Boh večného úsmevu

Duša, poznaj svoje plné spasenie…

Pomysli na to, aký Duch v tebe prebýva,

Pomysli, že úsmevy Otca patria tebe,

Pomysli na to, že Ježiš zomrel, aby ťa získal,

Dieťa nebeské, môžeš sa sťažovať?

Ako často uvažujete o Božom úsmeve? „Pomysli, že úsmevy Otca patria tebe,“ prosí nás pieseň. Ako často sa vyhrievate v žiarivom slnečnom svetle úsmevu nášho Otca?

Je pravda, že Boží úsmev je obrazom, metaforou jeho bezhraničnej blaženosti a spolupatričnosti. Otec nemá fyzický úsmev (hoci Ježiš ho má), ale realita je skutočnejšia ako obraz. A aký je to obraz.

Staroveké šťastie

Nad stránkami Starého zákona sa vznáša prísľub Božieho úsmevu. Je to nesmierna blaženosť raja. Od samého začiatku ho počujeme prenikať Božím hlasom v jeho sedemnásobnom schválení svojho sveta — dobrý, dobrý, dobrý, dobrý, dobrý, dobrý, veľmi dobrý. Vidíme to — aj dnes — v tejto divokej krajine zázrakov, v jesennom lístí a jarných kvetoch, v rozmarnej fantázii oblakov a východoch slnka, ktoré sa lámu s jasnou radosťou ženícha, v šialenom huncútstve veveričiek a v dlhej, pomalej osobitosti kráv, v snehu, kameni a hviezdach. Krása sveta je Boží úsmev vtelený do vecí. Cítime Otcov úsmev, keď dáva mužovi úžasný dar ženy a z Adama vystrelí poézia. Boží úsmev bol trvalou súčasťou sveta pred pádom. Je to obrovská blaženosť Edenu.

Ale keď sa svet ponoril do vzbury a skazy, Boží úsmev sa zahmlil. Ale stále tam bol. Radosť trojjediného Boha je nekonečná, nezávislá, nezdolná, neprekonateľná ako hora a väčšia ako vesmír. Ale nekajúci hriešnici s neodpusteným hriechom sa nemôžu tešiť z Božieho svätého šťastia. Aj po páde však Boží úsmev stále žiari v spoločnej milosti. A ešte skôr ako stihne dokončiť vyslovenie kliatby, tú zamračenú prozreteľnosť v 1. knihe Mojžišovej 3, jeho skrytý úsmev prerazí v prísľube príchodu Syna.

„Radosť trojjediného Boha je nekonečná, nezávislá, nezdolná, neprekonateľná ako hora a väčšia ako vesmír.“

Prvé náznaky tohto plánu vidíme, keď Boh prostredníctvom kňaza a krvi začína vytvárať cestu pre svoj ľud, aby sa opäť mohol tešiť z jeho prítomnosti a príkazov. Áron, prvý veľkňaz, požehnáva vyvolených prísľubom Božieho úsmevu: „Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý!“ (4. M 6:24–25) Žiariaca tvár je usmievavá tvár. Ústrednou nádejou Starého zákona je teda to, že Boží ľud sa bude opäť tešiť z jeho blaženosti a spoločenstva.

Táto túžba sa stala obľúbeným refrénom starovekých svätcov, najmä v ich poézii:

„Mnohí sa pýtajú: Kto nám ukáže niečo dobré?

Hospodin, nech nás osvieti svetlo tvojej tváre!

Dal si mi do srdca väčšiu radosť,

     než majú oni z hojnosti obilia a muštu.“ (Ž 4:7–8, Ekumenický preklad)

Dávid naznačuje, že všetko dobré a krásne — radosť plná sily a neriedené potešenie — žiari v Božom úsmeve. V tejto tvári sa nachádza pravé šťastie človeka.

Radosť Otca

Keď Ježiš vstúpi na scénu, dozvedáme sa, že Boží úsmev nie je súhlasom nejakého všeobecného božstva, ale obrovskou radosťou šťastného Otca. Viete si predstaviť, ako Otec hovorí: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo“ (Mt 3:17), bez úsmevu? Tu je radosť staršia ako svet, oceán otcovskej radosti.

A — nech sa nám zatají dych — vďaka Synovi nie je Boh len otcom, ale naším Otcom. Prostredníctvom veľkňaza a jeho vlastnej krvi Boh vytvoril cestu, aby sa jeho úsmev opäť stal trvalou súčasťou jeho ľudu. Ježiš znášal strašnú búrku Božieho hnevu, aby sme my mohli žiť navždy v slnečnom svetle jeho úsmevu. Všetci, ktorí sú spojení so Synom, sa stávajú synmi, spoludedičmi obrovského Božieho šťastia. To je sláva evanjelia o šťastnom Bohu (1. Tim 1:11).

Ešte nie sme dosť živí na to, aby sme sa mohli pozerať do Slnka v jeho plnej sile. Stále hrešíme a musíme sa vyspovedať. Trojjediná radosť je príliš veľká a my sme príliš neistí na to, aby sme zvládli túto váhu slávy. Ale nebude to tak vždy. Jedného dňa, keď okúsime divokú slobodu dokonalej svätosti, budeme ohromení Božím úsmevom (Žid 12:14). Bude nám daná ranná hviezda a gigantická blaženosť zabitého Baránka rozžiari obnovený vesmír.

Ako hovorí Aslan svojim, tak hovorí náš Otec nám: Ešte nie ste takí šťastní, ako chcem, aby ste boli — ešte nie ste takí šťastní ako ja. Vstúpte do radosti svojho Stvoriteľa.

Vstúpte do radosti

Tak, dieťa nebeské, pomysli, že úsmevy Otca patria tebe!

Náš nebeský Otec v Synovi svojej radosti a v Duchu svojho potešenia vylieva svoju radosť na svoj vyvolený ľud. Niet nikoho, kto by ho nútil k radosti alebo obmedzoval jeho potešenie. Je úplne slobodný. Jeho úsmev je istý ako vychádzajúce slnko, pretože všetko, čo robí, vyviera z večného šťastia Trojice. Preplnený touto vzrušujúcou slobodou sa teší z toho, že dáva svojim deťom všetko, čo potrebujú, aby sa čoraz viac tešili z krásy jeho úsmevu.

A práve z tohto podnetu, aby sa podelil o svoju trojjedinú radosť, aby vrhol svetlo a lásku na svoj ľud, Boh stvoril svet a dal svoje slovo, aby zjavil svoju slávu. Jonathan Edwards to vyjadril takto:

„Je to radosť z jeho vlastnej vnútornej plnosti a slávy, ktorá ho vedie k hojnému vyliatiu a šíreniu tejto slávy. Tá istá vnútorná náklonnosť, ktorá ho vedie k tomu, aby sa tešil zo svojej slávy, ho zároveň vedie k tomu, aby mal potešenie v jej prejavoch, vyjadreniach a odovzdávaní.“ (God’s Passion for His Glory, str. 170)

Inými slovami, večná radosť Boha z toho, že je Bohom, sa prelieva do zjavenia tejto radosti stvoreným bytostiam. Pozýva nás, aby sme vstúpili do jeho nezlomnej blaženosti — aby sme poznali Boha a tešili sa z neho tak ako On.