Čo nedokážu biblické štúdie

Mám milujúco-nenávistný vzťah k tematicky zameraným materiálom na štúdium Biblie.

Čo by vlastne mohla byť tá najheretickejšia vec, akú som za uplynulý rok vyslovila. Pretože tieto pomôcky patria v dnešnom protestantskom svete medzi základné piliere duchovného rastu, však?

Netvrdím, že sú všetky zlé, takže nezačnite ihneď bojovne vstávať zo stoličiek. Cez niektoré tieto materiály som duchovne veľmi rástla a viem, že Boh si ich nesmierne používa.

Ale potom prišli Ťažké Roky. A jediné, čo som bola dovtedy naučená robiť, bolo okamžite hľadať na daný problém vhodnú literatúru alebo biblické štúdium. Prečítala som si teologický výklad o utrpení. Prelistovala som biblické verše o depresii. Dlho a s ťažkým srdcom som hľadela na úsmev Beth Moore na obálke jej knihy Get Out of That Pit (Vymaň sa z pasce), no nikdy som sa nedokázala prinútiť dostať sa v nej ďalej než za prvú stranu.

Biblické verše sa na mňa hrnuli z každej strany, hlavne verš Rímskym 8:28 (A my vieme, že milujúcim Boha… všetky veci slúžia na dobro.) — no rovnako rýchlo sa od môjho kovového povrchu aj odrážali. Všetky zrazu zneli tak ošúchane, všedne, nesľubne a hlavne — nerelevantne k utrpeniu, cez ktoré som práve prechádzala.

Nechcem tým povedať, že Biblia nemá čo povedať tým, ktorí trpia; ale keď si v zovretí niečoho temného, každé slovo sa ti zdanlivo buď vysmieva, alebo znie nedostatočne.

Vyzerá to tak, akoby našou jedinou odpoveďou na každú ťažkosť či hriech bolo vedieť o ňom viac; vedieť viac o tom, čo Boh na danú tému hovorí.

Toto je skutočne dobré praktizovať ako prevenciu, alebo tiež vtedy, keď už najťažší zápas pomíňa. Niekedy však môžeme o našom probléme poznať všetky dostupné verše, mať zvládnuté všetky teologické praktiky, a napriek tomu to nepomáha.

Takže čo robiť, keď vidíme, ako niekto nami milovaný trpí, pýta sa Boha, a tu a tam utrúsi niečo potenciálne výbušné?

Povedz mu, že ho miluješ.

Objím ho.

Často mu zavolaj, aby si ho skontroloval/a a pozvi ho na kávu.

Nevyhýbaj sa kritickej téme, ale ani o nej sústavne nehovor. Zľahka klaď otázky a ak sa ti nedostáva odozvy, nechaj ich nateraz tak.

Pozvi ho na večeru, alebo ju prines k nemu domov a spoločne si ju vychutnajte.

Daj mu najavo, že nie je zabudnutý.

Daj mu čas a miesto a dovolenie byť nahnevaný či užialený. Nenúť ho dostať sa z toho rýchlo len preto, aby si sa opäť cítil v jeho spoločnosti príjemnejšie.

Modli sa zaňho.

Asi to poznáte aj sami: niekedy sa od Božej lásky odťahujeme a odťahujeme tak dlho, až sa nám zdá nemožné vrátiť sa späť. Vtedy nepotrebujeme, aby na naše zraniteľné teritórium niekto vrhal množstvo biblických veršov ako nejaké granáty. Nepotrebujme vedieť o probléme viac.

Potrebujeme niekoho, kto by pre nás stelesnil pravdu slov Písma, kto by bol láskou, v ktorú sme prestali veriť.

A myslím, že to platí pre väčšinu nášho života, nielen pre obdobia, kedy prechádzame utrpením alebo žiaľom. Namiesto (alebo možno ešte lepšie: okrem) začatia teoretického biblického štúdia mužov na tému pornografie a sexuálnych vecí, stojte bok po boku pri týchto zápasiacich mužoch — v tých chvíľach, keď verše o sexuálnej čistote znejú už len akosi hmlisto z úzadia — a ukážte im tú nepodmienečnú lásku, ktorú k nim cíti Otec. Prechádzajte cez toto obdobie s nimi.

Alebo, poznáte mladú ženu, ktorá sa snaží nájsť jasný smer v tom čudnom novom svete manželského života? Pozvite ju k vám domov — do vášho neporiadku hemžiaceho sa deťmi a nekonečnými kopami čakajúcimi na pranie — a dovoľte jej vidieť, ako žijete tie verše o službe, starostlivosti a poslušnosti vy. Lebo keby si iba prečítala slová z Prísloví 31, mohla by byť v pokušení predstaviť si ženu, ktorá má vždy všetko pod kontrolou, zatiaľčo ona sama nedokáže ani len urobiť fašírky.

Ale ak si namiesto toho pri každodennej rutine predstaví vás — ako utierate deťom zadky a pripaľujete večeru, ako s láskou napomínate a bez reptania zbierate tie jeho hlúpe ponožky zo zeme jeden únavný deň za druhým — potom lepšie pochopí, čo znamená žena vzenešeného charakteru: Božia žena, a nie 'manželka-víťazná trofej'.

A, áno; máte pravdu — nepasuje to veľmi do nami zaužívaného pohodlného životného štýlu. Vyžaduje si to čas a obeť; a spomenula som sa už čas? No keby sa nám podarilo robiť v tejto oblasti aspoň malinké krôčiky vpred, keby sme sa prestali spoliehať len na biblické študijné materiály a programy ako na zdroj všetkých odpovedí, možno potom by bola láska a pravda konečne zosobnená v našich životoch.

Nechcem tým povedať, že sa máme prestať obracať na Písmo ako na základný zdroj poznania a navigácie pre náš život. Potrebujeme tie sväté slová. Čo ale chcem povedať je, že máme tieto slová zosobniť pre tých okolo nás, ktorí nemôžu Písmo čítať a prijať pravdy, ktoré ponúka.