10 nezabudnuteľných lekcií o otcovstve I.

Thomas Hawk @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/thomashawk/9305431483/

  • 17. Aug '15
  • 4 minúty
  • 3147
  • 65

Rozdiel medzi tým, čo som videl v Novej zmluve a tým, čo som videl vo svojom otcovi, bol nepatrný.

Pre verejnosť bol môj otec jedným z najvýznamnejších pastorov svojej generácie. Jeho najdôležitejšou službou bolo dvadsať plodných rokov v zbore Lake Avenue Congregational Church v Pasadene, kde chodili na bohoslužby John a Noel Piperovci počas ich štúdia na škole Fuller Seminary. Môj otec a John boli blízkymi priateľmi.

V súkromí bol môj otec tým istým človekom. Existoval len jediný Ray Ortlund starší — autentický kresťan. Rozdiel medzi tým, čo som videl v Novej zmluve a tým, čo som videl vo svojom otcovi, bol nepatrný. Bol človekom, ktorý sa na Krista podobal viac ako ktokoľvek z ľudí, ktorých som poznal. Bol takým typom človeka, takým typom otca, akým túžim byť aj ja.

Bez dôrazu na poradie tu ponúkam desať lekcií o otcovstve, ktoré som sa od neho pozorovaním naučil, každá z týchto lekcií žije v mojom živote zo spomienok na jeho starostlivosť o mňa ďalej.

1. Nikdy nebol priveľmi zaneprázdnený.

Môj otec bol zaneprázdneným pastorom, ale nikdy nebol príliš zaneprázdneným pre mňa. Keď mal pocit, že so mnou nestrávil dostatočne veľa času, mal vo zvyku povedať: „Počuj, Bud, nechceš zajtra vynechať školu a ísť na pláž?“ Nemusel ma dlho presviedčať, aby som s tým súhlasil! A tak sme šli. Surfovali sme, rozprávali sme sa a zabávali sme sa spoločne. Na ďalší deň napísal do školy odkaz, aby vysvetlil moju neprítomnosť a keď som ho odniesol do riaditeľovej kancelárie, vždy označili moju neprítomnosť ako „neospravedlnenú“. Myslím, že ten dôvod — otca, ktorý chcel dobehnúť zameškané so svojím synom, neuznávali. Ale otca to netrápilo. Záležalo mu na mne. A ja som to vedel.

2. Bol mužom Biblie.

Môj otec bol z celého srdca oddaný Ježišovi. Na moje sedemnáste narodeniny mi on a mama darovali novú Bibliu. Na jej začiatočnú stranu napísal toto:

Bud,
nič nemôže byť lepšie ako mať syna — syna, ktorý miluje Pána a kráča s Ním. Tvoja mama a ja túto knihu považujeme za náš najdrahší dar. Dávame ti ju a robíme to s tým, že nič väčšie sa nedá dať. Buď študentom Biblie a tvoj život bude plný požehnania. Milujeme ťa.

Otec
7. júna 1966
Filipským 1:6

Keď som to čítal, vedel som, že môj otec myslel vážne každé jedno slovo. Bol mužom Biblie a požehnanie, o ktorom písal, bolo viditeľné v jeho vlastnom živote.

3. Vzdával Bohu chvály.

Keď som bol dieťa, vyrastal som s tým, že som si ráno väčšinou nepotreboval nastavovať budík. Zobúdzal som sa na hlas môjho otca spievajúceho v sprche na konci chodby. Každé ráno spieval od srdca a radostne túto pieseň:

Keď ráno nebo zafarbí
Moje srdce sa budí so zvolaním — 
Nech je oslávený Ježiš Kristus
Ako prácou, tak aj modlitbou
k Ježišovi sa obraciam
Nech je oslávený Ježiš Kristus

Veľa mužov je ťažko čitateľných. Nemám poňatie o čo im ide. Ale pri otcovi som nikdy nepochyboval — ani o tom, na čom mu najviac záležalo, ani o tom, pre čo žil. Nikdy, ani raz. Ani len trochu. Nikdy si v živote nedržal nízky profil. Ježiš bol na to preňho príliš úžasný. Počas celého života chválil Pána, na verejnosti aj v súkromí, zreteľným a príťažlivým spôsobom, ktorý sa nedal ignorovať.

4. Povzbudzoval ma.

Môj otec mi dal voľnosť, aby som hľadal Božie volanie pre svoj život. Samozrejme, vhodnými spôsobmi ma usmerňoval, ale nikdy si ma ustráchane nedržal v blízkosti ani nemal očakávanie, že budem stále žiť na blízku. Práve naopak. Nabádal ma, aby som nasledoval Krista všade. Raz za čas povedal túto reč: „Počúvaj, synu! Polovičatí kresťania sú na tom zo všetkých ľudí najhoršie. Vedia o Bohu dosť na to, aby sa cítili previnilo, ale nezašli s Kristom dosť ďaleko, aby boli šťastní. Buď pri Ňom celým srdcom. Nezaujíma ma, či kopeš kanály, pokiaľ miluješ Pána celým svojím srdcom.“

Svetský úspech naňho nerobil veľký dojem, ani chodenie do správnych škôl, ani všetko to predstieranie a klam. Chcel pre mňa niečo lepšie, niečo, čo som musel nájsť sám. Ale nikdy som nepochyboval o tom, ako naliehavo túžil, aby dal Boh môjmu životu jasné povolanie. A ja som ho dostal, čiastočne aj preto, že môj otec doňho nezasahoval, ale povzbudzoval ma, aby som nasledoval Pána ja sám.

5. Naozaj kráčal s Bohom.

Pamätám si, ako som jedno ráno zišiel dole po schodoch a vojdúc, videl som svojho otca v obývačke. Kľačal tam na kolenách, jeho tvár ponorená v dlaniach, úplne pohltený tichou modlitbou. Nevedel, že aj niekto iný je hore. Nebolo to preto, aby sa predvádzal. Bolo to skutočné. Môj otec skutočne kráčal s Bohom. Nikdy mi ani nenapadlo pochybovať o tom, či je Ježiš Pánom jeho srdca a našej domácnosti. Otec miloval evanjelium. Slúžil cirkvi. Svedčil našim susedom. Dával desiatky, a to aj vtedy, keď si to nemohol dovoliť. On udával tón nášmu domovu a náš domov bol miestom radosti, úprimnosti a pohodlia. Ježiš tam bol.

Pokračovanie tu.

Ray Ortlund © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

4,3/5 (4 hlasy)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.