Čomu sa viac podobáš, stromu alebo tráve?

Minule som sa zahľadel na jeden strom. Premýšľal som a trochu som mal aj obavy z toho, že Boh akosi neodpovedá na moje modlitby. Modlil som sa za konkrétne veci v mojom živote, a odpoveď stále neprichádzala. Zrazu mi prišli na um slová 1. žalmu (1–3):

„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí.”

Čo sa mňa týka, snažil som sa zo všetkých síl „nechodiť po ceste hriešnikov,“ no zdalo sa mi, akoby práve vďaka tomu odpovede na moje modlitby prichádzali ešte neskôr. Skutočne som chcel robiť veci správnym spôsobom, aj keď som veľmi dobre vedel, že ak by som v niektorých veciach poľavil, alebo by som urobil pár kompromisov, niektoré odpovede by prišli skôr. Je tu však veľký rozdiel. Ak by som veci riešil svojím spôsobom, dostal by som obyčajné odpovede, ale ak by som to robil Božím spôsobom, prišlo by ovocie, ktoré zasľúbil Boh.

Podmienky na to, aby sme mohli niesť ovocie, sú v 1. žalme dve:

1. Robiť veci Božím spôsobom

2. Zostať v Božom Slove

Ak budeme podľa toho žiť, potom všetko čo budeme robiť, sa vydarí, a my budeme načas dávať ovocie.

Stromy rastú pomaly

Ako som sa tak pozeral na ten strom, uvedomil som si jednu vec. Stromy rastú pomaly. Ak zasejete semienko nejakého stromu, chvíľu mu trvá, kým vyrastie nejaký ten výhonok, a ešte dlhšie musíme čakať na to, aby vyrástol do normálnej veľkosti.

Na druhej strane tráva a iné rastliny rastú oveľa rýchlejšie. Veľmi rýchlo vyženú výhonky a niekedy vidíte, ako vám rastú zo dňa na deň. Keď som pozoroval rastliny v mojej zeleninovej záhradke, tešil som sa práve z takéhoto rýchleho rastu.

Tráva rastie rýchlejšie

A potom mi to došlo. Boh predsa chce, aby som bol „ako strom.“ Nechce vidieť nejaký rýchly rast, ktorý však neprežije ďalšie ročné obdobie. Nechce zo mňa nejakú sezónnu rastlinku. Strom, napriek tomu, alebo práve preto, že rastie pomaly, je oveľa pevnejší a je schopný vydržať aj také zmeny počasia, ktoré žiadna tráva ani ostatné rastlinky nevydržia.

Spomínam si na búrku, ktorá bola u nás prednedávnom. Môj paradajkový ker to neprežil. Búrka ho zlomila na polovicu. Rastlina už mala viac ako pol metra, čo bolo výsledkom niekoľkých mesiacov, no aj tak nebola dosť silná, aby odolala silnému vetru. Boh z nás chce urobiť silných a pevných kresťanov, aby sme dokázali odolať búrkam, ktoré v našich životoch prídu.

V Žalme 92:8 sa píše: „Keď bezbožníci rašia ako bylina a prekvitajú všetci páchatelia neprávosti, to preto, aby boli naveky vyhladení.”

A v 12. verši toho istého žalmu sa píše: „Spravodlivý bude prekvitať sťa palma a vyrastie ako libanonský céder.”

Stromy prinášajú viac ovocia

Veľmi sa teším na paradajky, ktoré mi tohto roku v lete narastú v mojej záhrade. No aj keby som mal tú najlepšiu úrodu, na jednom kríku dokáže narásť okolo 18 kg paradajok, a to by bol skutočne skvelý rok. Staršie stromy však dokážu priniesť viac ako 450 kg ovocia za rok.

Je pravda, že na rozdiel od mnohých rastlín stromy nenesú ovocie tri mesiace potom, ako ich zasadíme. Sú stromy, ktoré potrebujú aj niekoľko rokov na to, aby mohli prinášať ovocie. Pamätám sa, ako som bol sklamaný zo svojej jablone, ktorú som si zasadil a chcel som z nej hneď mať mnoho jabĺk. Naučil som sa, že budem musieť chvíľu počkať.

Trpezlivosť je v dnešnej spoločnosti zriedkavým javom, ale je to vlastnosť, ktorú musíme rozvíjať. Zdá sa, že Boh má radšej tie dlhšie cesty, a ako sa tak vo svojom živote obzerám do minulosti, musím uznať, že „Boh je naozaj oveľa múdrejší ako ja.“

Byť ako strom

Je veľmi ťažké, keď vidíme, ako všade okolo nás rastie tráva a niektorí ľudia prinášajú ovocie. My sa snažíme byť verní, robiť to, čo je správne, no zdá sa, akoby to nemalo význam. Nesmieme sa však vzdávať. Musíme sa pokúsiť vidieť tieto veci tak, ako ich vidí Boh.

Aj keď paradajkové kríky okolo nás vydajú nejaké tie plody a my sa pýtame, prečo to práve nám trvá tak dlho, nestrácajme nádej. Náš deň príde. Boh koná a pracuje v nás. Chce vytvoriť niečo, čo tu bude aj potom, keď zmizne tráva.

V Liste Galatským 6:9 sa píše: „V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať.”