Viera sekulárneho človeka

Noviny New York Times nedávno uverejnili článok o diskusných stretnutiach, ktoré sa každý týždeň konajú v našom zbore a sú pre ľudí, ktorí sú skeptickí v tom, že existuje Boh alebo akákoľvek nadprirodzená realita. Základným pravidlom tejto skupiny je, že nepredpokladá pravdivosť žiadneho náboženstva ani sekularizmu. Namiesto toho čerpá z rôznych zdrojov, z osobnej skúsenosti, filozofie, histórie, sociológie, ako aj z náboženských textov s cieľom porovnať rôzne názory a zvážiť, aký dávajú zmysel pri vzájomnom porovnaní. Väčšina účastníkov tejto diskusie prirodzene prichádza s určitým stanoviskom a dúfa, že práve ich svetonázor bude v tomto procese hodnotenia ten silnejší. Každého ale nabádame, aby bol otvorený kritike a ochotný pripustiť chyby a problémy vo svojom pohľade na veci.

Po uverejnení článku sa o ňom diskutovalo na niekoľkých internetových fórach. Mnohí sa tomuto úsiliu posmievali. Jeden z komentujúcich povedal, že kresťanstvo nedáva žiadny zmysel v reálnom, prirodzenom svete, v ktorom žijeme a nemá žiadny [racionálny] prínos. Mnohí namietali, že sekularizmus nie je súhrnom názorov, ktoré by sa mohli porovnávať s inými systémami. Naopak, vraveli, že je to jednoducho rozumné vyhodnotenie prirodzenosti vecí, ktoré sa zakladá na čisto racionálnom posudzovaní sveta. Vraveli, že pobožní ľudia sa pokúšajú nanútiť svoju vieru ostatným a keď sekulárni ľudia predkladajú svoje argumenty, tak jednoducho podávajú fakty a ľudia, ktorí s nimi nesúhlasia, zatvárajú oči pred týmito skutočnosťami. Niekto povedal, že jediný spôsob, ako byť kresťanom, je považovať rozprávky z Biblie za skutočné a zatvárať oči pred všetkými dôkazmi a zdravým rozumom.

Účastníci na inom fóre nevedeli pochopiť, prečo by sekulárny skeptik vôbec prišiel na takéto stretnutie. Jeden muž sa neveriacky pýtal: „Myslia si, že ľudia bez náboženského vyznania v Amerike nikdy nepočuli ,dobrú správu‘? Myslia si, že sekulárni ľudia prídu na to stretnutie, popočúvajú a spýtajú sa, prečo im o tom nikto nepovedal?“ Iný napísal: „Ľudia sú ,bez‘ (náboženského presvedčenia) nie preto, že by sa nikdy nestretli s náboženstvom — sú ,bez‘, práve preto, že sa s ním stretli.“

Za tie roky som sa nespočetnekrát zúčastnil takýchto diskusií a predpoklady ich kritikov sú do veľkej miery nesprávne. Veriaci v Boha rovnako ako aj neveriaci dospejú k svojmu stanovisku skrze kombináciu skúseností, viery, uvažovania a intuície. Skeptici mi na týchto stretnutiach bežne hovoria: „Škoda, že som skôr nevedel, že existuje takýto typ náboženského presvedčenia a takýto spôsob premýšľania o viere. Neznamená to, že teraz už budem veriť, ale nikdy predtým mi nikto neponúkol toľko podnetov na premýšľanie o týchto otázkach.“

Materiál v tejto knihe ponúka rovnaké podnety na premýšľanie čitateľom, najmä tým najskeptickejším, ktorí si myslia, že ,dobrej správe‘ chýba kultúrna relevantnosť. Budeme porovnávať názory a nároky kresťanstva s názormi a nárokmi sekulárneho pohľadu a klásť si otázky, ktoré z nich dávajú väčší zmysel v zložitosti sveta a živote človeka.