Čo je učeníctvo?

Úvod

Zatiaľ čo každý učeník je veriaci, nie každý veriaci je nevyhnutne učeníkom.

Mnohí si možno myslia, že termín „učeník“ sa vzťahuje len na prvých nasledovníkov Krista. Vieme o nich, že sa modlili, vzdávali chválu, milovali, dávali, evanjelizovali skupiny mužov a žien a odmietli ponechať si pravdu evanjelia sami pre seba. Napriek tomu, Boh aj dnes stále túži po učeníkoch, obyčajných ľuďoch, ako ty alebo ja, ktorých dokáže použiť na uskutočneniu neobyčajných vecí.

Kresťanská skúsenosť veriacich v cirkvi v prvom storočí môže pre mnohých v dnešnej cirkvi vyzerať radikálne, ale pre týchto prvých veriacich to bolo bežné kresťanstvo. A títo mužovia a ženy, posilnení a motivovaní Duchom Svätým, obrátili svoj svet naruby kvôli Ježišovi Kristovi. Skrátka, boli to skutoční učeníci Ježiša Krista.

Sme skutoční učeníci?

Ak sa staneš skutočným učeníkom, tvoja cesta kresťana bude plná výziev a vzrušenia, pocítiš vedomie účelu a smeru. Ale ak sa dá tvoja kresťanská skúsenosť opísať ako fádna, nenapĺňajúca či dokonca miestami nudná, potrebuješ sa vážne zamyslieť nad slovami, ktoré vyriekol Ježiš ohľadom toho, čo to znamená byť učeníkom. Koniec koncov, ako môžeme očakávať, že naplníme slová Vyslania apoštolov (Marek 16:15, Matúš 28:19) ísť do sveta a činiť učeníkov, ak ani len netušíme, kto to učeník je? Na činenie učeníka treba učeníka.

Učeník je zadefinovaný ako študent, žiak, ten, čo prichádza, aby bol učený.

Vzťah medzi učeníkom a jeho učiteľom nie len o tom, že žiak počúva svojho prednášajúceho, ani nejde o pasívne zainteresovaného poslucháča. Učeník načúva pozorne a so zámerom. Pije z každého slova svojho učiteľa, zaznamenáva každé pohnutie hlasu s intenzívnou túžbou aplikovať to, čo sa naučí.

Požiadavky učeníctva

V Lukášovi 14:25–35 Ježiš nahlas hovorí o testoch a požiadavkách učeníctva. Ježiš videl, ako sa zhromažďuje veľký zástup. Vedel, že títo ľudia verili princípom jeho posolstva a prijímali ich. Pred touto udalosťou Ježiš ukázal, že posolstvo evanjelia je pre každého. Odhalil pravdu, že farizeji sú náboženskí pokrytci. V dôsledku toho sa stal enormne populárnym. Teraz sa chcel zbaviť tých, ktorí ho nasledovali z nesprávnych dôvodov.

Niektorí túžili byť uchvátení Ježišovými zázrakmi, kým iní zas prišli hľadať jedlo zdarma. Zopár ich dokonca dúfalo, že by mohol zvrhnúť Rím a založiť kráľovstvo Božie. Ježiš sa teda obrátil k zástupom a kázal im kázeň, ktorá mala schválne preriediť ich rady.

Ježiš uprednostňuje kvalitu pred kvantitou.
Ježiš dáva jasne najavo, že pokiaľ ide o osobné učeníctvo, viac ho zaujíma kvalita než kvantita. Slová, ktoré vyslovil v ten deň, sú možno najvážnejšie a najhlbšie, aké kedy vyšli z jeho pier.

Prečo by Ježiš hovoril takéto veci tým všetkými, ktorí ho nasledovali? Vyzerá to, akoby sa ich bol snažil zámerne zbaviť. V istom zmysle sa snažil zbaviť minimálne niektorých z nich.

Podobnú schému nachádzame v Sudcoch 7:1–22. Tam chcel dať Boh svojmu služobníkovi Gideónovi víťazstvo v bitke proti Midjáncom. Ale týmto víťazstvom chcel byť oslávený Pán. Skrze série skúšok teda Boh umenšil Gideónovu pôvodnú armádu z 32 tisícov na 300. Boh vedel, že dokáže viac urobiť s 300 pohotovými oddanými mužmi než s 32 tisíckami nerozhodného srdca.

Trikrát počas jeho kázne v Lukášovi 14 použil Ježiš frázu „nemôže mi byť učeníkom“. Inými slovami, Ježiš práve hovoril o niektorých bezpodmienečných požiadavkách pre učeníctvo.

Požiadavka č.1: Miluj Boha viac než kohokoľvek iného

Ježiš začína vskutku veľmi silnými slovami: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku, i ženu, i deti, i bratov, i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (Lukáš 14:26)

Ježiš netvrdil, že preto, aby sme mohli byť učeníkmi musíme skutočne neznášať rodinu, priateľov a samých seba. V tomto verši používa Ježiš ostrý kontrast, aby ukázal pointu. Používa tu slovo „nenávisť“, ktoré je opakom lásky. Nevybral si niečo, čo sa dá nenávidieť ľahko, ako napríklad hriech. Vybral si tú najvznešenejšiu lásku, akú môžeme na tomto svete mať, lásku k rodine. Používa túto analógiu, aby ukázal, že naša láska k Bohu musí mať prednosť pred každou inou láskou.

