Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Múdrosť a deň sviatočného odpočinku

Paul Bence @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/paulbence/279744368/

  • 30. Apr '12
  • 12 minút
  • 3521

Vedenie je spravovanie; rozvíjanie prostriedkov, ktoré nám Boh zveril na svoje oslávenie. Deň sviatočného odpočinku — sabat nám dáva teologickú aj praktickú pomoc pri zvládaní jedného z našich najzákladnejších prostriedkov — nášho času.

Vedenie je spravovanie; rozvíjanie prostriedkov, ktoré nám Boh zveril na svoje oslávenie. Deň sviatočného odpočinku — sabat nám dáva teologickú aj praktickú pomoc pri zvládaní jedného z našich najzákladnejších prostriedkov — nášho času.

V Liste Efezským v piatej kapitole sa Pavol dovoláva biblického chápania múdrosti:

„Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova.“ (Efezským 5:15–17) (V anglickom preklade je spojenie „vykupujte čas“ preložené vetou „využívajte každú príležitosť“ — pozn. prekl.)

V anglickej verzii kráľa Jakuba sa verše 15 a 16 prekladajú takto: „Žite rozvážne, nie ako nerozumní, ale ako múdri, vykupujúc čas, lebo dni sú zlé.“ Či žijeme múdro (alebo rozvážne), sa do veľkej miery týka toho, ako trávime svoj čas.

Čo nám teda hovorí tento verš? Po prvé, slovo „vykupovať“ je odvodené z komerčnej sféry trhu. V podstate znamená „urobiť terno“ na trhu alebo investovať tak múdro a strategicky, že výnosy sú mnohonásobným ziskom.

Po druhé, Pavlovo vyjadrenie „dni sú zlé“ neznamená len, že jeho čitatelia žili v zlých časoch. Keď Pavol hovorí o „tomto zlom veku“ (Galatským 1:4), má na mysli obdobie medzi prvým a druhým príchodom Krista. Obdobie medzi starým vekom a vekom nového kráľovstva, čas, kedy kresťania šíria evanjelium a sú svedkami Božieho kráľovstva. Preto je vážnou povinnosťou kresťanov nemárniť čas. Spravovanie času je príkaz!

Aplikovanie princípu „využívania každej príležitosti“ z perspektívy Božieho kráľovstva môže byť dnes ťažšie ako kedykoľvek doteraz. Obzvlášť v globálnych veľkomestách sa stretávame pri každodennej práci s väčším tlakom, takmer žiadnymi hranicami a menšou stabilitou ako možno kedykoľvek predtým. Časť problému predstavuje miera, akou sme prepojení s technikou. Iná časť je globalizácia, ktorá vytvára taký enormný ekonomický tlak, že každý je tlačený až k svojim hraniciam. Zamestnávatelia sa pokúšajú z pracovníkov dostať taký výkon, že od mnohých z nás sa požaduje prekročiť mieru, ktorá je naozaj spravodlivá a férová.

Aj keď technika a súčasné modly vytvárajú stále dlhší a dlhší pracovný týždeň, „nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova“. Rozpoznávajte Božiu vôľu. Kedysi dávno mi niekto povedal, že Boh ti nedá za deň spraviť viac, ako naozaj dokážeš urobiť a ja som s tým zápasil dlhé roky. Možno máme pocit, že treba urobiť príliš veľa vecí, ale niečo z toho nie je Jeho vôľa. Tlak prichádza od vás alebo vášho zamestnávateľa, od vašich kamarátov alebo vašich rodičov, alebo od niekoho iného okrem Boha!

Princípy dňa sviatočného odpočinku

Pokiaľ ide o rozvrhnutie času, jedným zo základných princípov v Biblii je deň sviatočného odpočinku. Ak máme byť mestom na vrchu“ (Matúš 5:14–16), musíme sa líšiť od susedov v tom, ako trávime čas mimo práce, to znamená, ako odpočívame. Takže o čom je sabat?

Podľa Biblie ide o viac než len o deň voľna. Po stvorení sveta sa Boh rozhliadol okolo a videl, že „to bolo veľmi dobré“ (1. Moj 1:31). Boh nielenže prestal pracovať, On sa zastavil a užíval si, čo vytvoril. Čo to pre nás znamená? Potrebujeme sa zastaviť, aby sme si užili Boha, Jeho stvorenie, ovocie našej práce. Celý zmysel dňa sviatočného odpočinku je radosť z toho, čo Boh vykonal.

