Za čo sa modlí Ježiš, keď sa za nás modlí?

V Rímskym 8:34 sa zas píše: „Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás.“ (R 8:34)

Otázka teda znie: Za čo sa modlí? Čo pre nás žiada od nebeského Otca? Odpoveď nachádzame v 17. kapitole Evanjelia podľa apoštola Jána. V modlitbe, ktorú sa mohol modliť iba Ježiš, spoznávame jeho vôľu, plán a zámer s našimi životmi.

Táto modlitba má v podstate tri časti. Najprv sa Ježiš modlil za seba (verše 1 — 5). Modlil sa k Bohu Otcovi, aby dokonal na zemi svoje dielo. Potom sa modlil za svojich učeníkov (verše 6 — 19). Žiadal Otca, aby ich zachoval a posvätil. V závere sa potom modlí za nás a za budúcu cirkev (verše 20 — 26).

Ježiš modlitbu začína slovami: „Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba“ (J 17:1). Čo robil Ježiš do tohto momentu? Čo robil celý svoj život? Oslavoval Boha Otca.

Mali by sme nasledovať jeho príklad. Ježišovou túžbou bolo neustále oslavovanie Otca a my by sme mali robiť to isté. Práve preto nás Boh poslal na túto zem — aby sme ho oslávili.

Pochopiteľne, máme tendenciu myslieť si, že sme tu preto, aby sme išli za svojimi snami a usilovali sa o vlastné šťastie. Avšak sme tu preto, aby sme oslavovali a ctili Boha.

Na tom, že chceme byť šťastní, nie je nič zlé. Je to lepšie, ako sa cítiť mizerne, no nie? Som rád, keď som šťastný. Rád si život užívam. Ak však žijeme preto, aby sme boli šťastní, nikdy šťastní nebudeme. No ak sa snažíme uctievať a oslavovať Boha a naplniť zámer, ktorý má s naším životom, zistíme, že šťastie je vedľajším produktom. Sme tu, aby sme oslavovali Boha, chválili ho a ctili vo všetkom, čo robíme.

V ďalšej časti sa Ježiš modlil za svojich učeníkov. V tejto časti modlitby vidíme, ako mu na nás záleží: „Už viac nie som na svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe. Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, zachoval som v Tvojom mene tých, ktorých si mi dal, a zachránil som ich a nikto z nich sa nestratil, len syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo.“ (verše 11 — 12)

Ježiš raz Šimonovi Petrovi povedal: „Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ (L 22:31–32)

Aký šok to musel byť! Vieš si predstaviť, že sedíš s Ježišom a on zrazu povie niečo také? V tomto prípade išiel po Petrovi samotný satan. Ježiš však povedal: „Ale ja som prosil za teba.“

Dobrou správou je, že keď nám diabol zaklope na dvere, môžeme povedať: „Pane, môžeš to, prosím, zobrať za mňa?“ Je skvelé vedieť, že Ježiš sa prihovára za každého z nás.

Ježiš sa okrem zachovania učeníkov modlil zároveň za ich posvätenie: „Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Posväť ich v pravde — Tvoje slovo je pravda.“ (verše 14 — 17)

Keď Ježiš hovorí o „svete“, myslí systém, mentalitu, filozofiu, vieru. Hovorí v podstate o sekularizme. Môžeme mať kresťanský svetonázor alebo sekulárny svetonázor. „Svet“, o ktorom Ježiš hovoril, je systémom, ktorý by nás odtiahol preč od Boha.

Najlepšia definícia sveta, akú poznám, je táto: „Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.“ (1. J 2:16) Svet ponúka len žiadosť po fyzickom potešení, žiadosť po všetkom, čo vidíme, a pýchu na naše úspechy a majetok. Všetko toto nepochádza od Otca, ale z tohto sveta.

Boh má zámer s naším životom na tomto svete. Aký? Nemyslím si, že je to akási izolácia, pri ktorej by sme úplne minimalizovali svoje kontakty s neveriacimi. Ani izolácia, pri ktorej by sme sa odvracali od bolesti a utrpenia tých, ktorí sú bez Krista.

Určite to nie je ani stagnácia, pri ktorej nemáme žiadny vplyv na tento svet, pretože nežijeme pre Pána. Ba ešte horšie, nie je to ani imitácia, pri ktorej by sme sa pripodobňovali svetu, v ktorom žijeme.

Boh chce, aby sme prenikli do kultúry okolo nás. Aby sme ovplyvňovali ostatných tým, ako žijeme, v snahe osláviť našimi životmi Boha.

Biblia hovorí: „Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ (1. Pt 2:9)

Boh chce, aby sme žili životy, ktoré ho budú oslavovať. Preto existujeme. Zároveň chce, aby sme boli jednotní pred strateným a rozdeleným svetom, aby sme prekonávali naše rozdiely a držali spolu v tom, čo máme spoločné v Ježišovi Kristovi. To pre nás má Boh vo svojom srdci. A ak sme rozumní, budeme sa snažiť zosúladiť svoje životy s jeho vôľou, jeho plánom a jeho zámerom.