Desať veľkých, každodenných pripomienok

Každé ráno sa zobúdzam stratený. Alebo sa tak aspoň cítim. Možno niečo podobné platí aj pre vás.

Počas noci som nejako zabudol na veľké skutočnosti o Bohu, o vesmíre, o sebe samom a o evanjeliu. Zúfalo sa potrebujem upokojiť biblickou pravdou namiesto toho, aby som sa len tak potácať v nedôvere.

Na tie veľké skutočnosti zvyknem zabúdať aj počas dňa. Pravidelne sa prichytím, ako žijem s hlúpym predpokladom, že si budem neustále pamätať veci, na ktorých skutočne záleží — a že budem konať v súlade s nimi. Predpokladám, že svet toho, čo možno vidieť a čoho sa dá dotknúť, neprekoná svet toho, čo nie je vidno a v čo len dúfame.

No v skutočnosti, či je noc alebo deň, nedokážem dlho zostať prebudený a vnímavý voči tomu, čo je skutočne dôležité. Som ako to dieťa na výške, ktoré sedí v nedeľu ráno v kostole a snaží sa udržať oči otvorené po nezodpovedne prebdetej sobotňajšej noci. Moje viečka už z princípu padajú a moja myseľ uteká od bohatstva Biblie k zbytočnému, prirodzenému snívaniu (ktoré môže, no nemusí, skončiť zahanbujúcim myknutím celého tela, ktoré ma razom prebudí).

Takže som sa časom naučil ustanoviť isté konštrukcie, ktoré mi pripomínajú tie nevidené veci, najmä počas rána, ktoré prežívam v polospánku s červenými očami.

Jednou časťou úsilia je tento zoznam desiatich právd. Zavesil som ho vedľa hojdacieho kresla v našej jedálni (moje obľúbené miesto na štúdium a rozjímanie). Vyvinul sa počas rokov ako zoznam denných pripomeniok, ktoré potrebujem najviac. Mnoho z nich sa v podstate prelína, no dvojitá pripomienka len zosilňuje pôvodný účel.

Pre každý bod som pridal krátky komentár v nádeji, že niečo odtiaľto by vám mohlo pomôcť vo vašom úsilí o pamätanie si najväčších právd, ktoré môžeme byť náchylní pokladať za samozrejmé a zabúdať.

1. Boh existuje. (Exodus 3:14; Ján 8:58)

Vyzerá to byť také jednoduché, také základné, ale mám v tomto tendenciu zobudiť sa ako naturalista a narcista. Predpokladám, že všetko, čo je vo svete, je to, čo je pred mojou tvárou. Moja posteľ, moja manželka, moje deti, a čo je najdôležitejšie, ja. Jednoduchá, no najdôležitejšia existencia Boha okamžite očisťuje môj pohľad, robí ma malým, a napĺňa každý krok významom. Boh existuje — a to všetko mení.

2. Boh ťa miluje. (Rímskym 5:8, Ján 16:27; Jeremiáš 32:40–41)

Ďalšia mocná biblická skutočnosť, ktorá okamžite bojuje proti mojej zdráhavosti prijať Božiu najvyššiu autoritu, pripomínajúc mi, že On sám sa zameral na tohto maličkého človiečika. Nie je ku mne ani zďaleka ľahostajný.

3. Ježiš za teba zomrel a Otec sa teraz zaviazal dávať ti len dobré veci. (Rímskym 8:28; Rímskym 8:32)

Toto ma rýchlo pritiahne k ústrednej skutočnosti celej histórie: krížu. Je to objektívna pravda zasadená v priestore a čase, takže okamžite odtiahne môj pohľad od mojej vlastnej schopnosti k hojnému prijímaniu od Boha prostredníctvom môjho úsilia. Naviac, dielo kríža vyjasňuje, že aj najtvrdšie skúšky ku mne prídu ako požehnanie pre moje finálne dobro, bez ohľadu na to, ako zle sa práve cítim.

4. Boh ťa vidí ako dokonalého. (Židom 10:14; 2. Korintským 5:21)

Moje ponorenie sa do seba, starosti a sebaľútosť nepoznajú žiadne hranice. Musia byť privedené k poslušnosti krásou spravodlivosti vloženej do mňa. Otázka: „Ako sa mám?“ sa okamžite stretne s odpoveďou: „Dokonale.“ V tomto ohľade je každý deň dobrým dňom.

5. Je to pre Ježišovu dokonalosť, nie pre tvoju. Ty si zaslúžiš peklo. (Rímskym 3:10; 1. Timoteovi 1:15)

Toto má dva hlavné účely: po prvé, zastaviť moje telo, keď hľadá spôsob, ako si jemne privlastniť zásluhy za dokonalosť, ktorá je moja jedine v Ježišovi; po druhé, udržiavať pocit chvejúcej sa vďačnosti za moje spasenie. Kým si užívam slávu evanjelia, vždy by v mojej mysli mal byť ohromený hlas, ktorý šepká: „Nemal by som tu byť.“

6. Zomrieš. (Jakubov 4:14; Židom 9:27)

Nič mi nedodáva jasnosť tak, ako táto jednoduchá a jasná pripomienka. Ako rýchlo predpokladám svoju pozemskú nesmrteľnosť, a ako často o sebe potrebujem rozmýšľať ako o nevyliečiteľnom rakovinovom pacientovi.

7. Budeš naveky žiť v nových nebesách a na novej zemi. (Rímskym 8:18; Židom 10:34)

Nechcem byť niekým, kto sa bojí smrti, ako nejaký ateistický básnik. Chcem sa pýšiť zárukou neopísateľnej blaženosti, ktorá je za rohom. A chcem žiť, akoby bola skutočná — pretože aj je.

8. Nateraz si na zemi v exile. (Židom 11:13–16)

Toto mi bráni cítiť sa doma, keď nie som doma (najmä v mojom vlastnom dome). Pripravuje ma na to, že nebudem „pasovať“, na divné pohľady, keď s odhodlaním hovorím o Ježišovi, a na voľné pridŕžanie sa každej časti pozemského života.

9. Nič na zemi nestojí za to, aby si do toho skutočne vkladal nádej. (Jeremiáš 2:13; Galatským 6:14)

Toto je praktická špecifikácia ôsmeho bodu. Je pre mňa správne pamätať si, že budem nevyhnutne sklamaný každým pozemským snažením sa, vzťahom či emocionálnou skúsenosťou. Vedie ma to späť k môjmu pravému Domu a pravému Ženíchovi.

10. Nemáš žiadne právo byť nešťastný. (Filipským 4:4; 1. Petrov 1:8–9)

Toto je sumarizácia a aplikácia všetkých ostatných pripomienok, ale znamená veľa aj sama osebe. Ako často sa cítim otrasne, keď je hneď pri mne obrovský poklad šťastnej reality! Musím toto dostať do svojho nespokojného malého mozgu. Môžem byť veľmi nešťastný, ale nemám žiadne právo takým byť.

Tieto pripomienky utekajú z mojej mysle ako zablúdené ponožky v kope bielizne. Stále, keď jednu zodvihnem, ďalšia spadne. Kým si prečítam číslo 10, číslo 1 znova uniká. Aká milosť, že číslo štyri je stále pravda!