Autorka Judith Shulevitzová opisuje dynamiku práce a sviatočný odpočinok takto:

Nálada mi klesala, až som bola v sobotu poobede pasívna a mrzutá. Moja klasická rutina zahŕňala neskoré raňajky s priateľmi a vzájomné rozprávanie príbehov o nešťastných príhodách počas neúnavného hľadania ľúbostného vzťahu a úspechu v práci. Spôsobovala, že som cítila neznesiteľný nepokoj. Začala som tráviť soboty po svojom. Po krátkom čase som osamela a robila niečo, od čoho ma ako tínedžerku radikálne odrádzalo náboženské vzdelanie. Nevedela som si predstaviť, že to raz budem chcieť robiť. Začala som navštevovať blízku synagógu.

Až oveľa neskôr som vypracovala teóriu o mojom stave. Trápil ma nedostatok [sabatu]. Existuje mnoho dôkazov, že náš vzťah k práci je narušený. Naša spoločnosť propaguje význam nadpriemerných výsledkov a my si nemôžeme pomôcť, aby sme neobdivovali vorkoholikov. Dovoľte mi však zastať sa inštitúcie, ktorá vorkoholizmus udržiava v rozumných medziach už tisícky rokov.

Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že všetko, čo musíme urobiť, aby sme prestali pracovať, je nepracovať. Tí, ktorí deň sviatočného odpočinku praktizovali, pochopili, že ide o oveľa zložitejší záväzok. Spomaliť sa nedá len tak prirodzene a jednoducho. Práve preto puritáni a Židia sabat dodržiavali tak prísne. Pravidlá tu neboli preto, aby trápili verných. Ich zmyslom bolo sprostredkovať porozumenie, že prerušenie neustáleho kolobehu námahy a úsilia si vyžaduje prekvapivo náročný skutok vôle, ktorý musí byť podporovaný zvykom ako aj spoločenským súhlasom.1

V Biblii odpočinok počas sabatu znamená pravidelne sa zastaviť a užívať si výsledky našej práce. Zabezpečuje rovnováhu: „Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha.“ (2. Moj 20:9–10) Aj keď odpočinok predstavuje omnoho menšie množstvo času než práca, je nevyhnutnou protiváhou, aby bola práca dobrá a užitočná.

Boh oslobodil svoj ľud z Egypta, kde boli otrokmi a v piatej knihe Mojžišovej 5:12–15 spája deň sviatočného odpočinku s oslobodením z otroctva. Každý, kto pracuje do preťaženia, je naozaj otrokom. Každý, kto si nevie odpočinúť od práce, je otrokom — potreby úspechu, kultúry materializmu, vykorisťovateľských zamestnávateľov, rodičovských očakávaní alebo všetkého spomenutého. Títo otrokári vás zneužijú, ak nebudete disciplinovaní v dodržiavaní dňa sviatočného odpočinku. Sabat je vyjadrením slobody.

Deň sviatočného odpočinku preto viac ako vonkajší oddych tela predstavuje vnútorný odpočinok duše. Potrebujeme si odpočinúť od úzkosti a napätia z prepracovania, ktoré je v skutočnosti len pokusom ospravedlniť si túžbu po peniazoch alebo určitom postavení či po reputácii, o ktorých si myslíme, že ich musíme mať. Vyhýbanie sa prepracovaniu si vyžaduje hlboký odpočinok v Kristovom dokonanom diele nášho spasenia (Židom 4:1–10). Iba tak budeme schopní pravidelne „odísť“ od práce a oddychovať.

Deň sviatočného odpočinku je kľúčom k tejto rovnováhe a Ježiš sám seba označuje za pána soboty (Marek 2:27–28) — pána odpočinku! Naliehavo nás volá: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše.“ (Matúš 11:28–29) Jedným z úžasných požehnaní evanjelia je, že On nám dáva odpočinutie, aké nám nedá nikto iný.

Deň sviatočného odpočinku v praxi

Ako teda v praktickom živote zistíme, koľko času potrebujeme na sviatočný odpočinok a ako tento čas trávime? Ponúkam vám niekoľko návrhov a tipov, ktoré nie sú v žiadnom prípade vyčerpávajúce.

Koľko času je ideálne nepracovať?

