Ako stratiť veci, ktoré milujete

Vo fascinujúcej eseji z roku 1942 C.S. Lewis predložil „všeobecne platný zákon“ ľudskej skúsenosti:

„Každá voľba, pri ktorej sa malé dobro uprednostní pred veľkým či čiastočné dobro pred absolútnym dobrom, vedie k strate malého či čiastočného dobra, kvôli ktorému dochádza k obeti… Druhoradé veci sa nedajú získať tak, že im dáme prvé miesto. Druhoradé veci sa získajú len tak, že prvoradé veci majú prvé miesto.“ („Prvoradé a druhoradé veci“ v Boh na lavici obžalovaných)   

Inými slovami, preceňovanie menšieho dobra vedie paradoxne k jeho strate. Vo svojom liste adresovanom svojmu priateľovi Domovi Bedeovi Griffithsovi Lewis svoj komentár rozšíril: „Dajme prvoradým veciam prvé miesto a na dôvažok získame druhoradé veci: dajme druhoradým veciam prvé miesto a prídeme aj o prvoradé, aj druhoradé veci.“

Svoj zákon prvoradosti a druhoradosti aplikoval Lewis na každodenný život. Žena, ktorá spraví zo svojho psa stredobod jej života, príde „nielen o svoju užitočnosť pre druhých a ľudskú dôstojnosť, ale aj o pravú radosť zo starostlivosti o psa.“ Muž, ktorý sa sústredí výhradne na ženu, ktorú miluje,  a nerozmýšľa nad ničím iným, nakoniec príde tak o radosť z lásky k nej, ako aj o všetky iné veci, ktoré robia život plným a radostným. V oveľa širšom meradle sa Lewis domnieval, že spoločnosť je v jeho dobe vystavená nebezpečenstvu, lebo seba kladie stále na prvé miesto, a nie na druhé, aby tak uprednostnila vyššie dobro.   

Výstraha pre tých, čo hľadajú druhoradé veci

Sám Ježiš učil, že keď budeme hľadať najprv druhoradé veci, prídeme nakoniec tak o prvoradé, ako aj druhoradé veci. A nielen v tomto živote (ako zdôraznil Lewis), ale navždy. V Evanjeliu podľa Lukáša 6:24–26 Ježiš vyslovil štyri výstrahy.

„Beda vám, boháčom, lebo už máte svoje potešenie.“

„Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať.“

„Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať.“

„Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.“

Tieto štyri výstrahy nadväzujú na štyri blahoslavenstvá, ktoré sú uvedené hneď pred nimi a z ktorých  každé opisuje budúce požehnanie od Boha v jeho večnom kráľovstve („budete nasýtení, budete sa smiať“). Rovnako výstrahy opisujú večný stav nebeského súdu nad Božími nepriateľmi.

Na prvý pohľad sa môže zdať, akoby Ježiš upozorňoval svojich poslucháčov, aby neboli bohatí, nasýtení, šťastní, aby druhí o nich nemali dobrú mienku. Ale, ako už dávno poznamenal J.C. Ryle, Abrahám a Jób boli bohatí a mali hojnosť jedla, kráľ Dávid sa smial a prežíval radosť, Timotej mal dobrú povesť tak, ako ju mali aj siedmi muži, ktorí boli ustanovení pre službu cirkvi v 6. kapitole Skutkov apoštolov. Pred čím teda Ježiš v skutočnosti varuje?

Niet dobra okrem Boha

Kľúčom k pochopeniu je posledná časť štvrtej výstrahy: „Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.“ Ježiš tu nevaruje pred dobrou povesťou ako takou, ale konkrétne pred takým typom dobrej povesti, akú si užívali falošní proroci. Hrozí nám Boží súd, keď o nás dobre zmýšľajú z bezbožných dôvodov, keď nehovoríme pravdu, len aby sme v očiach druhých dobre vyzerali, keď pravdu obetujeme pre popularitu.

