Človek nemôže žiť len zo sociálnych sietí

Mnohí z nás vidia a počujú za jeden deň viac informácií, než dokážu zvládnuť. Toto neustále preťaženie časom otupí naše zmysly — najmä tie duchovné.

Necitlivosť postihuje viac než len naše palce, ktoré scrollujú donekonečna cez trendy a banality. Naše srdcia chladnú. V jednom príspevku narazíme na prírodnú katastrofu alebo strašnú tragédiu, aby sme potom prešli na nový nástroj na zlepšenie zdravia a pohody, a až potom narazíme na niekoho komentár k politike alebo veselé video s deťmi či zvieratami. Výsledok? Rozmazaný obraz. Hlučné pozadie plné informácií a tak málo múdrosti.

Sociálnym médiám venujem čas každý deň, niekedy asi až príliš. Počúvam aj rôzne podcasty, ktoré ma informujú o rôznych trendoch alebo témach z oblasti teológie, politiky a kultúrnych analýz. Týmto médiám či kanálom sa, samozrejme, nebránim. Som vďačný za to dobré, čo z nich čerpám. Ale aj keď na sociálnych sieťach hľadáme to dobré alebo si predplatíme informačné a vzdelávacie podcasty — aj keď hľadáme to, čo je poučné –, stále sa stretávame s výzvami.

Mnohí z nás sú napríklad v pokušení myslieť si, že musíme byť vždy o všetkom informovaní, pevne pripútaní k počúvaniu podcastov. Neúnavne túžime po pocite, že sme v obraze alebo na vrchole všetkého, čo sa deje online. Sme radi, keď sme v obraze. A naša oddanosť prítomnosti má hlboké dôsledky.

Strata túžby po Bohu

Niekedy nás snaha byť na vrchole online trendov a problémov vedie k tomu, že venujeme príliš veľa pozornosti súčasnosti na úkor minulosti — alebo ešte horšie, na úkor večnosti. Preto robíme dobre, keď sa pozeráme pod povrch toho, čo sa deje práve teraz, na základy viery, ktoré nám pomáhajú zachovať si jasný pohľad na aktuálne debaty a kontroverzie našej doby.

Ak chceme byť verní, nemôžeme sa uspokojiť s tým, že len preletíme povrchom dnešných aktuálnych správ alebo témou tohto týždňa, o ktorej sa hovorí a diskutuje. Vernosť si vyžaduje kopanie, návrat k základom viery, aby sme mali kde stáť. Potrebujeme korene, ktoré siahajú hlboko, aby sme mohli stáť vysoko ako strom, pevne zakorenení, bez ohľadu na to, ako silno fúkajú kultúrne vetry. Bez koreňov sme len trosky, zmietané vetrom, zmietané víriacimi správami a informáciami.

„Cirkev nečelí najväčšej výzve vtedy, keď začnú víťaziť nové omyly, ale vtedy, keď staré pravdy už viac neohurujú.“

Mojím cieľom v knihe The Thrill of Orthodoxy (Vzrušujúca viera) je prebudiť v kresťanoch vzrušujúcu krásu historickej kresťanskej viery. Cirkev nečelí najväčšej výzve vtedy, keď začnú víťaziť nové omyly, ale vtedy, keď staré pravdy už viac neohurujú. Naše online návyky často vedú k otupeniu mysle a skrehnutiu srdca, v ktorom nás hlboké a bohaté pravdy Biblie už neohromujú. Strácame chuť na Božie veci, pretože sme sa tak napchali informáciami o čomkoľvek, čo sa deje práve teraz.

Vychodené cesty k plytčine

Naozaj nemusíme mať všetko pod kontrolou. Je lepšie pozrieť sa pod povrch súčasných udalostí a zakoreniť sa vo veľkom príbehu sveta, ako sa odohráva v Písme. Čomu veríme? Prečo sme tu? Kam ideme? O čom je, nakoniec, celý tento svet? Bez pevného a neustáleho pripomínania pravdy kresťanstva a konečnej Božej slávy budeme pravdepodobne plytkí a dvojako zmýšľajúci, nestáli na všetkých svojich cestách (Jk 1:8), bez múdrosti potrebnej na rozoznanie vernej cesty dneška.

Problém rozptýlenia nie je nový. Blaise Pascal raz poznamenal, že problémy ľudstva pramenia z našej „neschopnosti sedieť v izbe ticho a osamote.“ Vyhľadávame rozptýlenie a stimuláciu a vyhýbame sa samote a sebapozorovaniu. Kresťanstvo bez nich chradne. Pravidelne potrebujeme dostatok priestoru a sústredenia, aby sme si mohli vychutnať pravdy Písma — ochutnať ich sladkosť a nájsť výživu vďaka ich podpornej sile.

Popri Písme nachádzame radosť a stabilitu aj na (možno) nepravdepodobnom mieste: v historických vierovyznaniach kresťanskej cirkvi.

Vyznanie viac ako podcast?

