Ako sa modliť za naše slová

Ako kresťania by sme mali byť najopatrnejšími rečníkmi na svete. Máme dbať na Božie slová a opatrne ich hovoriť iným. Máme dávať pozor na to, čo hovoríme, pretože z každého prázdneho slova budeme v súdny deň vydávať počet (Mt 12:36).

„Pane, odpusť mi, že sa málo chvejem pred Tvojimi svätými slovami a pred svojimi zlými slovami.“

Celá táto vec s hovorením je dosť vážna. Ide v nej vlastne o život: „Smrť a život sú v moci jazyka.“ (Pr 18:21) Povedal by som, že niečo tak vážne bude prirodzene predmetom mojich pravidelných modlitieb. Ako som však skúmal svoje modlitebné zvyky, všimol som si, že sa za svoje slová modlím len vtedy, keď ide naozaj o veľa. Ježiš však hovorí, že o veľa ide aj vtedy, keď nedávam pozor a hovorím nedbalo: „Lebo pre slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený“ (Mt 12:37).

Čo vlastne znamená, že budeme ospravedlnení alebo odsúdení pre naše slová? Naše slová budú svedčiť za nás alebo proti nám, keď budeme stáť pred Kristovou súdnou stolicou (2. K 5:10). „Lebo z plnosti srdca hovoria ústa“ (Mt 12:34). To, čo vychádza z našich úst (respektíve našich prstov, keď píšeme na klávesnici), odhaľuje to, čím je naplnené naše srdce. Naše slová odhaľujú, či máme pred Hospodinom bázeň, ktorá chráni náš jazyk pred zlým (Ž 34:11–13).

Mal by som sa za svoje slová modliť omnoho viac. Ak si na tom rovnako ako ja, budem rád, ak sa ku mne v modlitbe pridáš. Nasledujúce časti sú biblické texty týkajúce sa našich slov, z ktorých som vytvoril modlitby, aby z mojich úst vychádzal život a nie smrť.

1. Nauč ma chvieť sa

Pane, obávam sa, že sa slov nebojím dostatočne. Odpusť mi, že sa málo chvejem pred Tvojimi svätými slovami a pred svojimi zlými slovami. Nauč ma múdrosti chvenia sa, pretože „počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom“ (Pr 9:10).

Pane, nauč ma byť rýchlejším, keď treba počúvať, a pomalším, keď mám hovoriť, najmä keď som v pokušení hovoriť v hneve (Jk 1:19). Ak svoj jazyk nedržím na uzde, moje uctievanie Teba je daromné (Jk 1:26).

Pane, nauč ma byť zdržanlivejším vo všetkých aspektoch mojej reči, pretože „mnoho rečí nie je bez viny, kto si však ovláda svoje pery, koná rozumne“ (Pr 10:19). A „kto si chráni ústa a jazyk, zachráni si život pred súženiami“ (Pr 21:23).

2. Chráň moje ústa, aby z nich nevychádzala smrť

Pane, verím, že „smrť a život sú v moci jazyka“ (Pr 18:21), a nechcem za žiadnych okolností, aby z mojich úst vychádzala smrť. „Hospodine, postav mi hliadku k ústam a dvere mojich perí chráň“ (Ž 141:3). 

Pane, pomôž mi odhodiť „každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou,“ aby sa neprejavili v mojich slovách. Pomôž mi byť dobrým, milosrdným a odpúšťajúcim, ako si mi aj Ty odpustil v Kristovi — a také nech sú aj moje slová (Ef 4:31–32).

„Naše slová budú svedčiť za nás alebo proti nám, keď budeme stáť pred Kristovou súdnou stolicou.“

Pane, pomôž mi okamžite rozpoznať, keď som namyslený, alebo keď sa chorobne rád škriepim a hádam, z čoho vzniká závisť, svár, rúhania, zlomyseľné upodozrievania (1. Tim 6:4). Nedovoľ mi mariť Tvoju slávu, ani ubližovať niektorému z Tvojich svätých mojimi hriešnymi slovami.

