5 mylných predstáv o pohostinnosti

Photo by justin bhalla on Unsplash, https://unsplash.com/photos/uoMj5Or_9CE

  • 12. Jún '23
  • 3 minúty
  • 613
  • 1

Cieľom pohostinnosti je spása cudzinca a cieľom spoločenstva je budovať bratov a sestry vo viere. Slúžime Bohu, ktorý sa o nás usiloval ešte v čase, keď sme pre neho boli cudzincami. Našiel a prichýlil nás, stali sme sa súčasťou jeho rodiny a priviedol nás ku svojmu stolu.

Mylná predstava č. 1: Pohostinnosť sa očakáva iba od ľudí, ktorí sú ňou obdarovaní.

Pohostinnosť sama o sebe nie je dar, ale prostriedok, ktorým sa môžu prejaviť iné duchovné dary: milosrdenstvo, služba, dávanie a evanjelizácia. V Novej zmluve nachádzame dynamické učenie o pohostinnosti, vďaka čomu vidíme, že je zakorenená v našej láske voči Bohu a bratom a sestrám v Kristovi, a zároveň v našej túžbe po tom, aby naši blížni spoznali Ježišovu spásu. Keď kresťania odmietajú preukazovať alebo prijímať pohostinnosť, vypovedá to o ich nedostatku lásky voči Kristovmu telu, blížnym, a v neposlednom rade aj voči Bohu (1. Pt 4:8–10).

Mylná predstava č. 2: Pohostinnosť je len pre ženy.

Biblia pohostinnosťou poveruje cirkevných starších; ľudí, ktorým je zverené vyučovanie a vedenie cirkvi. Ku pohostinnosti sú povolaní najprv starší — muži, a až potom zvyšok tela. Je dôležité, aby k dielu priložili ruku všetci — muži, ženy aj deti. Je to stará dobrá tvrdá práca. Niekedy nás uvrhne do nepohodlia, niečo nás stojí, a v časoch prenasledovania je dokonca nebezpečná. Pod dáždnik pohostinnosti spadá spoločenstvo pri stole, biblické vyučovanie, spievanie žalmov, modlitby, starostlivosť o základné potreby druhých a poskytovanie strechy nad hlavou pre bratov a sestry vo viere, ale aj cudzinca, ktorý sa ocitol medzi nami (1. Tim 3:1–2).

Mylná predstava č. 3: Pohostinnosť je iba pre dobre situované manželské páry s veľkou obývačkou.

Tými najpohostinnejšími sú často kresťania, ktorí žijú skromnejšie, ale lásky majú na rozdávanie. Pohostinnosť je pre všetkých veriacich. Leží na pleciach rôznych vekových skupín, pováh aj finančných prostriedkov. Buď tým, kým si v Kristovi, a prichýľ ostatných. Pavol, slobodný apoštol, bol zanietene a životodarne pohostinný aj počas domáceho väzenia v Ríme (Sk 28:30).

Mylná predstava č. 4: Nemal by som byť pohostinný voči známym hriešnikom, pretože tak to učí Biblia. Ak človek stoluje s hriešnikmi, ostatní si budú myslieť, že schvaľuje ich „životný štýl“.

Nemáme byť pohostinní len voči falošným prorokom (2. Jn 1:10–11) alebo nekajúcnym bratom alebo sestrám, ktorí sú pod cirkevnou kázňou (1. Kor 5:11–13).

Falošní proroci prinášajú do cirkvi myšlienky, ktoré ak by boli skutočné, prekrútili by kresťanské evanjelium spásy. Falošný prorok sa vydáva za kresťana, ale pritom má nebiblické alebo mimobiblické názory na pôvod a koniec ľudstva, autoritu Biblie, ústredný význam kríža, sexuálnu etiku, prostriedok milosti, prostriedok ospravedlnenia pred svätým Bohom a Božiu prirodzenosť. Falošné učenie zvádza a ničí Cirkev.

„Nekajúcny hriešnik“ označuje spolučlena cirkvi, ktorý žije v ustavičnom a nevyznanom hriechu. Je pod cirkevnou kázňou a venujú sa mu starší, ktorí mu radia, vedú ho a starajú sa o neho. Pristupovať k nemu na štýl „normálka, ideme ďalej“ je škodlivé, pretože táto stratená ovečka potrebuje spoveď a pokánie.

Nariadenie zdržať sa pohostinnosti sa týka jedine takých osôb v cirkvi, ktoré zneužívajú ju, jej učenie a jej členov. Biblia nám nikde neprikazuje odopierať pohostinnosť neveriacim.

 Mylná predstava č. 5: Pohostinnosť a spoločenstvo sú formou vyumelkovanej návštevy.

Nie! Výraz pohostinnosť má pôvod v gréckom slove philoxenia, čo znamená láska k cudzincovi. Cieľom kresťanskej pohostinnosti je spoznávať cudzincov a robiť z nich blížnych, a vzápätí aj spoznávať blížnych a Božou mocou ich privítať do Božej rodiny prostredníctvom viery, pokánia, obrátenia a členstva v cirkvi. Spoločenstvo s veriacimi môže byť súčasťou pohostinnosti, no vyumelkované návštevy nemajú nahradiť ani pohostinnosť, ani spoločenstvo.

Pri vyumelkovanej návšteve sa snažíme zapáčiť hosťom a urobiť na nich dojem; pri pohostinnosti otvárame svoju náruč aj domov a viditeľne nám puká srdce pre náš stratený svet a nositeľov Božej podoby, ktorí tápu v tme rovnako, ako sme v nej tápali my ešte pred tým, než nás Boh prišiel zachrániť. Keď preukazujeme pohostinnosť, otvárame svoje skutočné, neporiadne a vykúpené životy pred očami cudzincov aj bratov a ukazujeme zvedavému svetu, že Kristova krv je silnejšia, než puto spoločného priezviska, či biologická pokrvnosť.

Cieľom pohostinnosti je spása cudzinca a cieľom spoločenstva je budovať bratov a sestry vo viere. Slúžime Bohu, ktorý sa o nás usiloval ešte v čase, keď sme pre neho boli cudzincami. Našiel a prichýlil nás, stali sme sa súčasťou jeho rodiny a priviedol nás ku svojmu stolu. Naše domovy nie sú pevnosti, ale inkubátory a nemocnice. A k evanjeliu patria aj kľúče od domu.

Elliot Clark. ČLÁNOK PREBRATÝ ZSPOLOCENSTVOEVANJELIA.SK

4,4/5 (13 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.