Cirkev v Biblii

Photo by Carolyn V on Unsplash, https://unsplash.com/photos/bIwFwR2fSsA

  • 22. Júl '20
  • 5 minút
  • 406
  • 2

V tejto rýchlo sa pohybujúcej kultúre už neradi čakáme na čokoľvek. Sme zvyknutí na to, že veci získame rýchlo a jednoduchým spôsobom. Je, žiaľ, ľahké preniesť tento postoj aj do nášho života uctievania. Ak má Boh niečo, čo nám chce povedať, čakáme, že to prejde destiláciou, z ktorej nám zostane len 10-sekundová zvuková ukážka. Stále hľadáme rýchleho a ľahkého sprievodcu duchovným životom.

Je tragédiou, že mnoho cirkevných zborov prepadlo tomuto konzumnému spôsobu myslenia. Ale pravý duchovný rast nie je rýchly a jednoduchý. Pravý duchovný rast vyžaduje čas — veľa času.

Návrat k tomu jednému

Namiesto úsilia nájsť si zbor, ktorý funguje ako nejaký duchovný supermarket, nastal čas, aby sme spomalili a pouvažovali nad slovami, ktoré Ježiš povedal príliš zamestnanej Marte: „Marta, Marta, odpovedal Pán, „starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (L 10:41–42)

Biblia nám dáva nahliadnuť, čo sa pod tým jedným skrýva.

    • Tým jedným bolo pre Dávida spoločenstvo s Bohom a Jeho ľudom. (Ž 27:4)
    • Tým jedným bolo pre Máriu sedieť pri Ježišových nohách. (L 10:38–42)
    • Tým jedným bolo pre Pavla duchovne napredovať. (Fil 3:13)

                

Rovnako by sme mali aj my sedávať pri Ježišových nohách, mať spoločenstvo s Bohom a Jeho ľudom a chcieť duchovne napredovať. Ak sa nezameriame na to jedno, skončíme tak, že budeme všetko robiť, ale nedosiahneme nič!

Boh zriadil svoju cirkev ako miesto, na ktorom sa to jedno bude uskutočňovať. Je to naše odchýlenie od Jeho pôvodných princípov, ktoré uviedlo cirkev do takého stavu oslabenia, v akom ju dnes nachádzame. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa cirkev vrátila k svojim koreňom z prvého storočia a začala pretvárať svet okolo seba pre Krista? Dôsledky by boli veľmi silné. Tak ako bolo v cirkvi po dni Letníc, ľudia by sa pýtali: „Čo to má znamenať?“„Čo robiť, mužovia, bratia?“ (pozri Sk 2:1–39)

Lekcie starej cirkvi pre modernú dobu

Jednou z kľúčových charakteristických čŕt novozmluvnej cirkvi (Sk 2:37–47) je, že bola cirkvou, ktorá sa učí.

Cirkev, ktorá sa učí, zvestuje Slovo

„Neustále sa venovali učeniu apoštolov“ (Sk 2:42). Boh mi ako pastorovi dal jasný smer týkajúci sa toho, čo by som mal robiť. Pavol napísal Timotejovi: „Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním. Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2. Tim 4:2–4)

Zvestovali s naliehavosťou

V pôvodnom gréckom jazyku sa tu zdôrazňuje naliehavosť: zvestujte Slovo s ostražitosťou, opatrnosťou, dôrazom, naliehavosťou! Niektorí ľudia by povedali, že zvestovanie Slova dnes nestačí. Trvajú na tom, že ľuďom, ktorí majú hlboké rany na duši, sa musia venovať vyškolení kresťanskí poradcovia skôr, než dokážu porozumieť a oceniť prísľuby z Písma. A predsa, v Písme nikde nenájdeme podporu tejto myšlienky.

„Poslal svoje slovo a uzdravil ich a z hrobu ich vyslobodil. Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.“ (Ž 107:20–21)

„Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania… My však hlásame Krista ukrižovaného — pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo.“ (1. K 1:21, 23)

Vyhýbali sa učeniu, ktoré sa odchyľovalo od zvyčajného

Doslovnejší preklad Pavlovho opisu tých, čo chcú, aby im šteklili uši (2. Tim 4:3) by bol, že to sú tí, čo nesmierne túžia po novotách, alebo tí, čo hľadajú zaujímavé a pikantné informácie. Je smutné, že tento opis dnes vystihuje mnohých ľudí v cirkvi. Sú ochotní prijať akékoľvek učenie — bez ohľadu na to, ako sa odchyľuje od zvyčajného — alebo akýkoľvek duchovný zážitok, bez ohľadu na to, aký je bizarný. Takíto ľudia sa nechajú riadiť duchovnými zážitkami viac, než dôveryhodnými slovami Písma.

