7 spôsobov ako rozmaznať vaše dieťa

„No tak, zlatíčko, podeľ sa o nejaké tvoje korále,“ nežne ju požiadala jej mama. Dievčatko však znovu odpovedalo: „Nie!“.

Vtedy som zakročila a povedala, že je to v poriadku, a že ich nepotrebujeme. Možno to bol ojedinelý prípad, alebo možno jej mama nechcela vyzerať príliš neústupčivá, pretože nechcela zahanbiť svoju dcéru. Všetci sme to už zažili! Avšak nechceme z toho spraviť zvyk, pretože by to mohlo viesť k tomu, že naše deti budú rozmaznané. Slovo rozmaznaný možno znie staromódne, ale skutočne opisuje dieťa, ktoré sa cíti oprávnené dostať všetko hneď, keď si to zažiada, aj keď to znamená, že bude neúctivé a neposlušné. Ak sa chcete vyhnúť tomu, že raz budete mať rozmaznané deti, prestaňte robiť týchto 7 vecí.

1. Upratovať po vašich deťoch namiesto toho, aby po sebe upratali ony.

Niekedy je jednoduchšie upratať neporiadok po vašich deťoch než ich učiť po sebe upratovať. Odolať pokušeniu je ťažké, ale skúste to. Po čase na hranie vymedzte aj dostatok času na upratovanie, aby ste sa necítili v zhone. Potom dajte každému dieťaťu jednu úlohu, aby ich to nezmohlo predtým, než všetko bude na svojom mieste. Povedzte im, že ak po sebe neupracú, budú niesť následky.

2. Nechať ich rozkazovať vám a rozprávať sa s vami neúctivo.

Rozmaznané deti vedia byť majstri manipulácie. Využívajú slová, aby vyvolali pocity viny a ovládali svojich rodičov. Hneď ako sa toto začne diať, dupnite si nohou. Musíte deťom ukázať akú rolu máte vy a akú oni. Ako rodič sa musíte ujať vedenia.

3. Dávať im všetko, čo chcú, aj keď to pre ne nie je dobré.

Hranice sú úplne nevyhnutné pre každého. Vašim deťom sa páčiť nemusia, no sú v ich najlepšom záujme. Pri vymedzovaní hraníc musia rodičia pracovať ako tím. Tieto hranice by sa mali týkať aj štýlu obliekania, filmov, ktoré pozerajú, hudby, ktorú počúvajú a taktiež aj priateľov, ktorých by mali, alebo nemali mať. Keď budú vaše deti dospievať, hranice môžu byť v určitých oblastiach miernejšie, no dovtedy ich musíte presadzovať. Inak sa z nich stanú len návrhy.

4. Nechať ich vzdať sa namiesto toho, aby sa snažili ďalej.

Ak vás vaše dieťa požiada, aby ste mu dovolili ukončiť nejakú aktivitu, alebo šport, uistite sa, že poznáte dôvod. Možno má na toto rozhodnutie dobré odôvodnenie, no ak sa jednoducho „necíti“ na to, aby vynakladalo snahu naďalej, nemali by ste mu dovoliť skončiť. Mnoho štúdií ukázalo, že mimoškolské aktivity pomáhajú deťom učiť sa cenné skúsenosti a zručnosti, a taktiež im môžu pomôcť aj v štúdiu.

5. Ospravedlňovať ich neslušné, alebo zlé správanie, pretože sú „ešte len deti“.

Odkedy znamená, že ak je niekto „dieťaťom“, môže byť neslušný, neúctivý, alebo ľahkomyseľný? Vek síce ide ruka v ruke s určitým správaním, hlavne ak ide o takévývinové štádiá ako napríklad lezenie a batoľatá, no nemal byť výhovorkou pre prejavy nezdvorilosti a neposlušnosti.

6. Nestáť si za dodržiavaním disciplíny.

Ak poľavíme na dohode o treste, alebo ju úplne zrušíme, ukazujeme tým deťom, že naše slová nemajú veľkú váhu. Takže, ak poviete vášmu dieťaťu: „Ak s tým ihneď teraz neprestaneš, pôjdeš hneď do svojej izby,“ stojte si za tým.

7. Robiť pre nich všetko.

Počas dospievania by sa mali vaše deti osamostatňovať. Nanešťastie to takto stále nefunguje, predovšetkým, ak sú zvyknuté na to, že všetko urobíte za ne. Začnite krok za krokom posilňovať ich nezávislosť a sebestačnosť tým, že obmedzíte množstvo vecí, ktoré pre ne robíte. Učte ich, ako to majú robiť a dajte im viac zodpovedností za domácnosť. Ak by nechceli vyhovieť, obmedzte čas, ktorý trávia na počítači, alebo pozeraním televízora. „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje,“ je dobré pravidlo, podľa ktorého by sme mali žiť v rodine.