„Hospodin, zachráň ma pred lživými perami a úlisným jazykom“ — najmä pred mojím vlastným (Ž 120:2), pretože „falošný jazyk nenávidí tých, čo zasiahol, úlisné ústa privodia pád“ (Pr 26:28).

Pane, zbav ma mojich zlomyseľných sklonov ohovárať iných, lebo „kto šíri klebety, je hlupák“ (Pr 10:18). Ty nenávidíš ohováranie (Ž 50:19–21), lebo pochádza zo sebectva v mojom srdci (Mt 15:19). Pomôž mi teda chrániť si jazyk pred zlom a svoje pery pred lživými rečami o iných ľuďoch (Ž 34:14).

Pane, viem, že môj jazyk má potenciál zapáliť požiar hriechu (Jk 3:5–6), v minulosti som už takýto požiar spôsobil. Verím tiež, že nik z ľudí nedokáže jazyk skrotiť (Jk 3:8). Potrebujem na to pomoc Ducha Svätého, aby som tak mohol zberať ovocie spravodlivosti, ktoré sa rozsieva v pokoji tým, čo šíria pokoj.

3. Otvor mi ústa, aby z nich vychádzal život

Pane, verím, že „ušľachtilá reč je stromom života“ (Pr 15:4) a že „ústa spravodlivého sú prameňom života“ (Pr 10:11). Nech to stojí čokoľvek, modlím sa, aby bola reč mojich úst príjemná pred Tebou (Ž 19:15). Nech je zdrojom obživy a občerstvenia pre Tvoj ľud.

Pane, daj, nech z mojich úst „nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo požehnanie“ (Ef 4:29).

Pane, ukáž mi, čo robiť, aby  bolo moje slovo vždy láskavé a múdro povedané, aby som vedel, ako treba každému odpovedať (Kol 4:6). Pane, pomôž mi používať slová na povzbudzovanie a budovanie iných — omnoho viac ako na kritizovanie (1. Tes 5:11).

Pane, otvor mi oči, nech jasnejšie vidím neprávosť okolo seba. Pomôž mi potom otvoriť ústa, spravodlivo súdiť a zastávať sa práva chudobných a núdznych (Pr 31:9).

„Keď neviem, čo povedať, daj, aby som bol dosť pokorný a dokázal si to priznať.“

Pane, pomôž mi neodplácať sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, pomôž mi žehnať tým, ktorí so mnou zle zaobchádzajú (1. Pt 3:9). Pripomínaj mi, ako nepochopiteľne ma žehnáš, hoci si to nezaslúžim. Pomôž mi dôverovať Ti v každom súdení, veď Ty si povedal: „Mne patrí pomsta, ja odplatím“ (R 12:19).

Pane, keď sa dostanem do situácie, ktorá bude vyžadovať, aby som napomenul druhého, pomôž mi hovoriť pravdu v láske (Ef 4:15) a „so všetkou trpezlivosťou a ponaučením“ (2. Tim 4:2).

A keď budem mať príležitosť bojovať za vieru (Jud 1:3), pomôž mi odmietať bláznivé a neužitočné škriepky, nepúšťať sa do sporov, ale byť láskavým ku všetkým, vedieť vľúdne karhať protivníkov a modliť sa za nich, aby si im dal pokánie, ktoré ich dovedie k poznaniu pravdy (2. Tim 2:23–25).

4. Daj mi múdrosť a pokoru

Pane, keď neviem, čo povedať, daj, aby som bol dosť pokorný a dokázal si to priznať. Daj, nech pozorne počúvam (Jk 1:19) a nech rozumne zvažujem, čo odpovedať (Pr 15:28), aby som nerozumne nechrlil hlúposti (Pr 15:2). Pane, keď ma budú napomínať iní, zbav ma mojej obrannej pýchy a pomôž mi pozorne a pokorne počúvať, pretože väčšinou je to milosť a olej na moju hlavu (Ž 141:5). „Dobre mienené sú údery milujúceho a hojné sú bozky toho, kto nenávidí“ (Pr 27:6).