Osobitne vyniknú tri vyznania viery: Apoštolské vyznanie viery, Nicejské vyznanie viery a Atanázovo vyznanie viery. Tieto vyhlásenia opisujú, kto je Boh a čo urobil podľa Písma. Poukazujú na trojičné jadro kresťanstva. Historické vierovyznania, z ktorých mnohé vznikli počas reformácie a po nej, sú nádherne spracované, podrobne opisujú väčšiu plnosť viery. Vyznania viery poskytujú nadstavbu, plán, dopĺňajú detaily a dávajú kresťanskému životu väčšiu jasnosť.

Biblické a systematické teológie idú ešte ďalej a na tisícoch stránkach prózy skúmajú pravdu o svete a našom mieste v ňom. Ježiš sa spýtal svojich učeníkov: „A vy za koho ma pokladáte?“ (Mt 16:15) Celá kresťanská teológia je v istom zmysle naším pokusom odpovedať na túto otázku presne, s istotou vyznať totožnosť toho, ktorého meno nosíme. Teológia je o stretnutí s Bohom takým, aký skutočne je, a o vychutnávaní si výnimočnosti jeho spravodlivého charakteru a spasiteľných činov.

Staroveké vyznania viery sa môžu zdať veľmi vzdialené dnešnému online svetu — nekonečným diskusiám na sociálnych sieťach alebo neustálemu rozprávaniu v podcastoch. Ale práve preto sú vyznania viery dôležité. Ak sa nám zdajú vzdialené a zaprášené, vypovedá to viac o nás a našom zmýšľaní než o samotných dokumentoch. Opisujú základy našej viery. Sú to mantinely ortodoxie. Dávajú hlas svedectvu cirkvi živého Boha, stĺpu a základu pravdy (1. Tim 3:15). Udržujú nás stabilných v búrlivých obdobiach každého veku.

Stratégie na boj proti hluku

Ako teda vo svetle všetkého toho hluku pestovať múdrosť v digitálnom veku? Zavádzame postupy, ktoré nás chránia pred plytkosťou „prítomnosti“ a ponárajú nás do studní toho, čo bolo vždy pravdivé.

„Vyhľadávame rozptýlenie a stimuláciu a vyhýbame sa samote a sebapozorovaniu.“

Po prvé, vyzývam veriacich, aby sa každé ráno riadili pravidlom „najprv Písmo, potom telefón.“ Ak si musíte zaobstarať staromódny budík (aby ste mali telefón v inej miestnosti), urobte to. Bibliu alebo modlitebnú príručku majte niekde nablízku. Aký odlišný by mohol byť váš život, keby ste sa zaviazali tráviť čas počúvaním Boha skôr, než vás začne rušiť hluk tohto sveta? (Často sa riadim štruktúrovanou modlitbou prostredníctvom knihy Žalmy za 30 dní, ktorá mi v tomto procese pomáha).

Po druhé, odporúčam využiť niektoré technológie vo svoj prospech. Sledujte účty na sociálnych sieťach, ktoré sú poučné (názory zakorenené v Písme, organizácie založené na ortodoxii viery). Do svojho podcastového kanála pridajte niektorých dôveryhodných mužov a ženy, ktorí sa zaujímajú o cirkevné dejiny alebo sa snažia skúmať veľké pravdy kresťanstva.

Po tretie, vymeňte scrollovanie za štúdium. Urobíte to tak, že si stanovíte limity, koľko informácií budete prijímať online, a potom časť tohto príjmu nahradíte vecnejšou teológiou. Môžete si nastaviť telefón tak, aby vás upozornil, ak ste boli v nejakej aplikácii viac ako pätnásť alebo dvadsať minút za deň. A ak chcete prejsť od bezduchých návykov k návykom posilňujúcim myseľ, zaviažte sa, že čas strávený na sociálnych sieťach budete spájať s časom na čítanie. Vezmite si hrubú teologickú knihu, takú, ktorá preberá základy kresťanskej teológie. Aj tie najväčšie učebnice systematickej teológie alebo knihy o cirkevných dejinách sa dajú prečítať za rok, ak si denne prečítate len dve alebo tri strany.

Po štvrté, nepúšťajte sa do toho sami. Nájdite si veriacich priateľov, ktorí, rovnako ako vy, chcú uprednostniť trvalú pravdu pred najnovšími správami. Vyznanie viery je vyhlásením o tom, čomu veríme my všetci, nie o tom, čomu verím ja sám. Dokonca aj apoštolské vyznanie viery, ktoré sa začína vyhlásením osobnej viery, sa vyvinulo ako krstný rituál a celá cirkev bola prítomná, aby oslávila dobré vyznanie obráteného.

Nezlomní a plodní v čase búrky

Odpoveďou na bezduché scrollovanie je viac si uvedomovať daný okamih. Štúdium Písma a premýšľanie o vyznaní viery a učení nám dáva príležitosť rásť v poznaní a múdrosti, aby sme boli lepšie pripravení nasledovať Ježiša. Vo svete, kde sú ľudia zmietaní všetkými najnovšími výdobytkami, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým byť zakorenení v niečom, čo nás môže posilniť, čo nás môže premeniť a čo sa nemení spolu s dobou.

Nech v nás Pán znovu prebudí úctu k biblickému a historickému kresťanstvu, aby sme boli nezlomní a plodní, keď prídu nepokojné a búrlivé dni.