To nám pomáha pochopiť Ježišove výstrahy. Ježiš nevyslovuje beda všetkým bohatým ľuďom, ale adresuje ho tým, ktorí svoje potešenie nachádzajú viac v bohatstve než v Bohu — ktorí si svoj majetok cenia viac než Boha. Ježiš nevyslovuje beda všetkým nasýteným, ale adresuje ho tým, čo uspokojenie svojich chúťok povyšujú nad Boha.
Ježiš nevyslovuje beda všetkými radostným ľuďom, ale adresuje ho tým, ktorí chcú nájsť šťastie bez Boha. Problém nespočíva, ani nevyplýva zo samotného majetku, jedla, smiechu či reputácie. Je ním modlárstvo, ktoré povyšuje takéto veci nad Boha. Keď sa toto stane, uplatní sa zákon prvoradosti a druhoradosti s večnou platnosťou.                

Milujete ich dosť na to, aby ste ich milovali menej?  

Uvažujte o prvej výstrahe: „Beda vám, boháčom, lebo už máte svoje potešenie.“ Boh je na prvom mieste. Peniaze sú na druhom mieste. Vieme však, že je ľahšie spoliehať sa viac na peniaze než na Boha. Ženieme sa za nimi usilovnejšie, než hľadáme Boha a používame ich viac pre seba než pre Boha. Majetok sa môže stať naším ochrancom a tešiteľom.

Ježiš hovorí, že ak majetok povýšime nad Boha, už sme prijali všetko potešenie, aké sa len dá; totiž náš súčasný bankový účet, investičné portfólio a šetrenie na dôchodok. Ale toto potešenie nebude dlho trvať, lebo príde Boží súd. Ak sa budeme naháňať za bohatstvom viac než hľadať Boha, prídeme o Boha a nakoniec aj o svoje bohatstvo.

V 12. kapitole Evanjelia podľa Lukáša Ježiš rozpráva podobenstvo o boháčovi, ktorý sa spolieha na svoje bohatstvo, plánuje postaviť väčšie stodoly na uskladnenie svojej úrody a teší sa, že bude odpočívať, jesť, piť a veseliť sa. Boh ho nazve bláznom a povie mu, že tej noci zomrie. Ježiš hovorí: „Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu“ (Lk 12:21). Božie dary si cenil viac než Boha, a preto mu nakoniec nezostal ani Boh, ani dar.  

A čo jedlo?

To isté platí o Ježišovej druhej výstrahe: „Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať.“ Je nádherné pripraviť a zjesť výborné jedlo. Keď je Boh v našom živote pevne na prvom mieste, otvára sa pred nami svet kulinárskych zážitkov, ktorý nie je zaťažený pocitom viny, a je na oslavu Boha. Máme z jedla väčšiu radosť, lebo vieme, kto ho stvoril a daroval. Keď prvoradým veciam dáme prvé miesto, druhoradé veci získame na dôvažok.

Ak ale dovolíme, aby nám vládol náš žalúdok, začneme žiť len pre chvíle s jedlom na stole. Príliš často rozmýšľame o jedle. Čerpáme z neho príliš veľa potešenia. Prejedáme sa. Tak znižujeme svoj pôžitok z jedla v danej chvíli na minimum, cítime sa prepchatí, máme nadváhu a sme zotročení. A napokon stratíme ten pôžitok úplne. Sme hladní, nespokojní a prázdni navždy.

Všetko milujte kvôli Bohu

Nezáleží na tom, na aký dar si spomeniete — dobrú povesť, peniaze, sex, vplyv, hudbu či dokonca lásku rodiny a priateľov — princíp zostáva ten istý: najlepší spôsob, ako zničiť svoju radosť z nich (a čo je dôležitejšie, svoju dušu), je usilovať sa o nich viac či rovnako ako o Boha.

Ježiš nestojí najdôraznejšie proti nášmu pôžitku z Bohom darovaného potešenia. Ale ak dary dáme pred Boha, varuje nás, že stratíme oboje.

Augustín sa modlil: „Príliš málo Ťa miluje ten, kto čokoľvek iné miluje rovnako ako Teba, ktorý nemiluje tieto veci kvôli Tebe.“ Ježiš chce, aby sme mali radosť z Boha aj Jeho darov. Oboje budeme mať navždy, ak — a iba ak — budeme mať Boha stále na prvom mieste.