Bojíš sa dňa odpočinku?

V hlave som si dookola opakoval tieto slová, zatiaľ čo som maľoval rovnú bielu čiaru. Predpokladám, že o takom čase nemaľujete. Za normálnych okolností ani ja. Avšak bolo to nekonečne hektické obdobie a ja som bol presvedčený, že toto je tá jediná a najlepšia chvíľa na maľovanie.

Samozrejme, nebol som šťastný, že som bol taký zaneprázdnený — že som práve kúpil dom, ktorý postavili tesne po Americkej občianskej vojne a celý som ho rekonštruoval, že sme mali bábätko, ktoré odmietalo spať, a že som mal náročnú prácu. Pravdupovediac, bol som nahnevaný.

Padol som do pasce zaneprázdnenosti. Som človek, ktorý stále potrebuje niečo dosahovať, a často to preháňam. Vďaka môjmu nezrelému rozhodnutiu dosahovať výsledky som sa nezastavil. Nikdy. Zastaviť sa by znamenalo zmeškať príležitosť na úspech. „Odpočinok je len pre slabých a pre mŕtvych,“ hovorieval som si. Keď vaše srdce hovorí takéto veci, ruky si pochopiteľne stále nájdu nejakú činnosť — napríklad maľovanie líšt po polnoci.

„Ak nehľadáme odpočinok v Bohu, nesprávne ho hľadáme niekde inde.“

Pasca zaneprázdnenosti je ako špirála neustálych činností, ktorú živí viera, že odpočinok je slabosť. Odpočinok však nie je slabosťou. Odpočinok je neoddeliteľnou súčasťou života, v ktorom sa tešíme z Boha.

Na čo v živote bez odpočinku zabúdame

Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo bol Boh znepokojený tým, že Izraeliti zabudli na sabat? V 20. kapitole Ezechiela prorok vyčíta Izraelitom práve toto. Boh v tejto kapitole hovorí: „Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem“ (Ez 20:12). Aj napriek tomu Izrael odmietol odpočívať.

Tým, že sa zabúdame zastaviť, zabúdame na Boha. Neochota prestať na chvíľu pracovať, aby sme tak mohli otvoriť náruč Bohu, znamená, že naše ruky sú neustále plné. Tým okrádame Boha o slávu — o jeho dôležitý význam v našich životoch. Svätý čas, ktorý venujeme svätému Bohu, nám pripomína, že nie sme bohovia — nemôžeme sami seba stvoriť ani zachrániť. Boh môže. Ak sa nedokážeme zastaviť a prežívať Božiu slávu v odpočinku, nebudeme schopní oslavovať ho ani svojou prácou.

Čo uctievame v živote bez odpočinku

Zabúdanie na Boha má smrteľné vedľajšie účinky. Ak neoslavujeme Boha v odpočinku, naša práca sa čoskoro stane uctievaním rôznych modiel — namyslenosti, moci, peňazí alebo uznania.

 „Tvoj strach zo zastavenia sa môže odhaľovať, čo v skutočnosti uctievaš.“

Presne to sa stalo aj Izraelitom. Tým, že pracovali bez sobotného odpočinku, sa stala práca ich rúk modlou v ich srdciach. Ezechiel pokračuje: „… pretože zavrhli moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje sviatočné dni odpočinku znesväcovali, lebo ich srdce išlo za ich modlami“ (Ez 20:16). Naše srdcia nikdy nie sú neutrálne. Ak nehľadáme odpočinok v Bohu, pravdepodobne ho nesprávne hľadáme niekde inde.

Úprimne, znepokojuje ťa predstava bežného dňa skutočného odpočinku? Tvoj strach zo zastavenia sa môže odhaľovať, čo v skutočnosti uctievaš. Znepokojenie je veľmi často dôkazom neviery.

Čo žneme v živote bez odpočinku

Nepotrebujeme si čítať Bibliu, aby sme videli účinky nepretržitej práce. Možno dosiahneš svoje ciele. Možno zarobíš veľa peňazí a vybuduješ si skvelú kariéru. Možno chvíľu pôjdeš plynule nahor. Avšak za akú cenu — nespavosť, strach, prepracovanie, zničené vzťahy, rozpadnuté manželstvo, vzdialené deti a zanedbaný Boh?

Pracujeme bez odpočinku, aby sme jedného dňa dosiahli odpočinok bez akejkoľvek práce. To však nie je žiadna výhra. Ľudia neboli stvorení na prácu bez odpočinku. Ak aj pracuješ do noci a začínaš znova skoro ráno, čo bude potom? Dočkáš sa dôchodku — odpočinku bez akejkoľvek práce. A pomaly si uvedomíš, že aj to je nočnou morou. Ľudia neboli stvorení ani pre to. Jeremiáš poukazuje na to, ako takýto život vyzerá, keď Pán cez proroka hovorí: „Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud, mňa opustil, prameň živej vody, aby si vykopal cisterny, cisterny popraskané, ktoré neudržia vodu“ (Jer 2:13).

Život bez odpočinku je ako plniť deravé vedro. Je jedno, ako veľmi šetríme, míňame, snažíme sa alebo si robíme starosti, kvapky nášho života, ktoré tou dierou vytekajú, v skutočnosti povedú ku skaze. Odpočinok nás navracia k pravému prameňu a zaceľuje nádoby našich životov, aby udržali vodu, ktorú tam nájdeme.

Pokánie zo života bez odpočinku

Ak je pravdou, že Boh je v nás najviac oslávený vtedy, keď my sme v Ňom najspokojnejší (a to pravdou naozaj je), potom je smutnou iróniou, že tak veľa kresťanov sa odmieta zastaviť dostatočne dlho na to, aby sa z Neho mohli tešiť. Samozrejme, môžeme milovať Boha v práci (a aj by sme mali!), ale Boh, Otec Ježiša Krista, nie je falošný faraónov bôžik, ktorý si vyžaduje nepretržitú prácu, ktorou by sme si vydobyli vstup do jeho mizerného neba. Pravý Boh už v skutočnosti urobil všetko potrebné na to, aby nás pozval k odpočinku v Ňom. Môžeš sa naučiť umeniu odpočívať, ale až vtedy, keď budeš činiť pokánie zo života bez odpočinku.

 „Odpočinok je neoddeliteľnou súčasťou života, v ktorom sa tešíme z Boha.“

Koniec Ezechielovho proroctva sľubuje, že jedného dňa Boží ľud už nebude zanedbávať odpočinok. A keď sa naučia zastaviť sa, budú zdravší a zaopatrenejší ako kedykoľvek predtým (Ez 44:23–31). Práve preto sa Ježiš mohol pozrieť na vyčerpaných ľudí, ktorí ho nasledovali, a povedať:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké“ (Mt 11:28–31).

Ľudia bez odpočinku ho môžu nájsť iba v Bohu. Ty nájdeš odpočinok len v Bohu.

Rád by som povedal, že ma vtedy v noci osvietilo — že som položil štetec, rýchlo zišiel dolu, otriasol zo seba vlastnú hlúposť a šiel spať. Avšak môj príbeh mal niekoľko ďalších tmavých kapitol a strán, na ktorých bolo viac práce, viac cirkevného zboru, viac aktivít — a menej a menej Boha. Potom som upadol do vážnej depresie. Dosahoval som výsledok za výsledkom, a takmer ma to zabilo. Preto mi verte, keď hovorím — na Božiu slávu, odpočívajte!