Živý Boh

Kresťania vyznávajú, že Boh existuje. Jeho meno naozaj je „SOM“ (2. M 3:14). Podľa listu Židom 11 je základným aspektom toho, aby sme sa mu páčili, viera, že existuje: „Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú“ (Žid 11:6). Ak však nie sme filozofi, slová, ako existencia a bytie, sú dosť nevýrazné. Nevzbudzujú v nás údiv (hoci by mali).

Možno preto Biblia pravidelne zdôrazňuje, že Boh nielenže existuje, ale že žije. „Hospodin žije! Požehnaná moja skala! Vyvýšený je Boh mojej spásy“ (Ž 18:47).

Bežná prísaha v celom Starom zákone je „akože žije Hospodin“. Navyše, odkazy na „živého Boha“ sú zdôraznené v niektorých kľúčových biblických príbehoch. Uvažovanie nad biblickým svedectvom o živom Bohu môže vzbudiť naše city viac ako jednoduché tvrdenia o Jeho existencii.

Nie ako modly

Biblia často hovorí o Hospodinu ako o živom Bohu, aby ho odlíšila od modiel národov. V Jeremiášovi 10 prorok nabáda Izrael, aby sa vyhýbal márnym zvykom ľudí. S opovrhnutím sa pozerá na vytváranie modly:

„Len drevo vyťaté v hore,

dielo umelcovej ruky zhotovené sekerou.

Okrášlia ho striebrom a zlatom,

upevnia ho klincami a kladivom,

aby sa neklátilo.“ (Jer 10:3–4)

Modly národov „sú ako strašiak na uhorkovom poli, a nehovoria.“ Navyše, „treba ich nosiť, lebo nechodia.“ Nie je dôvod sa ich báť, pretože nemôžu konať ani zlo, ani dobro (Jer 10:5).

Izaiáš opakuje tú istú pravdu v 45. kapitole svojho proroctva. Národy, ktoré „nosia svoje drevené modly, i tí, čo sa modlia k bohu, ktorý nemôže pomôcť“ (Iz 45:20). Izaiáš píše v 46. kapitole:

„Bél sa zrútil, nakláňa sa Nebó;

ich modly sa dostali na zvieratá a dobytok;

Tie, čo ste vy nosili,

sú už naložené na ustaté zvieratá.

Naklonili sa, súčasne klesli na kolená,

nevládzu zachrániť bremeno,

aj samy putujú do zajatia.

Počúvajte ma, dom Jákobov,

i všetok zvyšok domu Izraela,

ktorý som dvíhal od života matky

a nosil od narodenia:

Ja som až do vašej staroby ten istý,

až do šedín vás budem nosiť.

Ja som učinil, ja i dvíham,

ja ponesiem i zachránim.“ (Iz 46:1–4)

Kontrast nemôže byť jasnejší. Osly nesú modly národov; Hospodin nesie svoj ľud. Modly nedokážu zachrániť ani samy seba; Pán zachraňuje svoj ľud.

Podľa Jeremiáša 10:6–7 je práve preto Hospodin jedinečný.

„Niet Tebe podobného, Hospodine;

veľký si a veľké je Tvoje meno.

Kto by sa nebál Teba, Kráľ národov?

Naozaj, Tebe to patrí,

veď medzi mudrcmi pohanov,

ani v ich všetkých kráľovstvách

niet Tebe podobného.“

„Osly nesú modly národov; Jahve nesie svoj ľud. Modly nedokážu zachrániť ani samy seba; Pán zachraňuje svoj ľud.“

Naopak, národy sú „hlúpe a pochabé,“ uctievajú drevo pokryté zlatom a striebrom a odeté fialovým a purpurovým rúchom z rúk ľudí (Jer 10:8–9). „Ale,“ hovorí prorok, „Hospodin je pravý Boh, On je živý Boh a večný Kráľ!“ (Jer 10:10)

Toto je zásadný rozdiel medzi Pánom a bohmi národov. Pán je živý Boh. On nie je socha. Nie je mŕtvy, je živý. Keď je Hospodin v pohybe, nie je to preto, že si ho niekto vzal na plecia. On prichádza a odchádza, ako sa mu zachce.

