Čo v skutočnosti znamená uctievanie

Ale potom nastala prudká zmena, a vydali sme sa opačným smerom. Samozrejme, že je dobré hovoriť viac o Božej láske, Božom milosrdenstve a Božom odpustení. Ale uvažujem nad tým, či sme v istom zmysle nezašli na tejto ceste priďaleko.

Nemali by sme hovoriť o jednom aj o druhom? Nemali by sme hovoriť o milujúcom láskavom odpúšťajúcom Otcovi, ktorý túži po vzťahu s nami, no nevynechávať fakt, že je svätý, nestranný a spravodlivý? Je to dôležité, lebo sám Hospodin vraví: „Buďte svätí, lebo aj ja som svätý! (1. Pt 1:16)

Mal som tú výsadu, že som žil v dobe Jesus Movement, keď sa zrodilo to, čo sme nazvali moderné uctievanie či chvály. Ale toto nikdy nesmieme spustiť zo zreteľa: Keď uctievame, ide o viac než spev. Ide o viac, než len zatvoriť oči; ide o to, aby sme oči otvorili a videli stratený svet, ktorý zúfalo potrebuje evanjelium.

Uctievanie je praktická vec. Deje sa pred bohoslužbami a deje sa po bohoslužbách. Uctievanie nie je len spievanie; je to služba.

V Liste Rímskym 12:1 apoštol Pavol napísal: „Úpenlivo vás prosím, aby ste Bohu vydali svoje telá pre to všetko, čo už pre vás urobil. Nech sa stanú živou a svätou obeťou — takou, ktorú on uzná za prijateľnú. Takto ho naozaj uctievame“ (podľa angl. prekladu New Living Translation, NLT).

Potom dodal: „Nekopírujte správanie a zvyky tohto sveta, ale dovoľte Bohu, aby vás premenil v nového človeka tým, že zmení váš spôsob zmýšľania. Vtedy sa naučíte poznávať Božiu vôľu pre vás, čo je dobré, príjemné a dokonalé“ (R 12:2, NLT).

Pavol v podstate vravel, že uctievať neznamená len spievať. Neznamená to len modliť sa. Uctievať znamená každý deň dávať Bohu svoj život. Znamená to dávať Bohu svoju myseľ, svoje srdce a svoje myšlienky.

Uctievať znamená aj dávať Bohu financie. Byť milujúcim manželom či manželkou. Uctievať znamená byť nezadaným človekom, ktorý žije mravne čistým životom. Uctievať znamená pracovať usilovne, čestne a poctivo. To všetko sú činy, ktorými uctievame.

V skutočnosti, ak neuctievame zo správnych pohnútok, Boh hovorí, že našu hudbu nechce už viac počúvať. Boh prehovoril v starozmluvnej knihe Ámos, kde povedal: „Preč odo mňa s hlukom vašich piesní! Nechcem počuť hudbu tvojich hárf! Ale nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok!“ (Am 5:23–24)

Z toho dôvodu Ježiš povedal: „Lebo Boh je Duch, preto tí, čo Ho uctievajú, musia Ho uctievať v duchu a v pravde“ (J 4:24, NLT).

Uctievame ho, lebo je hoden. Anglické slovo pre uctievanie („worship“) pochádza zo staroanglického slova, ktoré by sa dalo preložiť ako to, „čo má cenu“, resp. „čo má kvalitu“ (angl. „worthship“). Inými slovami, uctievame takého Boha, ktorý za to stojí. On si zaslúži našu chválu.

Anglické slovo worship znamená aj „pripisovať niekomu či niečomu cenu alebo hodnotu“. Celý rad slov sa v Biblii prekladá slovom „uctievať“. To, ktoré sa používa najčastejšie, znamená klaňať sa a vzdať poctu.

Prvý raz sa to slovo objavuje v 1. knihe Mojžišovej 18, keď k Abrahámovmu príbytku prišli traja návštevníci: „Tu pozdvihol oči, obzrel sa a videl troch mužov stáť pred sebou. Len čo ich zazrel, bežal im v ústrety od stanového vchodu, poklonil sa k zemi“ (1. M 18:2). Abrahám vzdal poctu, lebo rozpoznal, že tí návštevníci prišli od Boha.

Ďalšie biblické slovo, ktoré sa prekladá ako „uctievať“, má význam „bozkávať“. Vyjadruje myšlienku zbožnej úcty.

Keď dáme tieto dve slová dohromady, dostávame predstavu o tom, čo je uctievanie a čím by malo byť. Uctievame Boha, lebo je toho hoden. A keď to robíme, klaniame sa a vzdávame mu poctu. To hovorí o zbožnej úcte voči Bohu a rešpektu pred Ním. Ale my ho aj „bozkávame“, čo hovorí o nehe a dôvernosti.

Boh teda od nás chce, aby sme mu vzdávali úctu a česť. Ale zároveň chce, aby bola v našom uctievaní prítomná nežná dôvernosť.

Uctievame Boha, pretože si zaslúži našu chválu. A On je vždy hoden našej chvály, dokonca aj vtedy, keď sa nám nedarí. Je stále hoden našej chvály, aj keď máme zlú náladu, keď máme nádchu, keď sa pokazí auto, aj keď nie sú zaplatené účty.

Spomeňte si na Jóba. Tomu sa hovorí mať zlý deň. V priebehu niekoľkých hodín prišiel o svoju rodinu, svoj majetok a svoje zdravie. Všetko sa rozsypalo. Čo teda urobil? Biblia hovorí, že padol na zem a poklonil sa. Povedal: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo“ (Job 1:21).

Áno, uprostred ťažkých okolností môžeme uctievať. Neznamená to, že vzdávame vďaku za tie zlé veci. Vzdávame skôr vďaku za fakt, že Boh je stále na tróne. V podstate hovoríme: „Pane, chválim ťa napriek tomu, čo sa stalo, lebo ty si hoden.“ V tom je rozdiel.

Nemali by sme Boha uctievať len preto, že sa nám vo všetkom darí. Mali by sme ho uctievať, lebo On je stále hoden našej chvály.

Nemali by sme Boha uctievať ani z dôvodu, že za to môžeme niečo získať. Boha neuctievame preto, aby sme získali požehnanie, či preto, že túžime po citovom zážitku. Nie, uctievame s cieľom zvelebovať, vyvyšovať a chváliť Boha za to, že je hoden.

A. W. Tozer povedal: „Ktokoľvek bude hľadať Boha ako prostriedok na dosiahnutie vytúžených cieľov, Boha nenájde. Boh sa nedá využiť.“

Boh nechce byť použitý ako prostriedok na dosiahnutie nejakého cieľa. On je tým cieľom. On je ten, ku komu smerujeme. Bohovia, ktorých si sami vytvoríme, nás sklamú, ale ten pravý Boh to neurobí nikdy.