Pamätajte — ak to nie je v Slove, nie je to od Pána.

Nesmieme byť ako tí ľudia, ktorých Pavol oslovil na Areopágu, ktorí hneď ochotne uverili a prijímali čokoľvek, čo bolo len trošku duchovné. „Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.“ (Sk 17:21) Namiesto toho by sme mali mať na zreteli slová proroka Jeremiáša: „Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Jer 6:16)

Zvestovali Slovo

Nezvestovali politiku, morálku, psychológiu alebo spoločenské záležitosti. Hoci sa dá zaoberať týmito témami, musia sa prezentovať vo svetle učenia Písma. Keď Ježiš vyslal učeníkov, ich prvotným cieľom bolo zvestovať Slovo, aj keď mali tiež právo modliť sa za chorých ľudí a konať zázraky.

Cirkev, ktorá sa učí, zdôrazňuje osobné štúdium Biblie

Úspech alebo zlyhanie v živote kresťana závisí od toho, v akej miere sa do vášho srdca a mysle pravidelne dostáva Slovo Božie, a nakoľko ho poslúchate. V knihe Skutkov čítame o ľuďoch, ktorí žili v Berii a mali to privilégium počuť kázať veľkého apoštola Pavla. Namiesto toho, aby mu slepo verili, „veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak.“ (Sk 17:11)

Ak toto robili Berijčania pri apoštolovi Pavlovi, o čo viac by sme to mali robiť my pri našich moderných takzvaných apoštoloch a prorokoch! Apoštol Ján povedal svojim spoluveriacim: „Milovaní, neverte každému duchovi, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.“ (1. J 4:1).

Tak ako Berijčania, aj my potrebujeme dychtivo prijímať kázané slovo, potom skúmať či prešetrovať Písma každý deň, či to čo počúvame, je skutočne tak. Ak máme dobrú východiskovú znalosť Biblie, budeme lepšie pripravení na to, aby sme identifikovali falošné učenia a koncepty, ktoré sú v rozpore s Písmom. Čím viac poznáme to pravé, tým ľahšie bude odhaliť napodobeniny.

Návrat k Biblii

Ak nám chýbajú tie správne duchovné ingrediencie, ktoré sa dajú nájsť len v Biblii, potom budeme určite duchovne trpieť na nedostatok a budeme podvyživení. Následkom toho duchovne zoslabneme a budeme zraniteľní.

Zdá sa, že až na pár výnimiek sa zručnosť biblického vyučovania v cirkvi vytráca, a mnohí jednotlivci túto zručnosť štúdia Biblie už stratili. Liekom na túto veľmi nebezpečnú duchovnú situáciu je vziať si príklad od Izraelitov. Oni tiež stratili Písmo a boli ovplyvnení pohanskými kultúrami, ktoré ich obklopovali. Ale za vlády kráľa Joziáša znovu našli v Chráme Písmo, následkom čoho došlo k prebudeniu (pozri 2. Kron 34:14–33).

Rovnakú moc Božieho Slova vidíme v 24. kapitole Evanjelia podľa Lukáša, kde čítame príbeh dvoch znechutených učeníkov, ktorí boli na ceste do mestečka Emauzy. Ich srdce, ktoré kedysi jasne horelo pre Ježiša, teraz vychladlo. Ich nadšenie opadlo. Avšak Ježiš ich našiel a kráčal spolu s nimi po ich boku. Potom urobil niečo, čo ich duchovne znovu zapálilo: prehovoril k nim zo svojho Slova (L 24:27). Po ich stretnutí s Ježišom si povedali: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (L 24:32).

„Biblia je živá; hovorí ku mne.

Má nohy; beží za mnou.

Má ruky; drží ma a nepustí!“

— Martin Luther –

Ak chceme ovplyvniť svet okolo nás ako raná cirkev, musíme sa vrátiť k princípom, ktorými sa riadila. Tie zahŕňajú fakt, že sme pokračovateľmi učenia apoštolov tým, že sme študentmi Božieho Slova. Kiež sa Jeho Slovo stane hlavnou a neoddeliteľnou súčasťou nášho života.

GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG

4,7/5 (13 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.