Bolesť duše

Kresťanskí autori, ako svätý Augustín, Blaise Pascal, Søren Kierkegaard a C. S. Lewis opisujú to, čo by sme mohli nazvať „smútkom duše“ — byť unavený a zaťažený životom a existenciálnou zlomenosťou a odlúčením od Boha. Tu je slávny Augustínov citát z jeho diela Vyznania, kde v modlitbe hovorí Bohu: „Stvoril si nás pre seba a naše srdce nenájde pokoj, kým nespočinie v tebe.“ Je zaujímavé, že keď čítam Vyznania svätého Augustína, často mám pocit, že čítam slová empatického priateľa.

Odpočinok a pokoj pre ľudskú dušu, o ktorom hovorí Augustín, prichádza len prostredníctvom nájdenia odpustenia a zmierenia s Bohom skrze vieru v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa. Ľudia boli stvorení špeciálne pre dôverný vzťah s Bohom, a preto nič iné neuspokojí skutočnú ľudskú túžbu.

Kresťania a bolesť duše

Dokonca aj kresťania, ktorí prijali úžasnú, zachraňujúcu Božiu milosť v Ježišovi Kristovi, stále túžia vidieť Boha tvárou v tvár. Túžia dôverne milovať Trojjediného Boha a tešiť sa z neho (alebo z nich) navždy. Existuje mnoho existenciálne citlivých kresťanských duší, ktoré v tomto živote hlboko pociťujú túžbu po konečnom a vrcholnom božskom stretnutí s Pánom. Kresťanský poradca Larry Crabb si myslí, že všetci kresťania aj po svojom obrátení ku Kristovi naďalej prežívajú bolesť duše:

Pred boľavou dušou však niet úniku, môžeme to iba popierať. Prísľub, že jedného dňa budeme s Ježišom v dokonalom svete, je pre kresťana jedinou nádejou na úplnú úľavu. Dovtedy buď stonáme, alebo sa tvárime, že to tak nie je.

Nedávno sme s manželkou navštívili koncert populárneho hudobného umelca Steva Winwooda. Winwood bol v 60. a 70. rokoch minulého storočia rockovou hviezdou, ale za to, že v 80. rokoch prijal kresťanstvo, vďačí čiastočne aj čítaniu spisov C. S. Lewisa. Počas koncertu Winwood zahral jednu zo svojich klasických bluesových piesní s názvom Can't Find My Way Home. Toto je refrén piesne:

Nemôžem nájsť cestu domov.

Ale ja nemôžem nájsť cestu domov.

Stále nemôžem nájsť cestu domov.

Keď som počúval Winwoodov spev v jeho príťažlivom soulovo-bluesovom štýle, pomyslel som si, že dobre opisuje moje bežné životné skúsenosti. Hoci som bol v živote požehnaný šťastím — najmä pokiaľ ide o vieru, rodinu a priateľov –, stále mám duchovnú túžbu stretnúť sa s Trojjediným Bohom tvárou v tvár a často mám pocit, že nemôžem nájsť cestu domov.

Jeden z mojich najobľúbenejších úryvkov z evanjelia je ten, v ktorom Veľký lekár, poradca, filozof a predovšetkým Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus ponúka slová trvalej nádeje pre tých, ktorí trpia smútkom a bolesťou duše:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ Matúš 11:28–30

Stretol som sa s úžasnou Božou spasiteľnou milosťou v Ježišovi Kristovi, ale stále túžim po konečnom odpočinku a pokoji duše. Hoci som ako omilostený hriešnik požehnaný tu a teraz, stále existenčne túžim po tej plnšej blízkosti s Pánom. Niekedy moja duša skutočne vzdychá, aby našla cestu domov k Bohu.

Kráľ Dávid rozumel mojej situácii:

„Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá.“ Žalm 63:1