Buduješ alebo búraš?

Prešiel ďalší rok a mních šiel k opátovi znova predniesť svoje dve slová. Povedal: „Studené jedlo.“

Po ďalšom roku bol pred opátom zas. „Môžeš vysloviť dve slová, ktoré to budú?“

Mních povedal: „Ja končím.“

„Nečudujem sa!“ zvolal opát. „Odkedy si tu, len sa sťažuješ!“

Je to pravda o niektorých ľuďoch. Všetko čo chcú robiť, je sťažovať sa. Môj priateľ James Merritt vraví, že na tomto svete existujú dve skupiny ľudí: tí, ktorí sa narodili znovu, a tí, ktorí sa narodili proti. Niektorí ľudia proste idú proti. Nič ich neuspokojí. Nič im nevyhovuje. Páči sa im robiť problémy v živote iných. Ako vravia Príslovia 4:16, zlí ľudia nemôžu spať, kým nevykonajú zlo. Nevyspia sa dobre, kým neznepríjemnia život niekomu inému.

Zig Ziglar povedal: „Nenechaj sa rozrušiť kritikou. Pamätaj, že niektorí ľudia zakúsia chuť úspechu len vtedy, keď si zahryznú do teba.“

Stará Zmluva nám hovorí príbeh o Nehemiášovi, ktorého povolal Boh, aby znovuvybudoval múry Izraela. V príbehu sa však vyskytujú aj ďalšie dve mená: Sanballat a Tobija. Sprvu boli oponentami Nehemiáša a Božieho ľudu a ich nepatrné podráždenie potom prešlo do úplnej zúrivosti.

Nehemiáš bol kráľovým čašníkom, a vďaka tomu bol v jeho tesnej blízkosti. Mal nielen vplyv, ale aj blahobyt. Doslova si žil v luxuse a mal významnú rolu. Bol Židom, a tí sa už smeli vrátiť z Babylonu do svojej rodnej zeme. Mnohí sa aj vrátili. Vybudovali znovu chrám, no k Nehemiášovi sa dostalo, že múry mesta ešte ležali v ruinách. Bola to hanba. Boh viedol Nehemiáša, aby šiel, a múry znovu vybudoval. Keď však buduješ, musíš aj bojovať.

Ak robíme Božiu prácu, sme nemilosrdne kritizovaní. Naučil som sa to brať ako formu potvrdenia, že som na tej správnej ceste. Kritika môže oslabovať morálku. Môže zraňovať. Nehemiáš ešte len začal s budovaním múru, a už prišiel výsmech. Sanballat povedal: „Čo to pripravujú títo bezmocní Židia? Dovolia im to? Budú môcť obetovať? Dokončia to za deň? Či oživia kamene z hromady zrúcanín? Veď sú spálené! (Neh 3:34) V tomto výroku je niečo viac ako len náznak antisemitizmu. Nehemiáš však odhodlane pokračoval v tom, do čoho ho Boh povolal.

Nie je to príjemné, keď sme zosmiešňovaní, však? Neužívame si, keď sa z nás smejú. Pozri sa napríklad, ako Hollywood rád vyobrazuje kresťanov ako hlupákov a pajácov. Podľa Hollywoodu reprezentujeme na tomto svete všetko, čo je nesprávne. Je to forma prenasledovania, a pozri, čo na to vraví Ježiš: „Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. (Mt 5:11–12)

Kritici fungujú v skupinách. Kritici myslia ako skupina. Nájdu sa a potom sa na sebe priživujú. Sú to ohovárači a ničitelia múrov. Ako ale povedal David Brinkley: „Úspešný človek je ten, ktorý si dokáže postaviť pevný základ z tehál, ktoré doňho hodili iní.“

Istým spôsobom všetci niečo budujeme. Niekedy sú v našom živote veci, ktoré je potrebné vybudovať znovu. No moment, keď začneš stavať, je zároveň momentom, keď začneš bojovať. Ak robíš Božiu prácu, budeš čeliť odporu. Nedovoľ, aby bol v tvojom živote hlas kritikov ten najhlasnejší. Nech je tým najhlasnejším hlasom v tvojom živote Boh hovoriaci k tebe.

Keď si pod paľbou, prednes to Bohu v modlitbe. Nehemiáš sa kvôli kritike modlil: „Čuj, Bože náš, lebo sme padli do opovrhnutia. Vráť im ich potupovanie na ich hlavy a vydaj ich za korisť do krajiny, kde budú v zajatí. Neprikrývaj ich previnenie a nedovoľ vytrieť ich hriech spred seba, lebo sa vyzývavo stavali voči tým, ktorí budovali.“ (Neh 3:36–37)

Čo robíš ty, keď ťa kritizujú? Čo robíš, keď na teba útočia? Prines to k Pánovi. Keď Izraeliti hundrali a sťažovali sa na Mojžiša, čo spravil? Volal k Bohu. Keď kráľ Ezechiáš dostal výhražný list, čo spravil? Priniesol ho pred Pána. Keď Jánovi Krstiteľovi sťali hlavu, čo spravili jeho učeníci? Išli a povedali to Ježišovi. Takže keď ti príde do cesty problém, volaj k Bohu. „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti,“ vraví Biblia, „lebo On sa o vás stará.“ (1P 5:7)

Sú dve veci, ktoré môžeš stále posunúť Ježišovi: kritiku a chválu. Jedna ťa môže sfúknuť a z druhej zas môžeš byť nafúkaný. Duchovne ti nie je nápomocná ani jedna z nich.

Keď sa dostaneš k podstate veci, každý buď niečo buduje, alebo niečo búra. Je jednoduché kritizovať veci, ktoré robí niekto iný. Mojou otázkou však je: Si účastníkom alebo pozorovateľom? Si sluhom alebo flákačom? Si pracovníkom alebo povaľačom? Alebo inými slovami: Buduješ múry, alebo ich búraš? Buduješ vieru, alebo ju búraš? Skutočne je to nakoniec len jedna z týchto dvoch možností. Čo si zvolíš ty?