Ako mať intímny vzťah s Bohom

Intimita s Bohom je dostupná aj pre Teba. Je pre Teba prístupná, ako sľúbil Boh. Božie pozvanie k intimite s ním testuje Tvoju vieru viac, než čokoľvek iné (Jk 1:2–4).

Srdce intímnosti

Intimita je to, čomu hovoríme pocit skutočného poznania niekoho a pocit, že sme skutočne poznaní. Často používame „priestorové“ slová, keď opisujeme tento pocit. Intímny, alebo dôverný priateľ je taký, s ktorým sme si veľmi blízki, nás pozná do hĺbky. Ak niečo naruší túto dôveru, priateľ sa bude cítiť sklamaný a vzdialený. Osoba, ktorá nás nepozná intímne, nás pozná len povrchne.

Intimita samozrejme nie je priestorová, ale vzťahová. Všetci poznáme ten pocit, keď sedíme vedľa osoby, s ktorou si pripadáme vzdialení a ten pocit, keď sme si blízky s osobou, ktorá je od nás vzdialená tisícky míľ.

Vďaka čomu sme si blízki s inou osobou? Je mnoho typov intímnosti a mnoho typov intímnych vzťahov, ale všetky majú spoločné jedno — dôveru. Nemôžeme mať intímny vzťah s niekým, komu neveríme.

Dôvera je srdcom intímnosti. Čím viac niekomu veríme, tým bližšie si ho k sebe pripúšťame. Tak ako veľmi je dôvera vo vzťahu ohrozená, tak veľmi sa odtiaľ vyparuje intimita.

Srdce intímnosti s Bohom

Toto je pravda v našom vzťahu s Bohom, ako aj v našom vzťahu s inými ľuďmi: Náš pocit Božej blízkosti alebo vzdialenosti nie je o tom, ako je Boh od nás vzdialený, ale o našom pocite intimity s ním. Písmo nás učí, že Boh má intímny vzťah s tými, ktorí mu dôverujú. Čím viac dôverujeme Bohu, tým intímnejšie ho poznávame. Pocit vzdialenosti od Boha, je často spôsobený narušením dôvery s ním — hriechom alebo sklamaním.

Táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá. Ako kresťania chceme zažiť intimitu s Bohom. Žalmista píše: „Ale mňa blaží Božia blízkosť“ (Ž 73:28). Všimnime si Jakubove napomenutie a uvedomme si sľub, ktorý je v ňom daný: „Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám“ (Jk 4:8). Božiu prítomnosť však môžeme nájsť aj tam, kde by sme ju nehľadali.

Intimita je viac než poznanie

Veľmi bežná chyba je myslieť si, že blízkosť s Bohom je možné dosiahnuť iba hromadením vedomostí. Aby sme intímne poznali Boha, musíme o Ňom vedieť kľúčové veci. Ježiš povedal: „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (J 8:32) a poukázal na to, že mnohí uctievajú to, čo nepoznajú (J 4:22).

Nikdy v histórii kresťanskej cirkvi neboli teologické poznatky prístupné toľkým ľuďom ako dnes. Americká cirkev zažíva ich najväčšie množstvo vôbec. Sme zaplavení prekladmi Biblie, dobrými knihami, výstižnými článkami, nahranými kázňami, rozhovormi, filmami, dokumentmi, hudbou a mnohým ďalším. Mnoho z týchto vecí je veľmi dobrých. Určite by sme mali byť za to všetko vďační.

Amerika však neprekypuje Enochmi (ani sa nestáva, že by často mizli), svätcami ktorí majú s Bohom hlbokú intimitu (1. M 5:24 ; Žid 11:5). Prečo? Pretože poznatky nie sú synonymom slova dôvera. To je dôvod, prečo Ježiš povedal v tých časoch náboženským vodcom, ktorí boli posadnutí encyklopedickými znalosťami písma:

„Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život“ (J 5:39–40).

