Ako by mali kresťania komentovať?

Komentáre, ktoré bez rozmýšľania napíšeme na webové stránky a sociálne siete, vôbec nie sú nápomocné, skôr deštruktívne. Ľahko môžu pôsobiť bezohľadne. To je dôvod, prečo musíme dbať na Ježišove upozornenie: „… z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň“ (Mt 12:36). Je to upozornenie, že Boh berie takéto komentáre vážne.

Ako by sme mali komentovať?

Zriedkavo: „Mnoho rečí nie je bez viny, kto si však ovláda svoje pery, koná rozumne.“ (Pr 10:19)

Biblia nám radí, aby sme ovládali naše pery (v 21. storočí to platí aj pre prsty), pretože blázon má mnoho slov (Kaz 5:2). Sme dosť múdri na to, aby sme sa riadili touto radou. Pomôže nám, ak budeme mať na pamäti, že náš hriech nám dodáva prehnaný pocit dôležitosti. Evanjelium pokory nás však vedie k tomu, aby sme iných pokladali za hodnotnejších než seba (F 2:3). Naše názory možno nie sú vôbec potrebné.

Pomaly: „Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu.“ (Jk 1:19)

Ak nás nahnevá nejaký článok alebo príspevok, nikdy by sme nemali písať rozčúlení alebo podráždení. V takomto stave je veľmi náročné byť „prívetiví, dokazujúc všemožnú miernosť všetkým ľuďom“ (Tit 3:2). Najlepšie je čakať a modliť sa. Za hodinu alebo deň napíšete pravdepodobne láskavejší komentár, ak je vôbec potrebný.

Láskavo: „Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.“ (Kol 4:6)

Všetky veci vyslovené hriešnymi ľuďmi, ktorí sa neriadia Bibliou, hlavne rýchlo napísané názory na sociálnych sieťach, sú nedostatočné a nevyhovujúce. Každý z nás číta cez filter svojich skúseností a perspektív. Všetci hovoríme a interpretujeme veci nesprávne. Preto by sme mali byť milí, trpezliví a hľadať v ľuďoch to najlepšie.

Kedy by sme mali komentovať?

Keď ste v online kontakte s ľuďmi, buďte milí, trpezliví a hľadajte v ľuďoch to najlepšie.

Pre kresťanov platí, že by mali stále s každým hovoriť tak, aby každé ich slovo „poslucháčom prinášalo požehnanie“(Ef 4:29), či už bolo vyrieknuté ústami alebo prstami. Takže ak máme pocit, že by sme mali okomentovať niekoho príspevok, naším motívom by malo byť prinášanie požehnania. Ak sa teda rozhodneme, že by bolo dobré to urobiť, tu je pár návrhov, ako môžeme priniesť požehnanie:

Poďakuj: Preukázanie vďačnosti je možno tým najlepším a najčastejším dôvodom, prečo by sme mali písať komentáre. Ak nejaký autor zlepší naše znalosti, povzbudí našu dušu, motivuje nás k správnym veciam, alebo nás na niečo upozorní, je vhodné vyjadriť našu vďačnosť, ktorá je pre autora životodarná. Jeho dielo vôbec nemusí byť perfektné. Ak nám pomohlo, môžeme poďakovať. Ak nám nepomohlo, nemusíme povedať nič.

Povzbudzuj: My ľudia všeobecne považujeme za jednoduchšie vzájomne sa kritizovať ako povzbudzovať. Takáto reakcia je často hriešnou pýchou, ktorá infikuje naše schopnosti kritického myslenia. Na jedného povzbudzujúceho človeka ľahko nájdeme sto kritikov. Kresťania ako ľudia evanjelia, ktorí sa snažia prinášať požehnanie, môžu využívať komentáre na povzbudzovanie a podporovanie autora a iných čitateľov (1. Tes 5:11). Snaž sa teda hľadať a identifikovať požehnanie v článku alebo príspevku.

Pýtaj sa: Ak nás nejaký príspevok mätie, prinášať požehnanie znamená najprv sa pýtať a potom vyvodzovať závery. Láskavá otázka môže odhaliť autorovu chybu alebo čitateľovo neporozumenie.

Opravuj (krotko): Opravovanie by nemalo byť vôbec časté. Myslím si, že sa príliš mnoho času mrhá formulovaním kritiky v komentároch a následne jej obhajovaním pred oponentmi. Niekedy však môže byť do očí bijúca chyba vo fakte alebo doktríne natoľko dôležitá, že by sme ju mali opraviť. V takýchto prípadoch musíme mať na pamätí Pavlov pokyn:

„A Pánovmu služobníkovi sa nepatrí vadiť, ale prívetivým ku všetkým, spôsobným vyučovať a trpezlivo znášať krivdy. Protivníkov nech krotko karhá, či by im Boh nedaroval pokánie, aby poznali pravdu.“ (2. Tim 2:24–25)

Ak si uvedomíme, že by sme mali okomentovať niekoho príspevok, naším motívom by malo byť prinášanie požehnania.

Pravá pokora v srdci a tóne je základom. Čakaj a modli sa, kým nebudeš schopný komentovať spôsobom, ku ktorému vyzýva Pavol. Nenechaj sa vtiahnuť do požierania času, akým sú neúctivé, prázdne reči (2. Tim 2:16). Napíš komentár vo viere a neuraz sa, ak naň nedostaneš odpoveď. Ak poznáš autora osobne, neopravuj ho verejným komentárom. Napíš mu správu, alebo mu zavolaj.

Nezakladaj ohne sváru

„Jazyk je ohňom; svetom neprávostí medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života.“ (Jk 3:6)

Jakub napísal toto upozornenie pre kresťanov. Tí zakladajú ohne sváru nepríjemnými komentármi. Nezakladajme ich bezohľadnými slovami, za ktoré sa budeme zodpovedať. Namiesto toho radšej držme na uzde naše pery/prsty, a ak už aj hovoríme, nech je to iba preto, aby sme prinášali požehnanie tým, ktorí počúvajú.