V desiatich Božích prikázaniach sa vyžaduje jeden deň voľna (dvadsaťštyri hodín) každý týždeň. Židia v čase, keď dal Boh tieto prikázania, pracovali od východu do západu slnka, no dar sabatu znamenal zastavenie prác pri západe slnka v piatok a odpočívanie do západu slnka v sobotu.

Keď sa pozrieme do Písma, nie je tam nič, čo hovorí, že sa musíme obmedziť na štyridsať alebo päťdesiathodinový pracovný týždeň. Aby sme ostali v biblických medziach, myslím si, že potrebujeme aspoň jeden celý voľný deň a takisto ešte ďalšiu polovicu dňa rozdelenú v priebehu týždňa.

Napríklad, ak vám práca a dochádzanie za ňou zaberie takmer celé dni počas týždňa, ale máte celý víkend voľný s nedeľnými návštevami kostola, mal by to byť dostatočný odpočinok. Alebo máte cez týždeň voľno jeden celý deň a asi tri večery po šiestej, môžete žiť celkom vyvážene. Takto máte stále za týždeň dostatok hodín na prácu.

Čo sa počíta za voľný čas?

„Využívať každú príležitosť“ nie je, samozrejme, jednoduché. Nikdy ani nebolo. Iste, dve hodiny strávené modlitbou s Bohom prinesú oveľa viac duchovného úžitku ako pozeranie nejakého starého filmu, ale predsa len je odpočinok niečo, čo musíme mať! Duševné osvieženie je súčasťou vyváženej potravy pre telo a dušu, takže modlitba nemôže nahradiť všetok oddych, cvičenie, atď. Deň sviatočného odpočinku zahŕňa niekoľko odlišných typov oddychu, ktoré sú opísané v nasledujúcich bodoch.

1. Vyhraďte si čas na úplnú nečinnosť

Väčšina ľudí potrebuje každý týždeň nejaký čas, ktorý je nenaplánovaný a neorganizovaný, keď môžete robiť čokoľvek, na čo sa práve cítite. Ak je váš deň odpočinku priveľmi zaplnený plánovanými „oddychovými“ aktivitami a službou, nebude stačiť. Musí zahŕňať aj určité prerušenie aktivít alebo námahy. Takáto prestávka v pracovnom kolobehu je obdobná zvyku Izraelcov, ktorí každý siedmy rok nechávali pole ležať úhorom, aby sa urodilo čokoľvek, čo na ňom vyrastie (3. Moj 25:1–7). Pôda odpočívala, aby z nej prehnané pestovanie nevyčerpalo všetky živiny a nezničilo jej schopnosť ďalšej úrody. Čo vyrástlo z pôdy, vyrástlo. Podobne potrebujeme každý týždeň aj nejaký nezorganizovaný čas, nech zo srdca a mysle prinesie, čo prinesie.

2. Vyhraďte si čas na záľuby

Záľuba je niečo, čo je pre nás úplným potešením, no vyžaduje si určitý zámer a dáva nášmu odpočinku určitú štruktúru. V mnohých prípadoch je záľubou niečo, čo iní robia ako „prácu“, čo sa dá pripodobniť príležitostnému vysadeniu inej plodiny, aby sa v poli doplnili živiny a pôda sa stala úrodnejšou pre jej zvyčajnú rastlinu. Zahrňte doň tieto prvky:Potrebujeme oddych pri rozjímaní. Z každého pohľadu je modlitba a uctievanie zásadnou časťou odpočinku sviatočného dňa. Pravidelné stíšenia, čítanie Biblie a načúvanie Bohu tvoria základ vnútorného oddychu a poskytujú nám čas strávený mimo vyčerpávajúcej námahy života. Potrebujeme rekreačný oddych. Puritáni a iní boli oprávnene skeptickí voči rekreačným aktivitám, ktoré si vyžadujú veľa peňazí, času a námahy, lebo takéto druhy rekreácie ľudí vyčerpávajú. Buďte opatrní, aby pre vás rekreácia bola naozaj osviežením.

Potrebujeme aj estetický oddych. Venujte sa dielu Božieho stvorenia, ktoré vás osvieži a dobije energiou a ktoré pokladáte za krásne. Môže to znamenať ísť niekam von do prírody. Možno to predstavuje umenie — hudba, dramatické alebo vizuálne umenie. Boh sa rozhliadol okolo na svet, ktorý stvoril a povedal, že je to dobré. Estetický oddych by teda nevyhnutne mal byť súčasťou Božieho dňa odpočinku.