Biblické vedomosti sú oveľa lepšie než zlato, keď sú zdrojom pre dôveru v Boha, pretože vtedy nás privádzajú k intimite s Bohom. Keď však Biblické vedomosti nahrádzajú našu dôveru v Boha, potom len zväčšujú našu pýchu.

Prečo estetický zážitok zlyháva

Ďalšia bežná chyba je, že chceme zažiť intimitu s Bohom cez nejaký osobný estetický zážitok. Môžeme to volať „Pole snov“, teda: Ak vybudujeme správne prostredie, Boh k nám „príde“.

Niektorí sa snažia vytvoriť dokonalé liturgické prostredie, aby vytvorili nadpozemský a záhadný dojem. Iní sa snažia navrhnúť chvály tak, aby vyvolali dojem Božieho vniknutia. Niektorí sa snažia obnoviť myslenie, že blízkosť k Božej sile vedie k Božej blízkosti. Ak skutočne dôverujeme Bohu, takéto prostredia podporia našu intimitu s Bohom. Žiadne z nich však nemá silu pričarovať k nám Božiu blízkosť.

Pozrite sa na to takto: Romantická večera pri sviečkach podporí tento príjemný moment vzájomnej intimity medzi manželom a manželkou, ale iba do určitej miery, do ktorej to dovolí ich vzájomná dôvera a láska. Ak je v ich vzťahu medzi nimi veľká priepasť kvôli nedostatku dôvery, tento estetický zážitok nevytvorí most, ktorý by spojil dve strany priepasti. To dokáže iba obnovenie dôvery.

Ako sa priblížiť k Bohu

Tajomstvo toho, ako sa priblížiť k Bohu a mať ho pri sebe je odhalené v Biblii — k Bohu sa priblížime skrze Krista, ktorý nám k nemu otvára cestu (Žid 4:14–16; 7:25 ; F 3:9) a vkladáme dôveru Jeho „vzácnym a veľkým zasľúbeniam“, ktoré nájdu svoje „áno“ u nás v Kristu (2. Pt 1:4 ; 2. K 1:20).

Na Boha zapôsobí naša viera, nie naše skutky. Kde je nedostatok viery, tam sa Boh neteší z množstva našich vedomostí a kvality estetických udalostí.

„Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.“ (Žid 11:6)

Keď Boh vidí muža alebo ženu, ktorých srdce je plné dôvery k Jeho sľubom a žije podľa nich, prichádza so silnou podporou (2. Kron 16:9) a ukazuje sa im:

„Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého.“ (J 14:21)

Božie pozvanie k intimite

Boh chce mať s Tebou intímny vzťah. Kristus spravil na kríži všetku tú ťažkú prácu, aby to bolo možné. Všetko, čo vyžaduje, je, iba aby si v neho veril (J 14:1). Chce, aby si mu veril celým svojím srdcom (Pr 3:5).

Jeho pozvanie mať s ním intímny vzťah je prozreteľnosť, ktorá v Tvojom živote testuje vieru viac, než čokoľvek iné. To, v čom musíš veriť teraz Bohu najviac, si On použije na to, aby si sa k nemu viac priblížil.

Je dosť pravdepodobné, že Tvoje telo chce ochabnúť. Keď však čítame Bibliu, nesúhlasí veľký oblak svedkov (Žid 12:1) s Jakubom a Petrom, že najväčšie skúšky viery sú cestou k najväčšej radosti (Jk 1:2–4; 1. Pt 1:8–9)? Nesúhlasia tiež všetci s Pavlom, že všetko je bezcenné v porovnaní s radosťou v poznaní Krista a prichádzajúcou slávou (F 3:8 ; Rim 8:18)?

Intimita s Bohom sa mnohokrát objavuje vo chvíľach, kedy mu musíme veriť najviac. Nebo na zemi je neopísateľná radosť a pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum, ktoré prichádza s úplnou dôverou Bohu (F 4:6–7). Ako povedal jeden starý autor duchovných piesni: „… tí, ktorí mu úplne dôverujú v ňom nájdu úplnú pravdu.“