Žalmy sa musia splniť

Keď prichádza Veľkonočný týždeň, počujeme, ako si Ježišova duša ticho pospevuje žalmy. Ježiš citoval z Knihy žalmov viac než z ktorejkoľvek inej starozmluvnej knihy:

Ponúkol pravý chlieb ako lepší, než bola Bohom darovaná manna zo Žalmu 78:24 (J 6:31).

Volanie hosanna od detí vyložil ako ozvenu Žalmu 8:3 (Mt 21:16).

Prostredníctvom Žalmu 118:26 oznámil, že príde deň, keď ho celý Izrael uvidí pri poslednom víťazstve a povie: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Mt 23:39)

Seba videl ako div nad tým, že sa zo zavrhnutého kameňa stal kameň uholný podľa Žalmu 118:22–23 (Mt 21:42).

Nenávisť svojich nepriateľov vstrebal slovami Žalmu 35:19 (J 15:25).

Tragickú úlohu Judáša prijal slovami Žalmu 41:10 (J 13:18).

Obvinenie z rúhania odvrátil slovami Žalmu 82:6 (J 10:34).

Veľkňaza ohromil, keď si nárokoval miesto po Božej pravici slovami Žalmu 110:1 (Mt 26:64).

Jeho výkrik opustenosti na kríži z neho vybuchol zo Žalmu 22:1 (Mt 27:46).

Pri svojom poslednom výdychu poručil svojho ducha Bohu slovami Žalmu 31:6 (L 23:46).

Keď Ježiš citoval žalmy, nedíval sa pri tom na nejaký rukopis. Nemôžeš držať rukopis, keď ti na súde zviažu ruky, alebo ti ich priklincujú ku krížu. On žalmy poznal. Niet pochýb, že mnohé z nich naspamäť.

Inými slovami, Ježiš žalmy nielen naplnil; on bol žalmami preplnený. On nielen povedal, že „Všetko sa musí splniť, čo je napísané o mne v… žalmoch“ (L 24:44); ale povedal tiež: „Nie samým chlebom žiť bude človek, ale každým slovom Božím“ (Mt 4:4). Žalmy boli jeho pokrmom. A on bol ich naplnením.

Jeho scenár a sila

Pre Ježiša boli žalmy samotným slovom Božím. Povedal, že Dávid napísal svoje žalmy „v Duchu Svätom“ (Mk 12:36). Z tohto dôvodu „sa musia splniť“ (L 24:44). Z tohto dôvodu, hneď ako zacitoval Žalm 82:6, povedal: „Písmo nemôže byť zrušené“ (J 10:35). Z tohto dôvodu boli jeho pokrmom a on bol ich naplnením.

Celé Písmo — ale zvlášť žalmy — bolo scenárom a silou Ježišovho života. Ježiš bol skutočným Bohom a skutočným človekom. Ako pravý Boh bol všemohúci a nič nepotreboval. Ako pravý človek bol slabý a potreboval silu. Potreboval pokrm z Písma, aby mal silu naplniť Písmo. Takto sa pre nás stal príkladom, ako žiť z viery.

„Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje. On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi.“ (1. Pt 2:21–23)

Vo svojom dokonalom človečenstve Ježiš nebol sebestačný. Vzhliadal k svojmu Otcovi, keď čokoľvek potreboval, aby mohol konať Otcovu vôľu. Vedel, že musí zomrieť. A vedel, že bez posilňujúcej moci svojho Otca ho slabosť jeho ľudského tela sklame v hodine skúšky. Preto sa modlil.

„[Ježiš] hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.“ (Žid 5:7)

Niežeby bol zachránený pred udalosťou smrti, ale bol zachránený od kliatby smrti, ktorá ničí vieru. Smrť prišla, ale nespôsobila porážku.

Počuj, čo spieva jeho duša

Sila, ktorá by porazila nedôveru, keď Ježiš zomieral, prišla skrze isté slovo Božie — najmä Žalmy. Svoju silu nezískal z chleba. Získal ju z „každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Dôveroval sľubom svojho Otca. A riadil sa plánom svojho Otca.

Plán bol napísaný ako scenár v knihe Žalmov. A sila bola daná prostredníctvom Žalmov. Boli jeho vieru udržiavajúcim pokrmom, aby on mohol byť ich naplnením skrze poslušnosť Otcovi. Teda príklad, ktorý nám zanechal, spočíva v tom, ako máme žiť z viery v budúcu milosť — tú budúcu milosť, ktorá bola jemu prisľúbená v Žalmoch. Nie preto, že on potreboval milosť, ale preto, že potreboval pomoc, ktorá sa pre nás stala milosťou.

Ježiš nikdy nezhrešil (1. Pt 2:22). Keď jeho Otec počul jeho modlitby, zaslúžil si byť vypočutý. Ježiš sa neodvolával na krv Ježiša, aby mohol byť vypočutý. Určite však v modlitbe prosil o pomoc. A určite dôveroval sľubom svojho Otca, jeho zaopatreniu a moci. Týmto sa stáva našim príkladom v utrpení.

Posilňujúci pokrm zo Žalmov a neomylný scenár Žalmov doviedli Ježiša k Veľkonočnému týždňu — a na kríž. Znovu ťa teda pozývam: Poď a počúvaj, ako Ježišova duša ticho spieva Žalmy v jeho posledných dňoch. Zlaď svoje srdce so Žalmami a zvukom Ježišovej viery.