3. Zvážte, či patríte k introvertom alebo k extrovertom

Keď plánujete sviatočný odpočinok, opýtajte sa samých seba, čo vás skutočne „dobije“. Takéto sebazhodnotenie vám pomôže určiť, nakoľko by mal byť váš oddych spojený s ľuďmi. Introverti zvyknú vynaložiť viac energie, keď sú von s druhými a dobijú si ju, keď sú osamote. Extroverti viac energie vynakladajú pri samostatnej práci a energiu načerpajú, keď sú s ľuďmi niekde von. Ak patríte k ozajstným introvertom, treba byť opatrný, ak sa pokúšate udržiavať všetky vzťahy budujúce spoločenstvo počas vášho sabatného času. Príliš by vás to vyčerpávalo. Na druhej strane, budovanie vzťahov je jednou z najlepších vecí, akým sa môže venovať pravý extrovert. Ak sa zaraďujete k extrovertom, nesnažte sa napodobňovať sabatné zvyky introvertov a opačne! Uvedomte si, že niektoré oddychové aktivity vás pritiahnu do samoty, kým iné vás vyvedú do spoločnosti.

4. Čas s rodinou nepočítajte nevyhnutne ako čas sviatočného odpočinku

Reálne zhodnoťte čas strávený s rodinou a ako na vás vplýva. Čas s rodinou je dôležitý, ale rodičia musia byť veľmi opatrní, aby nepripustili, že všetok ich odpočinkový čas pohltia rodičovské zodpovednosti. (Obzvlášť introverti budú potrebovať čas strávený bez detí!) Udržať tieto veci v zdravej rovnováhe môže byť prakticky nereálne, kým sú vaše deti veľmi malé, ale aj to sa zmení.

5. Obdobia oddychu dodržiavajte v malom aj vo veľkom ponímaní

Pravidelné obdobia Izraelcov na prácu a odpočinok nezahŕňali len dni sviatočného odpočinku, ale i roky sviatočného odpočinku a dokonca každých štyridsaťdeväť rokov aj jubilejný rok (3. Moj 25:8–12). Pre pracovníkov v dnešnom svete ide o zásadný zlom v chápaní práce. Je možné, že na seba dobrovoľne vezmeme na určité obdobie prácu, ktorá vyžaduje veľa energie, mnoho hodín a počas týždňa nepostačujúci čas sviatočného odpočinku. Napríklad, začínajúci lekár musí pracovať dlhé hodiny a v mnohých ďalších povolaniach (finančníctvo, vláda, právo, atď.) sa podobne požaduje určité počiatočné obdobie ťažkej a intenzívnej práce.

Ak rozbiehate vlastnú firmu alebo pracujete na veľkom projekte, akým je napríklad natáčanie filmu, budete podstupovať niečo podobné. V takýchto situáciách si musíte dávať pozor, aby ste si pramálo času odpočinku neospravedlňovali tým, že ide len o určité obdobie, ktoré však v skutočnosti nikdy neskončí.

Ak už musíte vstúpiť do takéhoto obdobia, nemalo by trvať dlhšie než dva alebo nanajvýš tri roky. Dohodnite sa s niekým, že vás skontroluje, inak sa zamotáte do životného štýlu s nedostatkom času na sviatočný odpočinok. A počas hektického obdobia nedovoľte, aby ste na modlitbu, štúdium Biblie a chválospev úplne zanevreli. Buďte tvoriví a držte sa ich!

Inšpirujte sa nápadmi iných

Len čo začnú kresťanské spoločenstvá určovať špecifické pravidlá, čo sa môže a čo nemôže robiť počas dňa sviatočného odpočinku (napríklad cestovať, pozerať televíziu alebo sa venovať rekreačným aktivitám), začíname skĺzavať do zákonníctva.

Zachovávať deň sviatočného odpočinku v rámci spoločenstva môže byť prospešné, no majte na mysli, že ľudia sú temperamentom aj životnými situáciami veľmi odlišní.

Možno vám pomôže, ak nájdete iných kresťanov, pracujúcich v rovnakej oblasti a opýtate sa ich, ako oni napĺňajú potrebu oddychu, voľného času a zotavenia. Vyzvedajte, ako prebieha ich týždenný alebo aj dlhší rytmus. Pravdepodobne natrafíte na dve či tri myšlienky, ktoré vám naozaj pomôžu. Ak sa to dá, stretnite sa všetci spolu a rozmýšľajte nad tým spoločne.