Len Ty si Boh

On je živý Boh, ktorý hovorí z ohňa (5. M 5:26). On prebýva so svojím ľudom a vyháňa jeho nepriateľov (Joz 3:10). Keď sa Dávid postaví proti obrovi Goliášovi, je mimoriadne rozhorčený, že neobrezaný Filištínec sa vzoprel „vojskám živého Boha“ (1. S 17:26, 36). Podobne sa Ezechiáš obracia na Hospodina s prosbou o vyslobodenie, keď sa asýrsky kráľ Sancheríb vysmieva „živému Bohu“ (2. Kr 19:4, 16). Prosí Hospodina:

„Vskutku, Hospodine, asýrski králi znivočili všetky národy aj ich krajiny. Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň; tak ich mohli zničiť. Teraz však, Hospodine, Bože náš, zachráň nás z jeho ruky, nech všetky kráľovstvá zeme poznajú, že len Ty si Boh, Hospodine.“ (2. Kr 19:17–19)

Po tom, čo bol kráľ Dárius oklamaný a hodil Daniela do jamy levov, nazval Daniela „služobník živého Boha“ (Dan 6:21). Keď vidí, že Boh Daniela zachoval, vydáva nariadenie, nech sa všetky národy „trasú a boja Danielovho Boha. Lebo On je živý Boh a ostáva naveky; Jeho kráľovstvo nezahynie a Jeho vláda nemá koniec“ (Dan 6:27).

V Novom zákone

V Novom zákone Pavol opakuje po prorokoch, keď vyzýva obyvateľov Lystry, aby sa „od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich“ (Sk 14:15).

V Novom zákone však objavujeme aj prekvapujúce veci o živom Bohu. Má Syna, ako vyznáva Peter, keď sa Ježiš pýta, za koho ho pokladajú učeníci. „Ty si Kristus, Syn Boha živého“ (Mt 16:16). Ba čo viac, živý Boh má Ducha, ako o tom svedčí Pavol Korinťanom: „… ste listom Kristovým, ktorý sme my písali nie černidlom, ale Duchom Boha živého“ (2. K 3:3). Živý Boh je trojjediný Boh, večne existujúci v troch osobách.

Trojjediný Boh má aj svoju domácnosť, „cirkev živého Boha, (tento) stĺp a základ pravdy“ (1. Tim 3:15). Ba čo viac, tí z nás, ktorí svoju nádej vložili do živého Boha ako svojho Spasiteľa, sa teraz stali chrámom živého Boha, v ktorom a s ktorým prebýva (2. K 6:16). Sme deťmi živého Boha, ktorých je toľko ako piesku na morskom brehu (Oz 1:10; R 9:26).

„Zamysleli ste sa v poslednom čase nad tým, aké úžasné je priblížiť sa k Bohu, ktorý existuje, k Bohu, ktorý je?“

A preto si dávame pozor, aby v nikom z nás nebolo zlé, neveriace srdce, ktoré by nás viedlo k odpadnutiu od živého Boha (Žid 3:12). Naše svedomie bolo očistené Kristovou krvou, takže už neprinášame mŕtve skutky, ale slúžime živému Bohu (Žid 9:14). A tak či onak, budeme musieť večne čeliť živému Bohu. Buď padneme do rúk živého Boha (strašná a desivá vyhliadka, Žid 10:31), alebo prídeme na horu Sion, mesto živého Boha, k jeho nespočetným anjelom v slávnostnom zhromaždení (Žid 12:22).

Túžba po živom Bohu

Ale azda najvýraznejšia poznámka o živom Bohu je vyjadrená dvakrát v Žalmoch. Je to vyjadrenie túžby po takomto Bohu.

„Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách,

tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!

Duša mi žízni po Bohu,

po živom Bohu.“ (Ž 42:2–3)

A potom znova v Žalme 84:

„Aké sú milé Tvoje príbytky,

ó Hospodine mocností!

Duša mi túži, priam prahne

po sieňach Hospodinových;

srdce a telo mi plesá

v ústrety Bohu živému.“ (Ž 84:2–3)

Zamysleli ste sa v poslednom čase nad tým, aké úžasné je priblížiť sa k Bohu, ktorý existuje, k Bohu, ktorý je? A čo viac, priblížiť sa k Bohu, ktorý žije a ktorý je pre nás prameňom života? Prichádzame k Nemu, aby sme sa napili, aby sme nasýtili svoju dušu tou najväčšou odmenou, ktorú ponúka: samého seba.