Boh všetkej dobroty

Živý Boh, jediný Boh, Boh, ktorý vždy bol a vždy bude, Boh, v prítomnosti ktorého žijeme, hýbeme sa a sme, je úplne, úžasne a nemenne dobrý Boh.

Žalmy nám hovoria, že je „hojný“ v dobrote (Ž 31:19), vodopád valiacej sa štedrosti, ktorého hukot nepozná začiatok ani koniec. Ochutnajte a uvidíte toľko dobroty, koľko budete chcieť (Ž 34:8) — vaša porcia sa nikdy nezmenší, výhľad sa vždy rozšíri. Boh unaveného nasýti dobrom (Ž 103:5), hladného nasýti dobrom (Ž 107:9) a dobro pošle za nami ako poľovníckeho psa, kým neprídeme do domu, kde prebýva dokonalá Dobrota (Ž 23:6; 65:4).

Niekedy sa však zdá, že takéto opisy sú v rozpore s našimi skúsenosťami. Božiu dobrotu je ťažké pochopiť. Možno poznáte smútok nad dobrými darmi, ktoré ste stratili, alebo ktoré ste nikdy nemali. Slová „Boh je dobrý“ majú zmysel, keď Boh dáva; môžu zmiasť, keď berie alebo odopiera. Možno práve teraz sa vám zdá, že povedať „Boh je dobrý“ je trochu ako povedať: „Zem obieha okolo Slnka.“ Veríte tomu, pretože vám to povedali iní dôveryhodní ľudia. Ale veríte tomu v rozpore so svojím vnímaním.

Žalmy nám môžu pomôcť. Niekedy, keď títo speváci hovorili: „Boh je dobrý,“ sa nám život zdal byť odporne zlý. Čo teda pre nich znamenalo, že „Boh je dobrý“? Výkrik ich srdca môžeme zachytiť tromi spôsobmi.

Boh mi dáva dobro

Po prvé, keď žalmisti povedali: „Boh je dobrý,“ mysleli tým, že „Boh mi dáva dobro.“ Otec svetiel, prameň krás, zásobáreň pokladov, vynálezca radostí, Boh dáva dobro, a to bohato.

Izraelskí speváci žili vo svete, ktorý bol riadený Bohom, vo svete, kde nič dobré neprišlo náhodou a preto aj tie najmenšie, najobyčajnejšie dary v živote hovorili o veľkej a neobyčajnej dobrote. Chlieb, olej a víno (Ž 104:14–15), tiché dažde a dobrá úroda (Ž 85:12), celý svet, ktorý sa dá ochutnať a vidieť (Ž 34:8, 10) — to všetko boli pre nich dary veľmi dobrého Boha.

Kto iný ako dobrý Boh by vytvoril svet takej štedrej krásy? Kto iný by stvoril bruchá a potom ich neustále napĺňal ráno, napoludnie a večer, deň čo deň? Kto iný by ľudskému telu poskytol päť spôsobov, ako byť nekonečne fascinovaný? Krutý Boh, hovorí C. S. Lewis, by mohol „nastražiť pasce a pokúsiť sa ich nalákať. Ale nikdy by mu nenapadli návnady ako láska, smiech, narcisy alebo mrazivý západ slnka“ (O zármutku, str. 31). Svet, ktorý je tak mimoriadne úžasný ako ten náš, hlása o Bohu, že je ešte úžasnejší.

Odložte na chvíľu dary, ktoré ešte túžite mať. Vidíte — vo vašej rannej káve a plnej špajze zásob, a v jarných listoch a v záhrade –, že „Hospodin je dobrotivý ku všetkým, Jeho milosrdenstvo sa rozprestiera nad všetko Jeho stvorenie“ (Ž 145:9)?

Boh pracuje na mojom dobre

Aj napriek tomu Boh vie, že jeho všeobecná dobrota, dobrota, ktorú rozptyľuje do všetkých našich dní, neodstraňuje bolesť z konkrétnych darov, ktoré sme nedostali. Žena túžiaca po živote vo svojom lone, otec, ktorému diagnostikovali chorobu v mladom veku, osamelý človek, ktorý túži po priateľovi — každý z nich môže spoznať dobrotu, ktorú mu Boh dal, a zároveň túžiť po väčšej. A tak v žalmoch nachádzame presvedčenie, že Boh nám nielen dáva dobro, ale aj pracuje na našom dobre cez všetko zlé.