Žijeme v hriešnom svete a niektorí zamestnávatelia neúprosne využívajú svojich zamestnancov. Je ťažké vyrovnávať sa s takou situáciou, ale ak ste súčasťou spoločenstva múdrych kresťanov z vašej oblasti práce, môže vám to pomôcť správne zhodnotiť pracovnú situáciu i jej alternatívy.

Ako zaviesť sabat do pracovného života

Zistil som, že ak si vytvoríte základ a vnútorný odpočinok sabatu, nielenže budete disciplinovanejší vo vyhradzovaní času mimo práce, ale bude vás to viesť k tomu, aby ste neboli tak zúfalo pohltení v práci samotnej. Ide asi o najdôležitejšie aplikovanie dňa sviatočného odpočinku, pri ktorom môžeme vo svete skutočne vytvárať spoločenstvo s odlišnými hodnotami. Funguje to nasledovne.

So zákonmi sabatu sa spájali aj „zákony zbierania klasov“ opísané v tretej knihe Mojžišovej 19:9, kde sa majiteľom polí nedovoľuje „zožať úplný kraj“ poľa. Museli nechať malú časť obilia na poli pre chudobných , ktorí mohli prísť a zožať ho. Deň sviatočného odpočinku je teda úmyselné obmedzenie produktivity, spôsob ako preukázať Bohu dôveru, byť dobrým správcom samého seba a vyhlásiť slobodu z otroctva našej práce.

Keď ale hovoríme o konkrétnych situáciách, je to najťažšia vec, ktorú máme vykonať, pretože ide o záležitosť srdca. Pre mňa osobne to znamená zámerné stanovenie menšieho množstva cieľov v daný deň a týždeň, než aby som zožal úrodu „až po okraj“.

Vo veľkomestách sú ľudia často skúpi na peniaze, no svoje telo rozdávajú dobrovoľne. Naproti tomu my kresťania sme skúpi, pokiaľ ide o naše telá a štedrí v rozdávaní peňazí. Podobne je veľa ľudí ochotných pre prácu uvaliť na svoje telo hypotéku, no v určitom bode kresťania musia povedať: „Som ochotný stanoviť si menej cieľov, nestúpať po rebríčku tak rýchlo a dokonca riskovať, že toho toľko nestihnem, lebo si musím vyhradiť čas aj na sviatočný odpočinok. A koniec koncov, nemusím byť neuveriteľne úspešný. Môžem si zvoliť cestu slobody vďaka vnútornému odpočinku, ktorý som dostal od Ježiša Krista prostredníctvom toho, čo pre mňa vykonal.“

Musíme sabat zaviesť do nášho myslenia a pracovného života. Niektoré z našich pracovných svetov sú inštitučne nastavené na nadmernú prácu. Niekedy musíme v počiatočných štádiách kariéry „platiť daň“, keď sme v období ťažkej práce (ako som už spomínal) alebo sa pokúšame získať dôveryhodnosť vo svojom odbore. Keď si miesto v zamestnaní upevníte, budete môcť zmenšiť pracovnú vyťaženosť. Avšak, v určitom bode, aj keď k tomu nedôjde, budete musieť dôverovať Bohu a vzdávať úctu Ježišovi, ktorý je pánom soboty — praktizovaním dňa sviatočného odpočinku a riskovaním „zaostávania“ v kariére.

Môže sa stať, že naozaj zaostanete, no zachováte si duševné zdravie. Alebo vám Boh možno dovolí, aby ste napredovali v kariére aj napriek dodržiavaniu sabatu a princípu „zbierania klasov“. Je to na Ňom.

Záver

Zmyslom sabatu nie je jednoducho iba osvieženie, aby sme boli schopní väčšieho výkonu, ani honba za potešením. Zmyslom dňa sviatočného odpočinku je, aby sme si užili čas s Bohom, život vo všeobecnosti, to, čo sme vo svete uskutočnili s Jeho pomocou, a slobodu, ktorú máme v evanjeliu — slobodu od otroctva akejkoľvek materiálnej veci alebo ľudských očakávaní. Sviatočný odpočinok je znakom nádeje, ktorú máme. Nádeje v iný svet, ktorý príde.

©2007 Timothy Keller©2011Redeemer City to City.

Tento článok je upravený zo školenia vodcov v zbore Redeemer Presbyterian Church z roku 2007. Pôvodný článok nájdete na: redeemercitytocity.com

1/5 (1 hlas)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.