Tvoja láska k Bohu má byť taká veľká, že tvoja láska k ostatným vyzerá v porovnaní s ňou ako nenávisť.

V Lukášovej 9. kapitole vidíme, ako sa osobné vzťahy dokážu dostať do konfliktu s povolaním k učeníctvu. Tam Ježiš požiadal niekoho, aby ho nasledoval, ale ten človek odpovedal výhovorkou: „Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ (Lukáš 9:59)

Práve tam vzniká konflikt. Ak je On naozaj Pán, potom je na prvom mieste On, nie my. Tento muž v podstate hovoril: „Pane, dovoľ mi počkať, kým moji rodičia zostarnú a umrú. Nechcem vyprovokovať žiaden konflikt. Budem ťa nasledovať v príhodnejšom čase.“

Ježiš odpovedal: „Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie!“ (Lukáš 9:60)

V tomto živote budeš buď v harmónii s ľuďmi a v konflikte s Bohom, alebo v harmónii s Bohom a v konflikte s ľuďmi. Nemôžeš mať jedno aj druhé.

„Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou.“ (Matúš 10:34–35)

Musíš sa rozhodnúť, ktorú cestu si vyberieš. Ak si vyberieš harmóniu s Bohom, konflikt, ktorý zažiješ s ostatnými, ich môže nakoniec viesť k uvedomeniu si svojej vlastnej potreby nájsť harmóniu s Bohom.

Test oddanosti

Ježiš chce skúšať naše srdcia. Chce mať istotu, že Jeho milujeme viac než kohokoľvek, čokoľvek iné.

Abrahám v Starom zákone s týmto, zdá sa, zápasil. Boh mu dal syna Izáka, keď už bol starý. Chlapec bol vzácny v Abrahámovom živote, bol radosťou jeho srdca. Tento mladý muž bol fyzickým zhmotnením všetkého, čo bolo posvätné Abrahámovmu srdcu, teda zhmotnením zmluvy, ktorú s ním uzavrel Boh a fyzickým prepojením k budúcemu Mesiášovi.

Ako Abrahám videl Izáka rásť od malého dieťaťa po silného mladého muža, je možné, že toto dieťa začalo v Abrahámovom srdci vypĺňať miesto, ktoré bolo predtým vyhradené pre jeho priateľa, Boha. Možno keby sa ho v tomto štádiu života spýtali na to, koho miluje viac, či Izáka alebo Boha, bolo by preňho zložité nájsť odpoveď.

A.W. Tozer píše: Práve vtedy Boh vstúpil, aby zachránil otca aj syna od dôsledkov tejto neočistenej lásky. „Vtedy On riekol: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem.“ (1. Mojžišova 22:2)

Abrahám prešiel testom.
Keď Abrahám tak úžasne prešiel týmto testom, Boh ho požehnal a ušetril jeho syna (1. Mojžišova 22:3–18). V zásade, Boh mu povedal: „Je to v poriadku, Abrahám, Nikdy som nemal v úmysle zabiť Izáka. Len som ho chcel odobrať z chrámu tvojho srdca, aby v ňom nič neohrozilo moju vládu.“

Po tomto teste už v Abrahámovom živote neexistovalo nič, čo by nepatrilo Pánu. Stále mal obrovské bohatstvo, stáda a majetky. Stále mal svojho syna Izáka. Mal všetko, ale nevlastnil nič! Jeho vzťah k týmto veciam bol povrchný, ale večného sa pridŕžal mocne. Aby som znova citoval Tozera: „Všetko, čo mu odovzdáme, je v bezpečí, a nič, čo mu neodovzdáme, v bezpečí nie je.“

Boh stále hľadá mužov a ženy, ktorí nechajú zatriasť svojím svetom — mužov a ženy, ktorí sa stanú jeho učeníkmi. Nalieham na teba, urob ten krok. Ak ho spravíš, náš svet už nebude nikdy rovnaký. Anglický evanjelista John Wesley raz povedal, „Dajte mi stovku mužov, ktorí milujú Boha celým svojím srdcom a ničoho okrem hriechu sa neboja, a ja pohnem svetom.“

Osobná myšlienka
Odovzdáš dnes svojho Izáka Bohu? Možno je to člen rodiny alebo priateľ, ktorého miluješ viac než Boha. Možno je to vzťah, v ktorom si práve v tejto chvíli. Možno je to nejaká snaha, ktorej sa bojíš vzdať.

Vystúpiš dnes z nestáleho zástupu, spomedzi tých, ktorí nasledujú iba v dobrom počasí, a staneš sa skutočným učeníkom Ježiša, milujúc Ho viac, než kohokoľvek alebo čokoľvek iné?

Pokračovanie tu.