„Svet, ktorý je tak mimoriadne úžasný ako ten náš, hlása o Bohu, že je ešte úžasnejší.“

Najzreteľnejšie vidíme Boží záväzok pracovať čo najlepšie v jeho záväzku odpustiť nám to najhoršie. Keď žalmisti oslavujú Božiu dobrotu, majú často na mysli dobrotu jeho milosti. „Veď Ty si dobrý, Pane, a ochotný odpúšťať“ (Ž 86:5). Prostredníctvom Ježiša Boh korunuje naše previnilé hlavy milosťou a zachraňuje nás z neporiadkov, ktoré sme si sami spôsobili (Ž 103:4; 107:1–3). Vykúpi nás z toho najhoršieho, čo sme kedy urobili.

A ak Boh pracoval na našom dobre aj v našich najhorších chvíľach, potom na ňom určite bude pracovať aj všade inde, dokonca aj tam, kde sa zdá, že jeho dobrota zmizla. V Žalme 23 Dávid vykresľuje Božiu dobrotu, ktorá ho sprevádza, a to nielen niekedy, ale „po všetky dni môjho života“ (Ž 23:6). V niektorých dňoch ho Božia dobrota prenasledovala k zeleným pastvinám a tichým vodám; v iných dňoch ho hnala do údolia tieňa smrti; vo všetkých dňoch ho viedla do „domu Hospodinovho,“ kde teraz prebýva navždy. A tak to robí Božia dobrota aj s nami.

Keď sa dostaneme do toho domu a obzrieme sa späť na našu kľukatú cestu, nepochybne uvidíme jasnejšie, ako nás nielen pastviny, ale aj údolia niesli bližšie k nebu — ako dobrota sprevádzala dávanie i prijímanie. Ale zatiaľ nám Boh ponúka, aby sme verili tomu, čo možno nevidíme: Ruka, ktorá nás vedie do krajiny hlbokej tmy, nie je nič iné ako ruka Božej dobroty, ktorá nás vedie domov.

Boh je moje dobro

Keď hovoríme, že Boh je naše dobro, s vierou očakávame deň, keď sa ukáže dobro prítomné v našej bolesti. Ale medzitým ten istý Boh, ktorý mi dáva dobro a pracuje na mojom dobre, je mojím dobrom. „Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba!“ (Ž 16:2)

Jedno z najprenikavejších a najkrajších potvrdení Božej dobroty sa nachádza na konci 73. žalmu. Cesta k nemu bola pre žalmistu Ásáfa strastiplná: Počas mnohých trpkých dní videl len to dobré, čo mali iní a čo on nemal — dobré veci, o ktorých si predstavoval, že ich Boh vyhradil len pre spravodlivých, ako je on. Boh sa mu nezdal dobrý.

Potom však Ásáf vošiel „do Božích svätýň“ a uvidel, čo mu uniklo (Ž 73:17). Jeho ruky, ktoré držali tak málo darov, však držal Boh: „Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš“ (Ž 73:23–24). V okamihu v nebi opäť prebýval Boh prekvapujúcej, výnimočnej dobroty (Ž 73:25).

A v tom istom okamihu sa radikálne zmenila jeho predstava o dobre: „Ale mňa blaží Božia blízkosť“ (Ž 73:28). Predtým by túto vetu dokončil akýmkoľvek iným spôsobom: „Pre mňa je dobré mať pohodlie a hojnosť, rešpekt a dobré vyhliadky.“ A tak naše vlastné srdcia našli tisíc spôsobov, ako túto vetu dokončiť bez odkazu na Boha. Ale keď vidíme ruku, ktorá drží tú našu — ruku, ktorá teraz nesie jazvy –, a keď počujeme rady, ktoré nám dáva, a cítime slávu, ktorou je, nemôžeme tú vetu dokončiť inak ako Ásáf: „Ale mňa blaží Božia blízkosť.“

Boh, dobrý Otec, dobrý Syn a dobrý Duch. Boh, prameň, z ktorého vyviera každý dar. Boh, ktorý nás stvoril, aby sme s ním komunikovali, a vykúpil nás, aby sme sa z neho radovali. Boh, definícia dobra a ten, bez ktorého nič nie je dobré. Príď údolie, príď temnota, príď nedostatok, príď strata — ak získame viac Boha, máme viac dobra, než nám ponúka celá táto zem (Ž 73:25).

Prichádza deň, keď sa budeme tešiť z každého dobrého daru v novom svete. Zatiaľ však len Boh vie, ktoré dobré dary nás privedú k nemu a ktoré nás od neho odvedú. A tak dobrý Boh, akým On je, zariadi a naplánuje dokonalé množstvo potešenia a bolesti, aby nás udržal blízko seba, ukázal nám o sebe viac, a pritiahol nás k nemu domov.