Maličký konárik jej tvárového nervu, ktorý prislúcha svalom úst, bol prerušený. Odteraz bude vyzerať takto… Aby som odstránil tumor v jej líci, musel som tento maličký nerv prestrihnúť.

Jej mladý manžel je v izbe. Stojí na opačnej strane postele a obaja vyzerajú, že sú tam v tom večernom svetle lampy jeden pre druhého, izolovaní odo mňa, v súkromí. Kto sú to, pýtal som sa sám seba, kto je on a tieto pokrivené ústa, ktoré som vytvoril. Kto sú tí, ktorí sa pozerajú jeden na druhého tak oddane, túžobne? Mladá žena sa ozve.

„Budú moje ústa takéto navždy?“ pýta sa.

„Áno,“ vravím, „budú, pretože nerv je prerušený.“

V tichosti prikývne. Mladý muž sa usmeje.

„Mne sa to páči,“ povedal, „je to roztomilé.“

Zrazu viem, kto to je. Chápem a sklápam svoj zrak. Človek nie je odvážny, keď sa stretne s Bohom. Muž si bez premýšľania kľakne, aby pobozkal jej popraskané ústa a ja som tak blízko, že vidím, ako krúti svoje pery, aby sa prispôsobil tým jej. Len aby ukázal, že ich bozk stále funguje (Mortal Lessons, 45 — 46).

Keď sa naučíme tajomstvo spokojnosti, nebudú nás viac rušiť nezdravé požiadavky alebo pokušenie brať naše manželstvo ako náhodu. Či už sme sýti, alebo hladujeme, v hojnosti alebo v núdzi ,bozk stále funguje.

Vykúpené sny

Niekto by sa mohol opýtať: „Takže sebaobetovanie je to najlepšie, čo nám vieš ponúknuť? Nejakú verziu manželského asketizmu? Vravíš, že by som mal potlačiť svoje sny, aby som sa cítil lepšie vo svojich chybách?“

Nie celkom. Namiesto toho chcem, aby ste zbadali, ako úzko ste prepojili svoju definíciu úspešného manželstva s uskutočnením svojich snov. Nechcem, aby vám ušiel fakt, že Boh často robí najlepšiu prácu v tých chvíľach, keď sú naše očakávania nenaplnené.

Títo sníval o rodine, ktorá by o ňom podávala svedectvo ako o múdrom manželovi a otcovi. Jeho tínedžeri však mali iné predstavy. Ich ľahkovážne správanie a jeho nekonečné konverzácie so ženou o tom, ako by mali ich správanie usmerniť, prinieslo do ich domova enormný stres a konflikty. Nebol to život, ktorý chcel. Bola to však skúška, ktorú potreboval — skúška, ktorú Boh milujúco riadil svojou neviditeľnou rukou. Táto skúška pomohla Títovi objaviť jeho sebectvo a čo je dôležitejšie, táto situácia ho zmenila a ukázala jeho dennú potrebu závisieť na Ježišovi a nie na sebe samom (2. K 1:9).

Tento svet nám vnucuje predstavu, že naše túžby existujú pre okamžité uspokojenie. Keď skočíme na túto lož, zameníme si súčasnosť s tým, čo príde. V tomto živote nie je Božou úlohou splniť každý jeden sen. Jeho ciele mieria oveľa vyššie, siahajú cez našu dušu až do večnosti. Pravdou je, že keď sme frustrovaní kvôli svojim snom o manželstve, je to zámerné. Boh nás pripravuje na ďalšiu svadbu, na ktorej sa vráti Ženích, aby získať späť svoju vzácnu cirkev (Zjav 19:6–9). V múdrosti Božej nevyspytateľnej vôle to znamená, že niekedy sa naše sny rozplynú priamo pred našimi očami.

Niekedy skazené žiadostivosti v našom srdci, hlavne nespokojnosť, zomrú len vtedy, keď budú pribité na náš nesplnený sen. Nejaký rast k Bohu môže prameniť jedine zo zamietnutých túžob.

Realizované sny

Thomas Watson napísal vo svojej knihe Umenie Božskej spokojnosti známu vetu: „Ak nemáme to, po čom túžime, máme viac, než si zaslúžime.“

V jadre všetkej nespokojnosti leží holé porovnanie toho, čo máme a čo si myslíme, že si zaslúžime. Vnímanie manželstva ako nešťastnej náhody vzbudzuje nespokojnosť: „Pod tento typ trápenia som sa nepodpísal. Mám naviac. Nedostávam to, čo si zaslúžim!“ Na tieto slová hovorí evanjelium súhlasne: „Máš úplnú pravdu. A môžeš sa za to ďakovať Bohu!“

Nie je žiaden dôvod na to, aby sme porovnávali našu hojnosť s tým, v čo sme dúfali a následne za nedostatok v tichosti obviňovali Boha. Spokojnosť nájdeme v inom porovnaní — keď si porovnáme, čo máme, s tým, čo si náš hriech zaslúži. Sme duchovne zničení, stratení a zlomení a zaslúžime si smrť a odsúdenie (Ef 2:1–3).  Ale Boh, ktorý je bohatý v milosti, z nás spravil objekt svojej nevysvetliteľnej lásky. Ježiš Kristus umrel smrťou, ktorú sme si zaslúžili my. Ponúka nám život milosťou a dáva nám dôvod na nádej (Ef 2:4–9).

Manžel alebo manželka, ak ste sa dnes zobudili s nezrealizovanými snami, ste v dobrej spoločnosti. Nech ste v akomkoľvek stave — pokorní alebo povýšení, v hojnosti alebo hlade, v spokojnosti alebo bolesti — Boh vie, čo robí. V Kristovi váš život a manželstvo nie sú nešťastná náhoda. Práve v tomto momente ste formovaní na život s Ježišom v krajine, kde sú túžby naplnené a sny sa plnia.